Wikipédia

François Mansart: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 2:
|Meno = François Mansart
|Portrét = Francois Mansart.jpg
|Popis = ''[[Francúzsko|francúzsky]] [[architekt]]''
|Dátum narodenia = [[13. január]] [[1598]]
|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1666|9|23|1598|1|13}}
|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| Bydlisko =
}}▼
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka =
| Deti =
| Rodičia = Absalon Mansart, Michelle Le Roy
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
▲ }}
 
[[Súbor:Val de Grace dsc04637.jpg|thumb|Kostol [[Val-de-Grâce]], [[Paríž]]]]
'''François Mansart''' (* [[13. január]] [[1598]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[23. september]] [[1666]], tamže) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[architekt]].
Řádek 14 ⟶ 34:
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za [[kamenár]]a a [[sochárstvo|sochára]]. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta [[Salomon de Brosse|Salomona de Brosse]], najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]]
 
V [[20. roky 17. storočia|20. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný zachovaný príklad jeho ranej tvorby, ktorý sa zachoval, je zámok v [[Balleroy (obec)|Balleroy]], postavený na objednávku kanceláraprinca [[GastonGastona d'OrleansOrleánsky|Gastona d'OrleansOrleánskeho]], ktorý sa začal stavať v roku [[1626]]. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho krídlo na [[zámok deBlois|zámku Blois]] ([[1635]]). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plánplány boli zmarené a len nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo, a to podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná, alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok v [[Maisons-Laffitte (mesto)|Maisons-Laffitte]], ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska.
 
V [[40. roky 17. storočia|40. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] pracoval Mansart na kláštore a kostole [[Val-de-Grâce]] v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anny Rakúskej]]. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V [[50. roky 17. storočia|50. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku [[1651]] vyšiel pamflet "''La Mansarade''", ktorý obviňujeobviňoval architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie [[Louvre|Louvra]] a na kráľovské mauzóleum v [[Saint-Denis]] sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, [[Jules Hardouin Mansart|Julianom Hardouinom Mansartom]], ktorý nebol tak geniálny a individualistický.
 
Mansart je známy ako autor prvých manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/François_Mansart“