Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace Značky: editor wikitextu 2017 odkazy na rozcestníky |
||
Riadok 152:
V 13. storočí sa mesto stalo hlavným sídlom [[Ílchanát|ílchána]] [[Abaka (Ílchanát)|Abaku]].<ref name="HDI-Tab" /> V roku 1294 bol Tabríz dejiskom povstania v dôsledku zavedenia papierovej meny čao.''<ref name=":EIS- Tab" />'' Najväčší rozmach mesto zažilo za vlády [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]] (1295{{--}}1304)<ref name="Tabriz-Brit" />, ktorý nechal vystavať rozsiahlu sieť historických budov vrátane vlastného mauzólea, mešity, dvoch madrás pre [[Šáfiovský mazhab|šáfíovský]] a [[Hanífovský mazhab|hanafský]] smer islamskej právnej tradície, ako aj [[observatórium]], nemocnicu či [[Hammam|kúpele]]. Miestne budovy boli najväčšie v moslimskom svete. Mesto tiež ílchán nechal nanovo opevniť. Rozvoju mesta významne prispel vezír [[Tádž ad-Dín ’Alí Šáh Džílání Tabrízí]], ktorý nechal v meste vybudovať nový mešitový komplex. Tabríz sa sta centromo umenia, vzdelanosti a islamskej spirituality. Po Gházánovej smrti však jeho význam mierne poklesol po tom, čo sa nový chán [[Öldžejtü]] rozhodol ako nové hlavné sídlo vybudovať [[Soltáníje|Sultánijju]]. I napriek tomu však Tabríz zostal vyhľadávaný veľvyslancami a tešil sa priazni elitných vrstiev perszsko-mongolskej spoločnosti.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
Po rozpade [[Ílchanát]]u sa moci v Tabríze chopili [[Čúpánovci]] a po nich [[Džalájírovci|Džalájirovci]]. V roku 1389 ho získali Turkméni z kmeňového zväzu [[Kara Kojunlu]] na čele s [[Kara Júsufo]]
[[Súbor:Tabriz-16.PNG|náhľad|Mapa Tabrízu v 16. storočí, [[Matrakçı Nasuh]]]]
Riadok 245:
|dátum vydania=2019-09-21
|dátum prístupu=2021-11-27
|jazyk=en}}</ref> Pri nedávnej rekonštrukcii bolo objavených niekoľko perzských freskových malieb, ktoré sú súčasnosti reštaurované. Azda najvýznamnejším z parkov je [[El-Gölu]]. Podľa tradície vznikol koncom 18. storočia, ale je možné, že postavený omnoho skôr. Podľa niektoých hypotéz dokonca už v 14. storočí. V parku sa nachádza umelé jazero s rozlohou 210 m².<ref>{{Citácia knihy
|titul=The Oxford Companion to the Garden |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |miesto=Oxford
|rok=2006
Řádek 822 ⟶ 824:
| area = 131
<!-- *** Population *** -->
| population =
| population_metro =
| population_date = 2011
Řádek 878 ⟶ 880:
|kapitola zborník=YAZD
|meno zborník= A. K. S
|priezvisko zborník=Lambton}}</ref><ref name=":EIS-Yazd">{{Citácia knihy
|priezvisko zborník=Lambton}}</ref>) je historické [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Irán]]e, hlavné mesto rovnomennej [[Jazd (provincia)|provincie]]. Stojí na prevažne neúrodnej púštnej rovine v nadmorskej výške asi 1200 metrov nad morom.<ref name="Yazd-Brit">Yazd In: {{Citácia elektronického dokumentu▼
|titul=[[The Encyclopaedia of Islam]]
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=[[Brill]]
|kapitola zborník=YAZD
|autor zborník=LAMBTON, ANN K. S
|miesto=Leiden, New York
|rok=2002
|isbn=90-04-12756-9
|strany=302{{--}}309
|jazyk=en
|zväzok=XI. W{{--}}Z
▲|
|titul= [[Encyclopaedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/place/Yazd
Řádek 890 ⟶ 904:
|miesto=Paris}}</ref>'' Vďaka mnohým náboženským stavbám získal Jazd titul ''dár al-’ibáda'' (domov zbožnosti). Mesto je posledným centrom [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]] v Iráne.<ref name="Yazd-Brit" /><ref name="HCIW-Yazd" />''<ref name=":4" />''
Jazd bol historicky významným obchodným centrom. Nachádzal sa na križovatke obchodných ciest zo [[Stredná Ázia|strednej Ázie]] a [[India|Indie]].<ref name="Yazd-Brit" /> Je jedným z hlavných centier tkania [[hodváb]]u Iráne.<ref name="Yazd-Brit" /> Má pradiarne a tkáčovne, závod na výrobu zariadení na čistenie a filtráciu vody a značnú banskú a ťažobnú činnosť. Blízke ložiská [[Meď|medi]] sa spracúvajú v zariadeniach [[Sar-češmeh]]. V blízkosti mesta sa pestujú [[Mandľa obyčajná|mandle]], ovocie a obilie, ako aj [[bavlna]], olejnaté rastliny či [[indigo]]. Najmä v súvislosti s rozvojom populácia však miestna výroba prestala už v 19. storočí postačovať.<ref name="HCIW-Yazd" /><ref name=":EIS-Yazd" /> V roku 2011 malo mesto 486 152 obyvateľov. Mesto je cestou a železnicou spojené s [[Teherán]]om a ďalšími významnými mestami. Má medzinárodné [[letisko]].<ref name="Yazd-Brit" /> Historické centrum Jazdu je od roku 2017 súčasťou zoznamu kultúrnych pamiatok [[UNESCO]].<ref name=":4" />
== História ==
Mesto bolo
V 7. storočí sa mesto stalo súčasťou [[Arabská ríša|Arabskej ríše]]. Za kalifátu ’Uthmána bol v meste dosadený arabský správca a v oblasti sa tiež usadili Arabi z kmeňa Banú Tamím. Za kalifátu Uthmána malo podľa Ahmada ibn Husajna al-Kátiba tiež dôjsť ku konverzii väčšiny obyvateľstva na islam. V skutočnosti išlo ale zrejme o proces dlhodobejší, keďže v meste dlhodovo pretrvávala aj zoroastrijská populácia, ktorá podliehali náboženskej dani (džizja).<ref name=":EIS-Yazd" /> O dejinách mesta za vlády [[Abbásovci|Abbásovcov]] sa však mnoho nevie. [[Ibn Hawkal]] opisuje mesto v 10. storočí ako dobre opevnené sídlo. Budovy boli vystavané spravidla z pálenej tehly. Do mesta bola kanálmi privádzaná voda z hôr. Takmer každý dom v meste mal vystavanú cisternu na vodu. Typickým architektonickým prvkom v meste sú dodnes „klimatizačné“ veže, [[bádgir]]y, ktoré slúžia na prívod vánku do spodných priestorov budov.<ref name="HCIW-Yazd" />
V 11. storočí mesto patrilo k doménam [[Kákújovci|Kákújovcov]], ktorí v polovici storočia uznali nadvládu [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]]. Posledný Kákújovec [[Garšáp ibn 'Alí ibn Farámurz|Garšáp ibn ’Alí ibn Farámurz]] zomrel v bitke na Katwánskej stepi v roku 1141. Následne mesto spravovali Garšápove dcéry. Atabegom v meste bol však Selžukmi dosadený [[Rukn ad-Dín Sám ibn Langar]], ktorý si jednu dcéru zobral za ženu. Pre svoju neschopnosť bol ale na čele mesta nahradený svojím bratom [[’Izz ad-Dín Langar|’Izz ad-Dínom Langarom]], ktorý založil novú panovnícku dynastiu.<ref name="HCIW-Yazd" />
Řádek 900 ⟶ 916:
[[Muzzafarovci]] postupne ovládli celé územie centrálnej Perzie. Mesto za ich vlády prosperovalo. Boli vystavané nové [[kanát]]y (kanály), [[Mešita|mešity]], [[Bazár (Orient)|bazáry]], [[Madrasa|madrasy]] a [[Knižnica|knižnice]]. V roku 1392 bol Muzaffarovec Šáh Mansúr v boji porazený [[Tímúr]]om a takmer všetci ostatní členovia rodu boli popravení. [[Tímúrovci]] mesto dobre opevnili a ich správcovia vytvorili viacero dobročinných benefícií.<ref name="HCIW-Yazd" />
Stredoveký Jazd bol preslávený výrobou textílií. Miestny [[hodváb]], [[brokát]] a [[Koberec|koberce]] boli predávané nielen po Perzii, ale aj do Egypta. Ich výrobu a kvalitu spomínajú nielen miestni historici, ako [[Al-Istachrí]], [[Ibn Hawkal]], [[Al-Kazvíní]], ale aj európski cestovatelia ako [[Marco Polo]], [[Odorico Mattiussi]] či [[Giosafat Barbaro]].<ref name=":EIS-Yazd" /> V meste žili okrem [[Sunnitský islam|sunitských moslimov]] aj [[Zoroastrizmus|zoroastrijci]]. Predstavitelia oboch náboženstiev si dokázali udržať dobré spoločenské postavenie. Pozoruhodný je rozsah, v akom vynakladali svoje bohatstvo na verejné budovy, náboženské i svetské donácie v meste, ako aj na rozvoj poľnohospodárstva v provincii. V rámci moslimskej populácie v meste sídlil významný počet sajjidov, potomkov proroka [[Mohamed]]a.<ref name=":EIS-Yazd" />
Do roku 1453 obsadili väčšinu Perzie Turkméni z kmeňového zväzu [[Kara Kojunlu]]. Jazd mal v tomto období postihnúť krutý [[hladomor]] a následne záplavy. [[Benátska republika|Benátski]] cestovatelia ho ale aj napriek týmto pohromám označujú ako významné ekonomické centrum. V priebehu 15. storočia Kara Kojunlu vystriedal zväz [[Ak Kojunlu]] a po páde ich ríše začiatkom 16. storočia [[Safíjovci|Safíjovska]] Perzia. Aj napriek prekvitajúcemu rozvoju, miestni správcovia dosadzovaní centrálnou vládou, nemali zvláštny záujem o jeho kultúrny a architektonický rozvoj.<ref name="HCIW-Yazd" />
Jazd bol viackrát obľahnutý počas afgánskeho vpádu do Perzie, dobytý však nebol. Po vyhnaní Afgáncov sa stal súčasťou [[Afšárovci|afšárovskej]] Perzie. Za vlády [[Kádžárovci|Kádžárovcov]] v 18. storočí zažil Jazd nové obdobie rozkvetu. Boli vystavané nové kanáty, záhrady a charitatívne inštitúcie.<ref
Počas rusko-perzskej vojny v rokoch 1826{{--}}1828 sa v meste v neprítomnosti šáhovho správcu vzbúril [[’Abd ar-Ridá Chán ibn Muhammad Takí Chán Bafkí]] a povstanie bolo potlačené až v roku 1830. Ďalšie nepokoje vypukli v roku 1834 po smrti Muhammada Šáha. V roku 1848 v meste vypuklo povstanie bábístov. Okrem nich v Jazde naďalej pretrvávala zoroastriánska komunita. Podľa britského konzula Abbotta bolo v meste asi dvesto zoroastriánskych rodín a vyše šesto rodín žilo v ôsmich okolitých dedinách. Ako dhimmíovia boli povinní nosiť špeciálne oblečenie a podliehali istým obmedzeniam. Ku koncu storočia ich počet vzrástol, priom ich počet mal byť do desaťtisíc. V Jazde tiež existovala malá židovská komunita, ktorá mala okolo 1 000 obyvateľov. Bahájci v Jazd získali v roku 1860 právo obchodovať a o desať rokov neskôr im bolo umožnené vytvorenie vlastných škôl. V dôsledku protibáhájských nepokojov v roku 1903 boli ale Jazde prakticky vyhladení. V 19. storočí žilo v meste aj niekoľko hinduistických obchodníkov zo Sindu. Požívali britskú ochranu a zaoberali sa obchodom so svojou domovinou. V druhej polovici 19. storočia sa hospodárska orientácia mesta začala meniť. Aj napriek snahám správcu mesta, postupne klesala výroba hodvábu a čiastočne aj bavlny. Kým v roku 1870 malo v meste podľa Euana Smitha sídliť osemnásťtisíc dielní na výrobu hodvábu, koncom 19. storočia mal ich počet byť už len osemsto. Naopak výrazne vzrástol obchod s ópiom a rozvíjala sa výroba homolového cukru zo surového cukru z [[India|Indie]], [[Jáva (ostrov)|Jávy]] a [[Siam]]u. Naďalej sa udržal obchod s kobercami, plsťami, korením a orechmi. Silný bol import medi, cínu, olova, železa, liekov, korenín a čaju z Indie, ako aj oleja, sviečok, cukra, kožušín a iného tovaru z Ruska.<ref name=":EIS-Yazd" />
V roku 1890 vypukli v Jazde nepokoje tabakového hnutia. V 20. storočí malo v meste silnú podporu konštitučné hnutie (tzv. [[perzská revolúcia]]).<ref name="HCIW-Yazd" /><ref name=":EIS-Yazd" />
== Pamiatky ==
| |||