Kultúra Taiwanu: Rozdiel medzi revíziami

Predtým, ako [[Čching|ríša Čching]] postúpila Taiwan Japonsku v roku [[1895]], bola pre taiwanskú kultúru charakteristická predovšetkým roľnícka spoločnosť. Išlo predovšetkým o roľníkov [[Chanovia|z kmeňa Han]] a domorodích obyvateľov z horských oblastí. Vďaka strategickej polohe Taiwanu pozdĺž východoázijských obchodných ciest boli Taiwanci vystavení aj kozmopolitným vplyvom a vplyvom európskeho obchodu. V polovici japonskej éry (1895{{--}}1945) sa Taiwan začal presúvať z miestnej na súčasnú globálnu kultúru pod vedením „westernizácie“ v japonskom štýle. Počnúc obdobím prípravy Japonska na vojnu Japonsko posilnilo svoju politiku „japanizácie“ Taiwanu za účelom mobilizácie proti spojencom. Japonské úsilie naučilo taiwanskú elitu, japonskú kultúru a jazyk, ale vo veľkej miere nezasahovalo do náboženskej organizácie. [[Druhá svetová vojna|Keď boli po druhej svetovej vojne]] zrušené represívne vojnové politiky Japonska, Taiwanci sa rozhodli pokračovať vo svojich predvojnových [[Multikulturalizmus|kozmopolitných]] aktivitách. [12] Japonské koloniálne dedičstvo formovalo mnohé zvyky a spôsoby Taiwancov. Je stále viditeľné vďaka obrovskému úsiliu Japonska pri budovaní taiwanskej ekonomickej infraštruktúry a priemyselnej základne, ktorá sa často uvádza ako hlavný faktor rýchleho hospodárskeho rozvoja Taiwanu.