Wikipédia

Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 13:
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_note =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
Řádek 28 ⟶ 22:
| municipality =
| capital =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| range =
| road =
| border =
| part =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
| building =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| elevation = 1278
Řádek 52 ⟶ 34:
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 324
<!-- *** Population *** -->
| population = 1 398 0601398060
| population_date = 2006
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
Řádek 72 ⟶ 54:
| commons = Tabriz
| statistics =
| website = https://tabriz.ir
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
 
Řádek 94 ⟶ 74:
|kapitola zborník=TABRIZ
|meno zborník=Shabnam
|priezvisko zborník=Holliday}}</ref>, z troch strán je obklopené horami.<ref name="Tabriz-Brit" /> Asi 50 kilometrov západne od neho sa nachádza [[Urmijské jazero]].<ref name="OS" /><ref name=":EIS- Tab">{{Citácia knihy
|titul=[[The Encyclopaedia of Islam]]
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=[[Brill]]
|kapitola zborník=TABRIZ
|miesto=Leiden, New York
|rok=2000
|isbn=90-04-11211-1
|strany=41{{--}}50
|jazyk=en
|zväzok=X. T{{--}}U
|typ zväzku=Vol.}}</ref>
 
Tabríz je významným komerčným centom. V minulosti ležal na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]], v modernom období bol hlavným odbytiskom Perzie pre Európu. Slúžil ako hlavné mesto [[Ílchanát]]u, [[Kara Kojunlu]] a [[Safíjovci|safíjovskej Perzie]]. Začiatkom 20. storočia v meste vzniklo konštitučné hnutie, ktoré vyústilo do [[perzská revolúcia|perzskej revolúcie]].<ref name=CMENA-Tab /> Medzi dnešné hlavné priemyselné produkty patria [[Koberec|koberce]], textílie, [[Cement (stavebníctvo)|cement]], poľnohospodárske stroje, motocykle a domáce spotrebiče.<ref name="Tabriz-Brit" /> Mesto je [[Železnica|železnicou]] spojené s iránskym hlavným mestom [[Teherán]]om. Nachádza sa v ňom medzinárodné [[letisko]]. V roku 2006 malo mesto 1 398 060 obyvateľov.<ref name="Tabriz-Brit" /> Väčšina z nich je [[Turkické národy|turkického]] ([[Azerbajdžanci|azerbajdžanského]]) pôvodu.<ref name="otto2" />
Řádek 114 ⟶ 105:
 
== Mená ==
* [[Perzské jazyky|perz.]] تبریز, v prepise dnes výlučne<ref name=":EIS- Tab" />: '''Tabríz'''<ref name=KJ-Bel>Kara Júsuf In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/kara-jusuf
Řádek 121 ⟶ 112:
|isbn = 80-200-0454-8
|dátum prístupu=2021-11-12
|jazyk=sk}}</ref>, staršie aj: '''Tebríz'''<ref name=KJ-Bel /> a '''Tibríz''' (podľa historika [[Jakút al-Hamawí ar-Rúmí|Jákúta]])<ref name=":EIS- Tab" />, [[Azerbajdžančina|azerb.]] تبريز, v prepise: '''تبريزTəbriz'''<ref>Pozri Təbriz In: [[Google knihy]].</ref>, v prepiseturkickom dialekte aj '''Tarbíz'''<ref name=":EIS- Tab" />, v arménčine: ''TəbrizT’avréž''<ref name=":EIS- Tab" />.
* historicky: '''Tauris'''<ref name=Tabriz-Brit /><ref name="HDI-Tab" /><ref name="OS" >{{Citácia knihy
|titul=[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí]]
Řádek 146 ⟶ 137:
|edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East
|zväzok edície=62
|isbn2=0-8108-5330-2}}</ref> Je však možné, že výraz v skutočnosti znamená ''„ten čo spôsobuje, že teplo mizne“''.<ref name=":EIS- Tab" />
|isbn2=0-8108-5330-2}}</ref>
 
== História ==
Identifikácia Tabrízu s niektorým zo starovekých mestom [[Médska ríša|Médie]] je sporná. Podľa [[Arméni|arménskeho]] historika [[Vardan]]a (14. storočie) založil Tabríz arménsky [[Arsakovci|Arsakovec]] Husrav (217 – {{--}}233), ako akt pomsty proti prvému [[Sásánovci|sásánovskému]] kráľovi [[Ardašír I.|Ardašírovi]] (224 – 241). Tento príbeh sa však nenachádza v žiadnom starovekom prameni.''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="HCIW-Tabriz" /><ref name="HDI-Tab" />
 
Antickú históriu mesta zrejme ukončilo spustošenie, ktoré spomína Faustos z Byzancie (4. storočie). Keďže pramene hovoriace o arabskom obsadení Perzie mesto nespomínajú, Tabríz musel v tomto období zostať iba obyčajnou dedinou. Všetky arabské ťaženia boli totiž primárne namierené proti väčšiemu [[Ardabíl]]u.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
V rokoch 791 Tabríz zničilo zemetrasenie. Podľa legendy bol znovu vybudovaný [[Zubajda|Zubajdou]], manželkou [[Hárún ar-Rašíd|Harúna ar-Rašída]]. Kalifova žena mala v [[Azerbajdžan (historické územie)|Azerbajdžane]] naozaj isté pozemky, Tabríz však zrejme nanovo nanovo vystaval rod ar-Rawwád al-Azdí. Historik [[Al-Tabarí]] spomína vo svojom diele istého Muhammada ibn Ba’ítha, ktorý mal začiatkom 9. storočia vlastniť akýsi hrad Tabríz. [[Ibn Churradádhbih]] (840) zase spomína, že Tabríz patril Muhammadovi ibn Rawwádovi a že ho v 9. storočí postihlo ďalšie zemetrasenie. Podľa [[al-Istachrí]]ho (951) územie patrilo kmeňu Banú Rudajní, ktorý sa však v prameňoch z neskoršieho obdobia už neobjavuje. Spojenie Tabrízu s azerbajdžanskými ''Sádžiovcami'' sa v prameňoch výslovne nespomína.<ref name=CMENA-Tab /><ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
[[Súbor:Masjed+imamzadeh_tabriz.jpg|vľavo|náhľad|Masdžed, miesto odpočinku Hamzáha, syna Músu al-Kázima, siedmeho imáma]]
Po páde Sadžiovcov sa územie Azerbajdžanu dostalo do chaosu a moci sa v roku 938 ujali [[Zijárovci]]. Tí boli vytlačení kurdským vodcom [[Dajsam]]om a ten ''MusafirovcamiMusáfirovcami''. Pád novej dynastie je nejasný, v roku 1054 sa však ako vládcovia v meste spomínajú [[Rawwádovci]], ktorí ale ale v tomto roku iba uznali nadvládu nového hegemóna, [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]]. V zmienkach islamských historikov 9. a 10. storočia možno badať postupne sa zvyšujúcu prosperitu mesta. Zmienky z 11. storočia sú strohé. V meste vládli rôzni [[Seldžukovci]]. Jeho význam postupne rástol a do 12. storočia sa stal najdôležitejším mestom azerbajdžanského regiónu. Postupne mu vládli príslučnícipríslušníci rôznych turkických rodov. Z nich najvýznamnejším boli Ildegízovci, ktorí vládli celej azerbajdžanskej provincii v rokoch 1140 až 1225. Za ich vlády v Tabríze pôsobili viacerí básnici. Okrem iných Nizámi a Chákáni. Z ich staviteľskej činnosti sa však v meste nezachovala žiadna pamiatka. Mocenskými protivníkmi Ildegízovcov boli emírovia z Marághy, ktorí mesto ovládli v roku 1174. Okolo roku 1210 sa do okolia mesta dostali počas bojovej výpravy Gruzínci, ktorí zažívali [[Tamara (kráľovná)|zlatý vek]]. V roku 1225 sa stal Tabríz hlavným sídlom [[Džalála ad-Dín]]a, posledného vládcu [[Chórezmska ríša|Chórezmskej ríše]], ktorý sa doň utiahol po úteku pred [[Mongolská ríša|Mongolmi]]. V roku 1231 však Mongoli dobyli aj Tabríz.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
[[Súbor:Arg5.jpg|náhľad|Citadela (argh) v Tabríze, exteriér]]
V 13. storočí sa mesto stalo hlavným sídlom [[Ílchanát|ílchána]] [[Abaka (Ílchanát)|Abaku]].<ref name="HDI-Tab" /> V roku 1294 bol Tabríz dejiskom povstania v dôsledku zavedenia papierovej meny (čao).''<ref name=":EIS- Tab" />'' Najväčší rozmach všakmesto zažilo za vlády [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]] (1295{{--}}1304)<ref name="Tabriz-Brit" />, ktorý nechal vystavať rozsiahlu sériusieť historických budov vrátane vlastného mauzólea, mešity, dvoch madrás pre [[Šáfiovský mazhab|šáfíovský]] a [[Hanífovský mazhab|hanafský]] smer islamskej právnej tradície, ako aj [[observatórium]], nemocnicu či [[Hammam|kúpele]]. Miestne budovy boli najväčšie v moslimskom svete. Mesto tiež ílchán nechal nanovo opevniť. Rozvoju mesta významne prispel vezír [[RašídTádž ad-Dín]] ’Alí Šáh Džílání Tabrízí, ktorý nechal v meste vybudovať nový mešitový komplex. Mesto sa stalo umenia, vzdelanosti a islamskej spirituality. Po Gházánovej smrti však jeho význam mierne poklesol po tom, čo sa nový chán [[Öldžejtü]] rozhodol vybudovať nové hlavné sídlo, [[Soltáníje|Soltánijju]].<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
Po rozpade [[Ílchanát]]u sa moci v Tabríze chopili [[Čúpánovci]] a po nich [[Džalájírovci|Džalájirovci]]. V roku 1389 Tabríz získali Turkméni z kmeňového zväzu [[Kara Kojunlu]] na čele s Kara Júsufom, ktorí z neho urobili svoje hlavné mesto. V roku 1392 ho ale dobyl [[Tímúr]], ktorý ho ako léno (tacht-e Húlágú) udelil svojmu synovi [[Míránšáh]]ovi. [[Tímúrovci|Tímúrovská ríša]] sa však v západnej Perzii dlho neudržala. Kara Júsuf mesto znovu obsadil a v bitke pri Tabríze (1410) porazil aj svojho bývalého spojenca, Džalájírovca Ahmeda, ktorý chcel mesto dobyť.<ref name="KJ-Bel" /><ref name="HDI-Tab" /> Za vlády Kara Kojunlu bola v Tabríze vystavaná tzv. Modrá mešita.<ref name="Tabriz-Brit" /> Neskôr mesto získali kmene [[Ak Kojunlu]]. Tabríz v tomto období navštívilo niekoľko cestovateľov z Európy.<ref name=CMENA-Tab /><ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
Po rozpade [[Ílchanát]]u sa moci v Tabríze chopili [[Čúpánovci]] a po nich [[Džalájírovci|Džalájirovci]]. V roku 1392 ho dobyl [[Tímúr]], ktorý ho udelil svojmu synovi [[Míránšáh]]ovi. [[Tímúrovci|Tímúrovská ríša]] sa však v západnej Perzii dlho neudržala. V roku 1389 Tabríz získali Turkméni z kmeňového zväzu [[Kara Kojunlu]], ktorí z neho svoje hlavné mesto.<ref name="KJ-Bel" /><ref name="HDI-Tab" /> Za ich vlády bola vystavaná tzv. Modrá mešita.<ref name="Tabriz-Brit" /> Neskôr mesto získali kmene [[Ak Kojunlu]]. Tabríz v tomto období navštívilo niekoľko cestovateľov z Európy.<ref name=CMENA-Tab /><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Súbor:Tabriz-16.PNG|náhľad|Mapa Tabrízu v 16. storočí, [[Matrakçı Nasuh]]]]
Významné postavenie si mesto udržalo aj za vlády raných [[Safíjovci|Safíjovcov]], ktorí sa v ňom usadili v roku 1501.<ref>Ismá’íl I. In: {{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 170 ⟶ 162:
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref> V tomto období sa pod nátlakom novej dynastie zmenilo aj náboženské vyznanie väčšiny obyvateľstva, ktoré bolo prinútené prijať [[šiitizmus]]. V roku 1514 vtrhli do mesta [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] a odviezli z neho šáhov poklad i stovky miestnych umelcov. Nepríjemná skúsenosť perzských vládcov presvedčila o potrebe presunúť svoje sídlo do bezpečnejšieho [[Kazvín|Kazvin]]u.<ref name="Tabriz-Brit" /> Počas nasledujúcich dvesto rokov Tabríz počas [[Osmansko-perzské vojny|perzsko-osmanských vojen]] dočasne mnohokrát zmenil majiteľa.<ref name="Tabriz-Brit" /> Vojenské besnenie spôsobilo, že mesto bolo opakovane plienené. Pravdepodobne najťažšie škody spôsobila kampaň [[Murad IV.|Murada IV.]], ktorý ho nechal v roku 1635 úplne zdemolovať. Historické zmienky však spomínajú rýchlu obnovu mesta, ktoré malo mať v roku 1673 už vyše pol milióna obyvateľov.<ref V Tabrízename="CMENA-Tab" pôsobili [[kapucíni]]./><ref name="CMENA:EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
Afganská invázia vniesla do Perzie nepokoj, [[Tahmásp II.]] utiekol z [[Isfahán|Isfahánu]] do Tabrízu, kde bol prehlásený za panovníka. Svoje požiadavky voči krajine prejavili [[Ruská ríša|Rusi]] i [[Osmanská ríša|Osmani]], pričom Afgánec Ašráf Osmanom postúpil územie západnej Perzie vrátane Tabrízu. V roku 1727 sa k Ṭahmáspovi pripojil [[Nádir Šáh]], vodca kmeňa [[Afšárovci|Afšárovcov]], ktorý krajine priniesol pokoj a obnovil pôvodné sáfijovské hranice. Dejiny územia v polovici 18. storočia sú stále málo známe. V 90. rokoch 18. storočia sa moci na území Azerbajdžanu zmocnili [[Kádžárovci]]. Po smrti však v Azerbajdžane povstal [[Sádik Šáh]], vodca kmeňa [[Šikákí]], ktorý do Tabrízu dosadil svojho brata Muhammada ’Alí Sultána. Centrálna vláda povstanie potlačila a do Tabrízu dosadila Dža’fara Kulí Chána. Ten však Kádžárovcov zradil a spojil sa so Sádikšáhom. Ich odpor bol kruto potlačený.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz"/>
[[Súbor:Jules_Laurens_16.jpg|náhľad|Jules Laurens, Modrá mešita v Tabríze, maľba, 1872, Musée Fabre, Montpellier]]
Začiatkom 19. storočia význam mesta vzrástol. V meste pravidelne sídlili nástupcovia perzských šáhov a živý záujem o mesto prejavovali európske krajiny. Postupom času boli všetky osmanské, ruské, britské a francúzske konzuláty premiestnené do Tabrízu, kde sa nachádzali v bohatej arménskej štvrti mesta. Prepojenie na Európu mestu prospel aj po ekonomickej stránke. V meste vznikla výroba v oblasti niektorých priemyselných odvetví, ktoré využívali európsku technológiu. Briti postavili za mestom zlievareň, kde sa odlievali zbrane a strelivo každého druhu, stavali sa vozíky na zbrane a vyrábal sa pušný prach. Mechanickú výrobu súkna začal v meste okolo roku 1830 Angličan, ktorý v meste nainštaloval spriadacie, mykacie a tkáčske stroje. Okolo roku 1816 bola v Tabríze uvedená aj prvá tlačiareň v Perzii.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TABRIZ v. The city in the 19th century In: [[Encyclopaedia Iranica]]|url=https://iranicaonline.org/|dátum prístupu=2021-11-25|jazyk=en-US|meno=James D|priezvisko=Clark|dátum vydania=2014-03-26}}</ref>
 
[[Súbor:Jules_Laurens_16.jpg|náhľad|[[Jules Laurens]], ''Modrá mešita v Tabríze'', maľba, 1872, [[Musée Fabre]], [[Montpellier]]|vľavo]]
Geopolitický záujem o oblasť prejavovali najmä Rusi, ktorí v tomto období ovládli [[Gruzínsko]]. V roku 1826 nakoniec Tabríz obsadili a z mesta sa stiahli až po turkmančajskom mieri v roku 1828. V rokoch 1830/1 vypukla v meste [[cholera]], no aj napriek tomu malo mesto v roku 1842 vyše stotisíc obyvateľov.<ref name="CMENA-Tab2">{{Citácia knihy|titul=Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia|vydavateľ=Abc-Clio|miesto=Santa Barbara etc.|rok=2007|isbn=1-57607-919-8|strany=339{{--}}342|editori=Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley|kapitola zborník=TABRIZ|meno zborník=Shabnam|priezvisko zborník=Holliday}}</ref>
Začiatkom 19. storočia význam mesta vzrástol. V meste pravidelne sídlili nástupcovia perzských šáhov a živý záujem o mesto prejavovali európske krajiny. Postupom času boli všetky osmanské, ruské, britské a francúzske konzuláty premiestnené do Tabrízu, kde sa nachádzali v bohatej arménskej štvrti mesta. Prepojenie na Európu mestu prospel aj po ekonomickej stránke. V meste vznikla výroba v oblasti niektorých priemyselných odvetví, ktoré využívali európsku technológiu. Briti postavili za mestom zlievareň, kde sa odlievali zbrane a strelivo každého druhu, stavali sa vozíky na zbrane a vyrábal sa [[pušný prach]]. Mechanickú výrobu súkna začal v meste okolo roku 1830 Angličan, ktorý v meste nainštaloval spriadacie, mykacie a tkáčske stroje. Okolo roku 1816 bola v Tabríze uvedená aj prvá [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]] v Perzii.<ref name=":02">TABRIZ v. The city in the 19th century In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul= [[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/
|dátum prístupu=2021-11-25
|jazyk=en-US
|meno=James D
|priezvisko=Clark
|dátum vydania=2014-03-26}}</ref>
 
Geopolitický záujem o oblasť prejavovali najmä [[Ruská ríša|Rusi]], ktorí v tomto období ovládli [[Gruzínsko]]. V roku 1826 nakoniec Tabríz obsadili a z mesta sa stiahli až po [[Turkmančajský mier|turkmančajskom mieri]] v roku 1828. V rokoch 1830/1 vypukla v meste [[cholera]], no aj napriek tomu malo mesto v roku 1842 vyše stotisíc obyvateľov.''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="CMENA-Tab2">{{Citácia knihy
Britské obchodné firmy začali v 19. storočí prepravovať tovar parníkmi do osmanského čiernomorského prístavu Trabzon a odtiaľ po súši do Tabrízu. Čoskoro sa po trase prepravoval tovar s ročnou hodnotou 1 000 000 libier. Významnou exportnou komoditou boli koberce. Britský konzul v meste okolo roku 1850 poznamenal, že mesto sa stalo hlavným sídlom obchodu v celej Perzii. Asi dve tretiny tovaru dovezeného do Tabrízu boli prepravené ďalej do strednej Perzie a jedna tretina zostala v Azerbajdžane. Obchod prerušila až rusko-osmanská vojna v roku 1875, ktorá podnietila mnohé firmy, aby prešli pri obchodovaní s Perziou na cestu vedúcu cez Suezský prieplav.<ref name=":02" /> V reakcii na udelenie tabakového monopolu Britom, stal sa Tabríz v roku 1891 domovom prvých demonštrácií protestného tabakového hnutia. Protesty sa rozšírili aj do [[Mašad|Mašadu]] a [[Isfahán|Isfahánu]], až nakoniec vyvrcholili celoštátnym bojkotom tabaku.<ref name="CMENA-Tab" />[[Súbor:TabrizRevolutionaries.JPG|vľavo|náhľad|Tabrízski konštitucionalisti, účastníci perzskej revolúcie]]
|titul=Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia|vydavateľ=Abc-Clio
Začiatkom 20. storočia sa Tabríz stal centrom konštitucionalistického hnutia, ktoré prerástlo do [[Perzská revolúcia|perzskej revolúcie]].<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HCIW-Tabriz" /> V rokoch 1900 a 1901 distribuovali tajné spoločenstvá v uliciach mesta šabnámy (nočné listy alebo protivládne letáky). 23. júna 1908 vypuklo v meste otvorené povstanie, ktorého vedúcimi postavami boli [[Sattár Chán]] a [[Bákir Chán]]. Do situácie intervenovalo [[Ruská ríša|Rusko]], ktoré po porade s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] vyslalo do Tabrízu vojenské sily, ktoré mali chrániť konzuláty, cudzincov a pomohli tým, ktorí si to želali opustiť mesto. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] Tabríz dočasne obsadili turecké a neskôr ruské vojská. Rusi mesto v roku 1916 napojili na [[Železnica|železnicu]]. Po vypuknutí [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] sa však ruské vojská stiahli a mesto opäť obsadili Turci. Po vojne sa mesto vrátilo Perzii.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" />
|miesto=Santa Barbara etc.
|rok=2007
|isbn=1-57607-919-8
|strany=339{{--}}342
|editori=Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley
|kapitola zborník=TABRIZ
|meno zborník=Shabnam
|priezvisko zborník=Holliday}}</ref>
 
[[Súbor:TabrizRevolutionaries.JPG|náhľad|Tabrízski konštitucionalisti, účastníci perzskej revolúcie]]
Britské obchodné firmy začali v 19. storočí prepravovať tovar parníkmi do osmanského čiernomorského prístavu [[Trabzon]] a odtiaľ po súši do Tabrízu. Čoskoro sa po trase prepravoval tovar s ročnou hodnotou 1 000 000 libier. Významnou exportnou komoditou boli koberce. Britský konzul v meste okolo roku 1850 poznamenal, že mesto sa stalo hlavným sídlom obchodu v celej Perzii. Asi dve tretiny tovaru dovezeného do Tabrízu boli prepravené ďalej do strednej Perzie a jedna tretina zostala v Azerbajdžane. Obchod prerušila až [[rusko-osmanská vojna]] v roku 1875, ktorá podnietila mnohé firmy, aby prešli pri obchodovaní s Perziou na cestu vedúcu cez [[Suezský prieplav]].<ref name=":02" /> V reakcii na udelenie tabakového monopolu [[Spojené kráľovstvo|Britom]], stal sa Tabríz v roku 1891 domovom prvých demonštrácií protestného tabakového hnutia. Protesty sa rozšírili aj do [[Mašad|Mašadu]] a [[Isfahán|Isfahánu]], až nakoniec vyvrcholili celoštátnym bojkotom tabaku.<ref name="CMENA-Tab" />
 
Začiatkom 20. storočia sa Tabríz stal centrom konštitucionalistického hnutia, ktoré prerástlo do [[Perzská revolúcia|perzskej revolúcie]].<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HCIW-Tabriz" /> V rokoch 1900 a 1901 distribuovali tajné spoločenstvá v uliciach mesta šabnámy (nočné listy alebo protivládne letáky). 23. júna 1908 vypuklo v meste otvorené povstanie, ktorého vedúcimi postavami boli [[Sattár Chán]] a [[Bákir Chán]]. Do situácie intervenovalo [[Ruská ríša|Rusko]], ktoré po porade s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] vyslalo do Tabrízu vojenské sily, ktoré mali chrániť konzuláty, cudzincov a pomohli tým, ktorí si to želali opustiť mesto. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] Tabríz dočasne obsadili turecké a neskôr ruské vojská. Rusi mesto v roku 1916 napojili na [[Železnica|železnicu]]. Po vypuknutí [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] sa však ruské vojská stiahli a mesto opäť obsadili Turci. Po vojne sa mesto vrátilo Perzii.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" /><ref name=":EIS- Tab" />
 
[[Súbor:Municipality of Tabriz.jpg|náhľad|Paláca Sá’at, mestskej radnice|vľavo]]
[[Súbor:Soviet_tankmen_of_the_6th_Armoured_Division_drive_through_the_streets_of_Tabriz_(2).jpg|náhľad|Sovietski tankisti 6. obrnenej divízie jazdia ulicami Tabrízu]]
[[Pahlávíovci]] sa voči Azerbajdžancami obývanému mesto stavali s nedôverou a hoci bol význam mesta značný, nestalo sa ich hlavným sídlom. V 30. rokoch prešlo mesto rozsiahlymi inováciami a stalo sa najvýznamnejším perzským obchodným centrom a hlavným odbytiskom tovaru do [[Európa|Európy]]. Boli vystavané široké ulice a verejné záhrady. Miestna [[železnica]] spojila [[Teherán]] s [[Istanbul]]om. Mesto bolo opäť okupované počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď ho obsadili spojenecké jednotky chrániace vojenské zásobovacie cesty vedúce do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Hoci strany súhlasili s tým, že sa vojská po vojne stiahnu, Sovietsky zväz zvýšil svoju prítomnosť a pomohol separatistickému hnutiu na čele s [[Dža’far Píšawarí|Dža’farom Píšawarím]] vytvoriť v azerbajdžanskú autonómnu oblasť s hlavným mestom v Tabríze (tzv. [[azerbajdžanská kríza]]). Separatisti začali so znárodňovaním a založili Azerbaycan Universiteti (neskoršia [[Tabrízska univerzita]], 1946). Situácia bola pre Perziu vážna a hrozilo reálne začlenenie územia k sovietskemu [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanu]]. Perzia a Sovietsky zväz dosiahli po intervencii [[USA]] a [[OSN]] v marci 1946 dohodu, ktorá požadovala stiahnutie sovietskych vojsk výmenou za vytvorenie akciovej ropnej spoločnosti. <ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" />''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="HDI-Tab" />
[[Súbor:Municipality of Tabriz.jpg|náhľad|Paláca Sá’at, mestskej radnice]]
 
[[Pahlávíovci]] sa voči Azerbajdžancami obývanému mesto stavali s nedôverou a hoci bol význam mesta značný, nestalo sa ich hlavným sídlom. V 30. rokoch prešlo mesto rozsiahlymi inováciami a stalo sa najvýznamnejším perzským obchodným centrom a hlavným odbytiskom tovaru do [[Európa|Európy]]. Boli vystavané široké ulice a verejné záhrady. Miestna železnica spojila [[Teherán]] s [[Istanbul]]om. Mesto bolo opäť okupované počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď ho obsadili spojenecké jednotky chrániace vojenské zásobovacie cesty vedúce do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Hoci strany súhlasili s tým, že sa vojská po vojne stiahnu, Sovietsky zväz zvýšil svoju prítomnosť a pomohol separatistickému hnutiu na čele s [[Dža’far Píšawarí|Dža’farom Píšawarím]] vytvoriť v azerbajdžanskú autonómnu oblasť s hlavným mestom v Tabríze (tzv. [[azerbajdžanská kríza]]). Separatisti začali so znárodňovaním a založili Azerbaycan Universiteti (neskoršia [[Tabrízska univerzita]], 1946). Situácia bola pre Perziu vážna a hrozilo reálne začlenenie územia k sovietskemu [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanu]]. Perzia a Sovietsky zväz dosiahli po intervencii [[USA]] a [[OSN]] v marci 1946 dohodu, ktorá požadovala stiahnutie sovietskych vojsk výmenou za vytvorenie akciovej ropnej spoločnosti. <ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" /><ref name="HDI-Tab" />
V nasledujúcich rokoch boli perzskí [[Azerbajdžanci]] teheránskou vládou upodozrievaní zo separatistických snáh, v dôsledku čoho silnel tlak na nich. Prejavilo napríklad v školstve pri výuke [[Azerbajdžančina|azerbajdžančiny]]. V 70. rokoch 20. storočia sa tlak postupne trochu uvoľnil.<ref name="CMENA-Tab" /> Modernizácia Tabrízu sa od druhej svetovej vojny zrýchlila. Boli rozšírené úzke ulice a vystavané verejné záhrady s fontánami a bazénmi. Medzi novšie budovy mesta patria železničná stanica a budovy univerzity. Mesto má medzinárodné [[letisko]]. Dodnes zohráva dôležitú úlohu v iránskej politike.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HDI-Tab" />
 
V nasledujúcich rokoch boli perzskí [[Azerbajdžanci]] teheránskou vládou upodozrievaní zo separatistických snáh, v dôsledku čoho silnel tlak na nich. Prejavilo napríklad v školstve pri výuke azerbajdžančiny. V 70. rokoch 20. storočia sa tlak postupne trochu uvoľnil.<ref name="CMENA-Tab" /> Modernizácia Tabrízu sa od druhej svetovej vojny zrýchlila. Boli rozšírené úzke ulice a vystavané verejné záhrady s fontánami a bazénmi. Medzi novšie budovy mesta patria železničná stanica a budovy univerzity. Mesto má medzinárodné [[letisko]]. Dodnes zohráva dôležitú úlohu v iránskej politike.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HDI-Tab" />
 
[[Súbor:Poets_Mausoleum_Tabriz.JPG|náhľad|Mauzóleum básnikov|vľavo]]
== Pamiatky ==
[[Súbor:Poets_Mausoleum_Tabriz.JPG|náhľad|Mauzóleum básnikov|vľavo]]
Tabríz má viacero pozoruhodných starobylých i moderných budov.
 
[[Súbor:Arg Alishah.png|Tabrízska citadela (argh)|náhľad]]
Citadela (arg, argh, archa, Arg-e ’Alí Šáh) bola postavená pred rokom 1322. Ide o jedinú zachovanú budovu v meste z obdobia vlády Ílchánovcov. Jej mecenášom bol vezír Tádž ad-Dín ’Alí Šáh Džílání Tabrízí. Je charakteristická svojou jednoduchosťou, mohutnosťou a vynikajúcim stavom tehlového muriva. Pozostáva z obrovskej haly s valenou klenbou. Pôvodne bola súčasťou veľkého mešitového komplexu, ktorý sa nachádzal hneď za južnou bránou do mesta. Pýchou budovy bol klenutý iván, ktorý bol väčší ako slávna klenba Ajván-e Kesra v Ktésifone.<ref name="HCIW-Tabriz"/> V 19. storočí v súvislosti s nárastom napätia medzi Iránom a Ruskom sa stavba rýchlo zmenila na mestskú pevnosť a k pôvodnej stavbe boli pridané ďalšie vojenské zariadenia. V priebehu 20. storočia boli objekty odstránené a okolie citadely sa zmenilo na park. Koncom dvadsiateho storočia bola vedľa postavená veľká mešita.
[[Citadela]] (arg, argh, archa, Arg-e ’Alí Šáh) bola postavená pred rokom 1322. Ide o jedinú zachovanú budovu v meste z obdobia vlády [[Ílchanát|Ílchánovcov]]. Jej mecenášom bol vezír [[Tádž ad-Dín ’Alí Šáh Džílání Tabrízí]]. Je charakteristická svojou jednoduchosťou, mohutnosťou a vynikajúcim stavom tehlového muriva. Pozostáva z obrovskej haly s valenou klenbou. Pôvodne bola súčasťou veľkého mešitového komplexu, ktorý sa nachádzal hneď za južnou bránou do mesta. Pýchou budovy bol klenutý iván, ktorý bol väčší ako slávna klenba Ajván-e Kesra v [[Ktésifón]]e.<ref name="HCIW-Tabriz"/> V 19. storočí v súvislosti s nárastom napätia medzi Perziou a Ruskom sa stavba rýchlo zmenila na mestskú pevnosť a k pôvodnej stavbe boli pridané ďalšie vojenské zariadenia. V priebehu 20. storočia boli objekty odstránené a okolie citadely sa zmenilo na park. Koncom dvadsiateho storočia bola vedľa postavená veľká mešita. Vzácne sú aj pozostatky 12-hrannej hrobky [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]], vládcu mongolskej dynastie [[Ílchánovci|Ílchánovcov]].<ref name=Tabriz-Brit />
 
[[Súbor:Goymachid.jpg|náhľad|Modrá mešita v Tabríze, exteriér]]
Vzácne sú aj pozostatky 12-hrannej hrobky [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]], vládcu mongolskej dynastie [[Ílchánovci|Ílchánovcov]].<ref name="Tabriz-Brit2">Tabrīz In: {{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Britannica]]|url=https://www.britannica.com/place/Tabriz|dátum prístupu=2021-11-12|jazyk=en}}</ref>[[Súbor:Goymachid.jpg|náhľad|Modrá mešita v Tabríze, exteriér]][[Modrá mešita (Tabríz)|Modrá mešita]] (alebo [[Masdžed-e Kabúd]]; 1465{{--}}1466) je známa pre nádhernú výzdobu z modrých dlaždíc.<ref name="Tabriz-Brit2" /> Pôvodne bola súčasťou väčšieho komplexu náboženských a charitatívnych budov<ref name=":22">{{Beliana|zväzok=7|heslo=iránska architektúra|strany=177{{--}}180}} [https://beliana.sav.sk/heslo/iranska-architektura Dostupné online].</ref> vystavaných Chátún Džánou, manželkou Džáhánšáha, vládcu turkického zväzu Kara Kojunku. Podľa inskripcie v miestnom pištaku bola vystavaná v roku 1465. Komplex však bol dokončený až neskôr, počas vlády ríše Ak Kojunlu. Zahŕňal madrasu, súfijský kláštor (kánakáh), podzemný kanál (kanát), ako ja záhrady Begom-ábád (aj Bág-e Begom). Nie je isté, kedy bola mešita poškodená najviac, či počas osmansko-perzských vojen alebo počas ničivých zemetrasení. Už v 17. storočí však bola opustená a v 19. storočí jej ruiny vyplienilo miestne obyvateľstvo. Obnova pamiatky prebehla v 20. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TABRIZ x. MONUMENTS x(1). The Blue Mosque In: [[Encyclopaedia Iranica]]|url=https://iranicaonline.org/|dátum prístupu=2021-11-25|jazyk=en-US|meno=Sandra|priezvisko=Aube|dátum vydania=2011-09-13}}</ref><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Modrá mešita (Tabríz)|Modrá mešita]] (alebo [[Masdžed-e Kabúd]]; 1465{{--}}1466) je známa pre nádhernú výzdobu z modrých dlaždíc.<ref name=Tabriz-Brit /> Pôvodne bola súčasťou väčšieho komplexu náboženských a charitatívnych budov<ref name=":2"/> vystavaných [[Chátún Džána|Chátún Džánou]], manželkou [[Džáhánšáh]]a, vládcu turkického zväzu [[Kara Kojunlu]]. Podľa inskripcie v miestnom píštáku bola vystavaná v roku 1465. Komplex však bol dokončený až neskôr, počas vlády ríše [[Ak Kojunlu]]. Zahŕňal madrasu, súfijský kláštor ([[kánakáh]]), podzemný kanál ([[kanát]]), ako ja záhrady Begom-ábád (aj Bág-e Begom). Nie je isté, kedy bola mešita poškodená najviac, či počas osmansko-perzských vojen alebo počas ničivých zemetrasení. Už v 17. storočí však bola opustená a v 19. storočí jej ruiny vyplienilo miestne obyvateľstvo. Obnova pamiatky prebehla v 20. storočí.<ref>TABRIZ x. MONUMENTS x(1). The Blue Mosque In: {{Citácia elektronického dokumentu
[[Súbor:Interiér_Modré_mešity_-_panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Interiér Modrej mešity v Tabríze]]Mešita má pre iránsku architektúru nezvyčajný pôdorys v tvare T. [[Pištak]] v strede severnej strany lemujú dva minarety v rohoch. Hlavný vchod vedie do predsiene, ktorá tvorí stred galérie. Galéria obklopuje centrálnu kupolovú komoru z troch strán, jej dve ramená vedú k dvom miḥrábom na južnej strane budovy. Galéria podopiera deväť kupol, tri na každej strane. Každé rameno končí v klenbe nad mihrábom. Centrálna veľká kupola (22 m) spočíva na ôsmich oblúkoch. Opis dvoch kazateľníc (minbarov) naznačuje, že imám viedol modlitbu t tejto centrálnej miestnosti. V nárožných pilieroch ôsmich oblúkov sú štyri horné galérie. Na južnej strane centrálna kupolová komora prilieha k mauzóleu. Za štvorcovou sieňou na osi hlavného vstupu je menšia kupolová sieň. Kamenný základ mešity podopiera konštrukciu z pálených tehál. Kachličkový obklad mešity je len neprekonateľný v rozmanitosti a technickej virtuozite. Dlaždice vykazujú širokú škálu chromatických odtieňov, od kobaltovej modrej, tyrkysovej, bielej, hnedej a čiernej až po zelenú, žltú, takmer červenú a zlatú. Významná je miestna kaligrafia. Výzdoba zahŕňa nielen štandardné rastlinné a arabeskové vzory, ale aj panely v tvare medailónov s pozadím z neglazovaných tehlových dlaždíc. Sála s mirhábom bola obzvlášť bohato zdobená alabastrom. Dochované dlaždice dokumentujú umelecké prepojenie s dobovou architektúrou v tímúrovskom Chorásáne a v Osmanskej ríši.[[Súbor:Historický_bazar_v_Tabrízu_(UNESCO)_-_panoramio.jpg|náhľad|Historický bazár v Tabríze, kultúrna pamiatka UNESCO]][[Tabrízsky bazár]] (Bázár-e Tabríz) je jeden z najväčších a najstarších bazárov v islamskom svete. Vystavaný bol v priebehu viacerých fáz od 12. storočia. Pozostáva zo série vzájomne prepojených, krytých, tehlových konštrukcií, budov a uzavretých priestorov určených pre rôzne funkcie. Nachádzajú sa v ňom obchody, dielne, modlitebne, zelené dvory, pohostinstvá, historické karavánserejly, sklady, ale aj školy. Jeho rozloha je približne 1 km².<ref>{{Citácia knihy|titul=Art and Architectural Traditions of India and Iran: Commonality and Diversity|url=https://books.google.sk/books?id=gKZMEAAAQBAJ&pg=PT41&dq=Bazaar+of+Tabriz&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjzrra_i7b0AhWsRvEDHfjcBJQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Bazaar%20of%20Tabriz&f=false|vydavateľ=Taylor & Francis|rok=2021|isbn=978-1-000-47757-3|jazyk=en|meno=Nasir Raza|priezvisko=Khan|miesto=London}}</ref> V roku 2010 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]].<ref name=":2">{{Beliana|zväzok=7|heslo=iránska architektúra|strany=177{{--}}180}} [https://beliana.sav.sk/heslo/iranska-architektura Dostupné online].</ref> Podľa organizácie je Tabrízsky bazár ''„výnimočným príkladom architektúry mestskej obchodnej štvrte, ktorá sa odráža vo veľmi rozmanitých a integrovaných architektonických budovách a priestoroch... jeho zložitosť a členitosť svedčia o bohatstve obchodu a kultúrnej interakcie Tabrízu“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tabriz Historic Bazaar Complex|url=https://whc.unesco.org/en/list/1346/|vydavateľ=[[UNESCO|UNESCO World Heritage Centre]]|dátum prístupu=2021-11-26|jazyk=en|miesto=Paris}}</ref>
|titul=[[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/
|dátum prístupu=2021-11-25
|jazyk=en-US
|meno=Sandra
|priezvisko=Aube
|dátum vydania=2011-09-13}}</ref><ref name="HCIW-Tabriz" />
 
[[Súbor:Interiér_Modré_mešity_-_panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Interiér Modrej mešity v Tabríze]]
Modrá mešita má pre [[Perzská architektúra|iránsku architektúru]] nezvyčajný pôdorys v tvare T. [[Píšták]] v strede severnej strany lemujú dva minarety v rohoch. Hlavný vchod vedie do predsiene, ktorá tvorí stred galérie. Galéria obklopuje centrálnu kupolovú komoru z troch strán, jej dve ramená vedú k dvom [[mihráb]]om na južnej strane budovy. Galéria podopiera deväť [[Kupola|kupol]], tri na každej strane. Každé rameno končí v klenbe nad mihrábom. Centrálna veľká kupola (22 m) spočíva na ôsmich oblúkoch. Opis dvoch kazateľníc ([[minbar]]ov) naznačuje, že [[imám]] viedol modlitbu z tejto centrálnej miestnosti. V nárožných [[pilier]]och ôsmich oblúkov sú štyri horné galérie. Na južnej strane centrálna kupolová komora prilieha k [[Mauzóleum|mauzóleu]]. Za štvorcovou sieňou na osi hlavného vstupu je menšia kupolová sieň. Kamenný základ mešity podopiera konštrukciu z pálených tehál. Kachličkový obklad mešity je len neprekonateľný v rozmanitosti a technickej virtuozite. Dlaždice vykazujú širokú škálu chromatických odtieňov, od kobaltovej modrej, tyrkysovej, bielej, hnedej a čiernej až po zelenú, žltú, takmer červenú a zlatú. Významná je miestna [[kaligrafia]]. Výzdoba zahŕňa nielen štandardné rastlinné a [[Arabeska (architektúra)|arabeskové]] vzory, ale aj panely v tvare medailónov s pozadím z neglazovaných tehlových dlaždíc. Sála s mirhábom bola obzvlášť bohato zdobená alabastrom. Dochované dlaždice dokumentujú umelecké prepojenie s dobovou architektúrou v tímúrovskom [[Chorasán (historické územie)|Chorásáne]] a v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]].
 
[[Súbor:Historický_bazar_v_Tabrízu_(UNESCO)_-_panoramio.jpg|náhľad|Historický bazár v Tabríze, kultúrna pamiatka UNESCO]]
[[Tabrízsky bazár]] (Bázár-e Tabríz) je jeden z najväčších a najstarších [[Bazár (Orient)|bazárov]] v islamskom svete. Vystavaný bol v priebehu viacerých fáz od 12. storočia. Pozostáva zo série vzájomne prepojených, krytých, tehlových konštrukcií, budov a uzavretých priestorov určených pre rôzne funkcie. Nachádzajú sa v ňom obchody, dielne, modlitebne, zelené dvory, pohostinstvá, historické [[Karavanserail|karavánserail]]y, sklady, ale aj školy. Jeho rozloha je približne 1 km².<ref>{{Citácia knihy
|titul=Art and Architectural Traditions of India and Iran: Commonality and Diversity
|url=https://books.google.sk/books?id=gKZMEAAAQBAJ&pg=PT41&dq=Bazaar+of+Tabriz&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjzrra_i7b0AhWsRvEDHfjcBJQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Bazaar%20of%20Tabriz&f=false
|vydavateľ=Taylor & Francis
|rok=2021
|isbn=978-1-000-47757-3
|jazyk=en
|meno=Nasir Raza
|priezvisko=Khan
|miesto=London}}</ref> V roku 2010 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]].<ref name=":2">{{Beliana
|zväzok=7
|heslo=iránska architektúra
|strany=177{{--}}180}} [https://beliana.sav.sk/heslo/iranska-architektura Dostupné online].</ref> Podľa organizácie je Tabrízsky bazár ''„výnimočným príkladom architektúry mestskej obchodnej štvrte, ktorá sa odráža vo veľmi rozmanitých a integrovaných architektonických budovách a priestoroch... jeho zložitosť a členitosť svedčia o bohatstve obchodu a kultúrnej interakcie Tabrízu“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Tabriz Historic Bazaar Complex
|url=https://whc.unesco.org/en/list/1346/
|vydavateľ=[[UNESCO|UNESCO World Heritage Centre]]
|dátum prístupu=2021-11-26
|jazyk=en|miesto=Paris}}</ref>
 
== Významné osobnosti ==
Řádek 225 ⟶ 269:
|heslo=Báb
|strany=516}} [https://beliana.sav.sk/heslo/bab-0 Dostupné online].</ref>
* [[Hadži Mirzá Hassan Tabrízí]] (aj Hassan Rošdíjjeh; *1851{{--}}†1944), klerik, politik a novinár<ref name=CMENA-Tab />
* [[Ahmad Kasraví]] (*1890{{--}}†1946), filozof<ref name=CMENA-Tab />
* [[Íradž Mírzá]] (* 1874{{--}}†1927), básnik<ref name=CMENA-Tab />
Řádek 235 ⟶ 279:
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Ghadaki House, Tabriz.jpg|Ghadakiho dom
Súbor:خانه بهنام3.jpg|Behnamov dom
Súbor:برج شهرداری تبریز.jpg|Veža paláca Sá’at, mestskej radnice
Súbor:11ایل گلی.jpg|El-Gölü
Súbor:Shah Goli 1.jpg|El-Gölü
Akbariyye school.JPG|Škola Akbaríjje
Súbor:LostFile JPG 14559232.jpg|El-Gölü
Shogaghat Church 002 - Tabriz.jpg|Arménsky kostol Šogaghat
Súbor:ایل گلی ماری ۲.jpg|El-Gölü
Amir Nezam House.jpg|Dom Amíra Nezáma
Súbor:Arg Alishah.png|Tabrízska citadela (argh)
A historical building in Iran.jpg|Mešita Džáméh, exteriér
Súbor:Akbariyye school.JPG|Škola Akbaríjje
مسجد جامع تبریز-11.jpg|Mešita Džáméh, interiér
Súbor:Shogaghat Church 002 - Tabriz.jpg|Arménsky kostol Šogaghat
Gizilili Mosque.jpg|Mešita Gizilili, exteriér
Súbor:Amir Nezam House.jpg|Dom Amíra Nezáma
Súbor:AThe historicalblue buildingmosque in- IranKhaghani park 3.jpg|MešitaModrá Džáméhmešita, exteriér
Visitor (Griselda Ramirez) Photographs Interior of Blue (Kabud) Mosque - Tabriz - Iranian Azerbaijan - Iran (7421704022).jpg|Modrá mešita, interiér
Súbor:مسجد جامع تبریز-11.jpg|Mešita Džáméh, interiér
House-of-Constitutional-Revolution.jpg|Dom konštitučnej revolúcie
Súbor:Gizilili Mosque.jpg|Mešita Gizilili, exteriér
540 تبریز 98.05.21 By Majid بازار فر ش.jpg|Tabrízsky bazár, interiér
Súbor:02مسجد کبود.jpg|Modrá mešita, detail na výzdobu
Bazaar of Tabriz 2.jpg|Bazár v Tabríze
Súbor:The blue mosque - Khaghani park 3.jpg|Modrá mešita, exteriér
Amir Timche2.jpg|Tabrízsky bazár, exteriér, vstup
Súbor:Blue Mosque (16722070217).jpg|Modrá mešita, interiér
Súbor:Visitor (Griselda Ramirez) Photographs Interior of Blue (Kabud) Mosque - Tabriz - Iranian Azerbaijan - Iran (7421704022).jpg|Modrá mešita, interiér
Súbor:House-of-Constitutional-Revolution.jpg|Dom konštitučnej revolúcie
Súbor:540 تبریز 98.05.21 By Majid بازار فر ش.jpg|Tabrízsky bazár, interiér
Súbor:Bazaar of Tabriz 2.jpg|Bazár v Tabríze
Súbor:Amir Timche2.jpg|Tabrízsky bazár, exteriér, vstup
</gallery>
 
== ReferencieReferenci ==
{{Referencie|2}}
 
Řádek 311 ⟶ 350:
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_note =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
Řádek 341 ⟶ 374:
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =240
<!-- *** Population *** -->
| population =1 565 5721565572
| population_metro =
| population_date = 2016
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
Řádek 369 ⟶ 402:
| commons = Shiraz
| statistics =
| website = https://shiraz.ir}}
 
'''Širáz''' (arab. '''Šíráz'''<ref name=Masaryk-Šir>{{Citácia knihy
Řádek 436 ⟶ 469:
[[Súbor:Saadi Tomb.jpg|Mauzóleum Sa’diho|náhľad|vľavo]]
[[Súbor:Naghsh-e rostam, Irán, 2016-09-24, DD 15.jpg|Naghš-e rostam|náhľad]]
Niekedy v rokoch 1047/48 mesto prešlo pod nadvládu [[Seldžucká ríša|Seldžukovca]] [[Tugril Beg|Tughril Bega]]. Správcom v meste však naďalej zostal [[Bújovci|Bújovec]] [[Abú Kálídžár ibn Sultán ad-Dawla]]. Po ňom sa vlády nad mestom ujal jeho syn [[Fulád Sultán]]. Jeho vláda však začala obdobie nestability a nepokojov. Fulád bol v roku 1062 zvrhnutý kurdským vodcom Fadlújom, ktorý bol naopak už o rok porazený Káwurdom z Kermánu. Boje Širáz vyčerpali a jeho územie bolo vystavené pravidelnému plieneniu. Po smrti [[Malikšáh I.|Malikšáha]] v roku 1092 seldžucká moc nad Fársom upadla. V rámci bojov medzi miestnymi emírmi mesto vystriedalo viacero vlastníkov. Počas ich vlád bolo v meste vystavaných viacero madrás, ktoré potvrdzovali význam mesta vo svete islamskej vzdelanosti.<ref name="HCIW-Shiraz" />[[Súbor:Atigh_Jame'_Mosque_01.jpg|náhľad|Atigh džámeh|vľavo]]V polovici 12. storočia sa moci v meste ujali [[Salghúrovci]], ktorí priniesli mestu novú prosperitu. Dynastickí vládcovia nechali v meste vystavať množstvo neziskových nadácií, prevažne [[Madrasa|madrás]], mešít a [[ribát]]ov. Koncom 12. storočia Fárs zasiahla kríza spôsobená vnútornými spormi, vypukol hlad a mor. Novú prosperitu priniesol až [[Sa’d ibn Zangí]] (1195{{--}}1226), ktorý mesto nanovo opevnil a vystaval. Svoju moc rozšíril aj do [[Kermán]]u a zaútočil na Irak, kde bol však odrazený [[Chórezmská ríša|chórezmským vládcom]]. Po návrate domov sa v boji stretol so svojím synom Abú Bakrom, no obyvatelia mesta podporili Sa’da, ktorý sa tak vlády v meste ujal až po otcovej smrti v roku 1230/31.<ref name="HCIW-Shiraz" />
 
[[Súbor:Atigh_Jame'_Mosque_01.jpg|náhľad|Atigh džámeh|vľavo]]V polovici 12. storočia sa moci v meste ujali [[Salghúrovci]], ktorí priniesli mestu novú prosperitu. Dynastickí vládcovia nechali v meste vystavať množstvo neziskových nadácií, prevažne [[Madrasa|madrás]], mešít a [[ribát]]ov. Koncom 12. storočia Fárs zasiahla kríza spôsobená vnútornými spormi, vypukol hlad a mor. Novú prosperitu priniesol až [[Sa’d ibn Zangí]] (1195{{--}}1226), ktorý mesto nanovo opevnil a vystaval. Svoju moc rozšíril aj do [[Kermán]]u a zaútočil na Irak, kde bol však odrazený [[Chórezmská ríša|chórezmským vládcom]]. Po návrate domov sa v boji stretol so svojím synom Abú Bakrom, no obyvatelia mesta podporili Sa’da, ktorý sa tak vlády v meste ujal až po otcovej smrti v roku 1230/31.<ref name="HCIW-Shiraz" />
V 13. storočí vtrhli do Perzie [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Abú Bakr sa im však prezieravo nepostavil na odpor a uznal ich nadvládu. Širáz tak bol narozdiel od iných perzských miest ušetrený. Obdobie však znamenalo koniec mestskej prosperity, keďže finančné požiadavky a nové dane uvalené mongolskými vládcami mesto ekonomicky vyčerpávali. Aj napriek tomu bola v tomto období v meste vystavaná rada nových stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Po smrti Abú Bakra (1261) sa celý [[Fárs]] dostal do nepokojov, ktoré viedli ílchána [[Hülegü]]a k vyslaniu armády. Miestni však mongolské vojsko porazili. Poslednou členkov rodu [[Salghúrovci|Salghúrovcov]] bola Abiš, manželka Hülegovho syna, ktorá ako manželský podiel dostala majetky v meste a mestské dane. V roku 1266 Širázčania Mongolom opäť odmietli vydať peniaze mestkej kasy a krajina sa opäť dostala do nepokojov. Ílchán [[Tegüder]] ustanovil sa správkyňu mesta Abišu. Za jej spravovania mesto zasiahli obrovské suchá a hladomor, ktoré si mali vyžiadať okolo stotisíc obetí. Po Abišinej smrti niekedy v rokoch 1286/1287 v meste vypukli nepokoje, ktoré však Mongoli tvrdo potlačili. Mongoli Širáz finančne vyčerpávali, no aj za ich nadvlády došlo k výstavbe viacerých stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Vznikla napríklad Nová mešita či pevnosť Bágh-e Tacht. V rokoch 1344{{--}}1349 prebiehala výstavba svätyne [[Šáh-e Čerágh]].<ref name="Shiraz-Brit" />[[Súbor:Aramgah-e_Shah-e_Cheragh_(20535854384).jpg|vľavo|náhľad|Interiér svätyne [[Šáh-e Čerágh]]]]
 
V 13. storočí vtrhli do Perzie [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Abú Bakr sa im však prezieravo nepostavil na odpor a uznal ich nadvládu. Širáz tak bol narozdiel od iných perzských miest ušetrený. Obdobie však znamenalo koniec mestskej prosperity, keďže finančné požiadavky a nové dane uvalené mongolskými vládcami mesto ekonomicky vyčerpávali. Aj napriek tomu bola v tomto období v meste vystavaná rada nových stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Po smrti Abú Bakra (1261) sa celý [[Fárs]] dostal do nepokojov, ktoré viedli ílchána [[Hülegü]]a k vyslaniu armády. Miestni však mongolské vojsko porazili. Poslednou členkov rodu [[Salghúrovci|Salghúrovcov]] bola Abiš, manželka Hülegovho syna, ktorá ako manželský podiel dostala majetky v meste a mestské dane. V roku 1266 Širázčania Mongolom opäť odmietli vydať peniaze mestkej kasy a krajina sa opäť dostala do nepokojov. Ílchán [[Tegüder]] ustanovil sa správkyňu mesta Abišu. Za jej spravovania mesto zasiahli obrovské suchá a hladomor, ktoré si mali vyžiadať okolo stotisíc obetí. Po Abišinej smrti niekedy v rokoch 1286/1287 v meste vypukli nepokoje, ktoré však Mongoli tvrdo potlačili. Mongoli Širáz finančne vyčerpávali, no aj za ich nadvlády došlo k výstavbe viacerých stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Vznikla napríklad Nová mešita či pevnosť Bágh-e Tacht. V rokoch 1344{{--}}1349 prebiehala výstavba svätyne [[Šáh-e Čerágh]].<ref name="Shiraz-Brit" />
 
[[Súbor:Aramgah-e_Shah-e_Cheragh_(20535854384).jpg|vľavo|náhľad|Interiér svätyne [[Šáh-e Čerágh]]]]
V roku 1353 mesto obsadil [[Muzaffarovci|Muzaffarovec]] [[Mubáriz ad-Dín Muhammad]].<ref name="HCIW-Shiraz" /> Mesto počas svojich výprav v rokoch 1387 a 1393 dvakrát obsadil [[Tímúr]] (Tamerlán). <ref name="Shiraz-Brit" /> Tímúrovskí vladci o mesto bojovali so zväzmi [[Kara Kojunlu]] a [[Ak Kojunlu]]. Niekedy v rokoch 1436 až 1451 mesto navštívil Benátčan [[Giosafat Barbaro]], ktorý ho opísal ako veľké mesto plné obchodníkov s viac ako dvestotisícovou populáciou. Zvlášť vyzdvihol miestne [[šperkárstvo]].<ref name="HCIW-Shiraz" />
 
Řádek 460 ⟶ 496:
 
== Významné osobnosti ==
 
* [[Sa’di]] (1184{{--}}1292), perzský básnik
* [[Chvádže Šamsuddín Muhammad Háfiz]] (*1320{{--}}†1390), perzský básnik, narodil sa a zomrel v meste<ref>Háfiz, Chvádže Šamsuddín Muhammad In: {{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 592 ⟶ 627:
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_note =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
Řádek 611 ⟶ 640:
| capital =
<!-- *** Locations *** -->
| elevation = 935
| lat_d = 34
| lat_m = 39
Řádek 622 ⟶ 651:
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 123
<!-- *** Population *** -->
| population = 1201158
| population_metro =
| population_date =2016
| population_density =auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
Řádek 644 ⟶ 673:
| commons = Qom
| statistics =
| website =https://www.qom.ir/ }}
 
'''Kumm'''<ref>{{Beliana
Řádek 712 ⟶ 741:
== Významné osobnosti ==
* [[Chomejní|Ruholláh Chomejní]] (* 1902{{--}}† 1989), šiitsky náboženský vodca a [[ajatolláh]], iránsky politik; študoval a pôsobil v meste
== Galéria ==
 
{{Široký obrázok|Qom panorama.jpg|800px|Panoráma mesta|stred}}
 
== Referencie ==
Řádek 730 ⟶ 763:
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_note =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
Řádek 760 ⟶ 787:
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 131
<!-- *** Population *** -->
| population =486 152
| population_metro =
| population_date = 2011
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko2“