Tekovské Lužany: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Osobnosti obce: op |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 53:
Súpisov obyvateľov z roku [[1770]] uvádza, že mestečko Tekovské Lužany obýva 1017 obyvateľov, v roku 1786 to bolo už 1241 obyvateľov, žijúcich v 252 rodinách v 232 domoch. Takmer presná polovica z nich boli muži (621) a štatistiky uvádzajú aj 2 kňazov, 7 šľachticov, 13 mešťanov, 147 sedliakov, 120 želiarov, či 180 detí. Trhové právo na poľnohospodárske plodiny získalo mestečko až [[10. apríl]]a [[1845]] od [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|cisára Ferdinanda I.]] Už o 4 roky neskôr, [[19. apríl]]a [[1849]] sa v blízkosti dnešných Lužian odohralo krvavé bojové stretnutie maďarských a cisárskych vojakov, v ktorom cisárski vojaci utrpeli porážku a v ktorom padlo a bolo zranených 1400 vojakov. Na oslavu víťazstva a úcty k padlým bol v obci v roku [[1876]] postavený pamätník, ktorý je dnes chránenou [[Kultúrna pamiatka|kultúrnou pamiatkou]]. Význam mestečka v tomto období dokazuje fakt, že bolo medzi rokmi 1849{{--}}1884 sídlom okresu. Strategický význam mala aj v roku 1887 ukončená výstavba [[železničná trať Štúrovo – Levice|trate z Levíc do Štúrova]], ktorá napojila Lužany na celouhorskú železničnú sieť.
Tekovské Lužany so širokým okolím sa po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] stalo súčasťou [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]], no už v júni [[1919]] sa sem dostala armáda Maďarskej republiky rád. V apríli [[1921]], počas vlny štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, bolo v Tekovských Lužanoch 314 štrajkujúcich, ktorí napadli četnícku stanicu. V roku [[1929]] bola realizovaná elektrifikácia obce, ktorá vtedy využívala ešte naftový generátor. Po pripojení regiónu k [[Prvá viedenská arbitráž|horthyovskému Maďarsku]] v roku [[1938]] bolo deportované židovské obyvateľstvo. K oslobodeniu obce došlo [[25. marec|25. marca]] [[1945]], v roku 1948 bol dokončený nový obecný úrad a začalo sa postupné zoštátňovanie veľkostatkov, vrátane mliekárne a mlyna. Priebežne začalo vysťahovanie maďarského obyvateľstva, kedy od roku 1947 obec opustilo až 315 rodín, ktoré nahradilo 130 rodín z Kondroša, [[Sarvaš (mesto)|Sarvaša]], [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]] a z [[Csabacsűd|Čabačúdu]]. Ďalších 141 rodín bolo presídlených do
Kolektivizáciu zavŕšilo založenie Jednotného roľníckeho družstva v roku 1949, po ktorom vznikli aj družstvá v Hulvinkách a Tekovských Lužiankach. Zaujímavosťou bola existencia dvoch družstiev v obci: JRD Pokrok združovalo aj dvory v obci [[Málaš]] a [[Čaka (okres Levice)|Čaka]], a JRD XII. zjazdu KSČ – Družba, pod ktoré patrili dvory v obciach [[Ondrejovce]], [[Plavé Vozokany]], Tekovských Lužiankach a Hulvinkách. Na území osady Zálagoš hospodáril Štátny majetok [[Želiezovce]]. Z rozvojových investícií možno spomenúť zavedenie obecného rozhlasu v roku [[1952]], premenu cirkevnej školy na internátne Poľnohospodárske učilište v roku [[1958]] (pôsobilo od 1. septembra 1961 do konca roku 1966), asfaltovanie miestnych ulíc a vybudovanie chodníkov v rokoch 1958 až [[1964]] a rekonštrukciu pošty. Nasledovali melioračné práce na potoku [[Lužianka]], na ktorom bola vybudovaná menšia vodná nádrž a vo vysokom tempe prebiehala výstavba rodinných domov. Dokončený bol kultúrny dom, základná a materská škola, detské jasle, zdravotné stredisko, pekáreň, kúpalisko so saunou, benzínové čerpadlo, športový štadión, dom smútku a zrekonštruované bolo miestne kino. Medzi poslednými významnými dielami bola dokončená plynofikácia a obecný vodovod.
| |||