Georgi Părvanov: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 12 998 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
doplnenie so zdrojmi
d (IB Vládca → Vládca)
(doplnenie so zdrojmi)
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
{{Infobox Politik
[[Súbor:Georgi S. Parvanov.jpg|thumb|Georgi Părvanov]]
| Meno = Georgi Părvanov
| Dátum narodenia = {{dnv|1958|6|28}}
| Manželka = Zorka
| Vierovyznanie = [[pravoslávna cirkev]]
| Alma mater = Sofijská univerzita
| Miesto úmrtia =
| Dátum úmrtia =
| Miesto narodenia = [[Sirištnik]], [[BĽR|Bulharsko]]
| Nástupca = [[Rosen Plevneliev]]
| Popis osoby = [[Bulharsko|bulharský]] politik a historik
| Predchodca = [[PetărPetar Stojanov]] |
| Premiéri = [[Simeon II.]]<br>[[Sergej Stanišev]]<br>[[Bojko Borisov]]
| Začiatok obdobia = [[22. január]] [[2002]]
| Koniec obdobia = [[22. január]] [[2012]]
| Poradie = 3.
| Úrad = prezident Bulharska
| Portrét = Georgi_Parvanov_Senate_of_Poland_01.jpg
| Deti = 2
}}'''Georgi Sedefčov Părvanov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Khanova|meno=Gajane|autor=|odkaz na autora=|titul=Bulgaria-Russia: dietro le quinte degli incontri tra presidenti...|url=https://www.bulgaria-italia.com/bg/news/news/03990.asp|vydavateľ=bulgaria-italia.com|dátum vydania=2013-07-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-11-28|miesto=|jazyk=it}}</ref> ({{bul|Георги Седефчов Първанов}}) (* [[28. jún]] [[1957]], [[Sirištnik]]) je [[Bulharsko|bulharský]] [[socializmusSocializmus|socialistický]] politik a historik, odv rokurokoch [[2002]] až [[2012]] prezident Bulharska. Po prezidentských voľbách v roku [[2006]] bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta Bulharskej republiky na obdobie piatich rokov.
 
== Životopis ==
'''Georgi Sedefčov Părvanov''' ({{bul|Георги Седефчов Първанов}}) (* [[28. jún]] [[1957]], [[Sirištnik]]) je [[Bulharsko|bulharský]] [[socializmus|socialistický]] politik, od roku [[2002]] prezident Bulharska. Po prezidentských voľbách v roku [[2006]] bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta Bulharskej republiky na obdobie piatich rokov.
V roku [[1981]] ukončil štúdium [[História|histórie]] na Univerzite [[Kliment Ochridský|Klimenta Ochridského]] v [[Sofia|Sofii]], pričom získal [[Doktor (PhD.)|doktorát]] historických vied. V období 1981 - [[1991]] pracoval ako [[Vedec|vedecký]] pracovník Historického ústavu Bulharskej komunistickej strany a vo februári [[1992]] sa stal riaditeľom Centra historických a politologických štúdií pri ÚV Bulharskej socialistickej strany (BSP). Históriu študoval so špecializáciami na [[Severné Macedónsko|Macedónsko]] a zrod [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] v Bulharsku.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Georgi Parvanov sa ujal funkcie bulharského prezidenta|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/215869/georgi-parvanov-sa-ujal-funkcie-bulharskeho-prezidenta.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2002-01-22|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref>
 
=== Začiatky politickej kariéry ===
V minulosti bol členom [[Bulharská komunistická strana|Bulharskej komunistickej strany]], neskôr jej nástupníckej [[Bulharská socialistická strana|Bulharskej socialistickej strany]]. Potom, čo bol zvolený za prezidenta, musel vzhľadom na zákaz členstva bulharského prezidenta v akejkoľvek politickej strane z tejto strany vystúpiť.
V decembri 1991 sa stal členom ÚV BSP a v období [[1994]] - [[1996]] bol zástupcom predsedu ÚV BSP, pričom v decembri 1996 zvolili Georgiho Parvanova za predsedu Bulharskej socialistickej strany a riadenie oslabenej postkomunistickej strany prevzal po [[Rezignácia|rezignácii]] Žana Videnova. Za vedenia Parvanova sa BSP [[Transformácia|transformovala]] na stranu západného [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratického]] typu. O dva roky neskôr dokázal presadiť v radoch nejednotných socialistov kontroverznú [[Koncepcia|koncepciu]] budúceho členstva krajiny v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. V [[Máj 1998|máji 1998]] a [[2000]] ho znovu potvrdili vo funkcii predsedu strany. Poslancom Národného zhromaždenia bol v období 1994 - [[1997]], pričom počas obdobia 1997 - [[2001]] bol aj predsedom Parlamentnej skupiny Demokratickej ľavice a v [[Jún 2001|júni 2001]] sa stal znovu poslancom a predsedom Koalície za Bulharsko. Na pléne BSP v [[Marec 2000|marci 2000]] sa rozhodlo na základe zvláštnej správy Georgiho Parvanova vytvoriť Radu pre európsku integráciu, ktorá mala zbierať materiály o pokroku v prístupových rokovaniach do [[Európska únia|Európskej únie]] a vzdelávať aktivistov BSP v [[Integrácia|integračných]] otázkach. Predsedom Rady bol práve Parvanov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Životopis Georgiho Parvanova|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/574691/zivotopis-georgiho-parvanova.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2002-06-16|dátum prístupu=2021-11-28}}</ref>
 
=== Prezidentom ===
Georgi Parvanov je zástancom členstva svojej krajiny v [[Severoatlantická aliancia|NATO]] (do roku 2001 bol však proti NATO) a v [[Európska únia|Európskej únii]].
Koncom [[September 2001|septembra 2001]] ohlásila BSP ako svojho kandidáta do prezidentských volieb práve Parvanova.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kandidátom bulharských exkomunistov vo voľbe prezidenta bude Georgi Parvanov|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/120662/kandidatom-bulharskych-exkomunistov-vo-volbe-prezidenta-bude-georgi-parvanov.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2001-09-30|dátum prístupu=2021-11-29}}</ref> Parvanovova predvolebná kampaň bola v príkrom rozpore s kampaňami iných kandidátov a oslovila predovšetkým sociálne slabších a ľavicovo orientovaných bulharských občanov.<ref name=":0" /> [[11. november|11. novembra]] v prvom kole prekvapujúco porazil úradujúceho prezidenta [[Petar Stojanov|Petara Stojanova]] v pomere 41/30 avšak keďže sa ani jednému kandidátovi nepodarilo prekročiť 50-percentnú hranicu a účasť voličov bola len 41-percentná, muselo sa rozhodnúť v druhom kole.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Schuster ukončil návštevu Moskvy|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://korzar.sme.sk/c/4677733/schuster-ukoncil-navstevu-moskvy.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2001-11-14|dátum prístupu=2021-11-29}}</ref> V druhom kole bulharských prezidentských volieb [[18. november|18. novembra]] [[2001]] zvíťazil Parvanov so ziskom 54,13 percenta hlasov, Stojanov získal 45,87 percenta hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Oficiálne potvrdené: Novým bulharským prezidentom bude Georgi Parvanov|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/164371/oficialne-potvrdene-novym-bulharskym-prezidentom-bude-georgi-parvanov.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2001-11-20|dátum prístupu=2021-11-29}}</ref> Po svojom víťazstve vo voľbách sa vzdal funkcie predsedu strany BSP a zo strany aj vystúpil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Sergej Stanišev je nástupcom Georgiho Parvanova na čele bulharských socialistov|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/187859/sergej-stanisev-je-nastupcom-georgiho-parvanova-na-cele-bulharskych-socialistov.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2001-12-16|dátum prístupu=2021-11-29}}</ref> pričom do funkcie nastúpil [[22. január|22. januára]] [[2002]].<ref name=":1" /> Počas jeho päťročného pôsobenia v prezidentskom kresle sa Bulharsko pripojilo k Severoatlantickej aliancii a zavŕšilo zložité prípravy na členstvo v Európskej únii.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Parvanov si môže byť istý víťazstvom vo voľbách v Bulharsku|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/2973063/parvanov-si-moze-byt-isty-vitazstvom-vo-volbach-v-bulharsku.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-29|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref>
 
V prvom kole prezidentských volieb v [[Október 2006|októbri roku 2006]] podporilo Parvanova 64 percent voličov, na druhom mieste skončil vodca ultranacionalistického hnutia Útok [[Volen Siderov]] so ziskom 21,5 percenta. Keďže podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo iba 42,5 percenta zo 6,7 milióna oprávnených voličov, muselo sa rozhodnúť v druhom kole.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Parvanov si môže byť istý víťazstvom vo voľbách v Bulharsku|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/2973063/parvanov-si-moze-byt-isty-vitazstvom-vo-volbach-v-bulharsku.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-29|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref> V druhom kole získal Parvanov takmer 76 percent hlasov a porazil Siderova. [[19. január|19. januára]] [[2007]] slávnostne zložil prísahu a oficiálne začal svoje druhé päťročné obdobie na poste prezidenta Bulharskej republiky. V prezidentských voľbách [[Október 2011|októbri roku 2011]] už nemohol kandidovať a tak ho na poste nahradil kandidát vládnucej [[Stredopravica|stredopravej]] strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) [[Rosen Plevneliev]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Víťazom prezidentských volieb v Bulharsku je Rosen Plevneliev|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/6120075/vitazom-prezidentskych-volieb-v-bulharsku-je-rosen-plevneliev.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-10-30|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref>
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Georgi Parvanov}}
 
== Návšteva na Slovensku ==
{{Biografický výhonok}}
V [[Jún 2002|júni 2002]] absolvoval dvojdňovú oficiálnu štátnu návštevu [[Slovensko|Slovenska]].<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=V pondeok pricestuje na návštevu Slovenska bulharský prezident|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/574684/v-pondeok-pricestuje-na-navstevu-slovenska-bulharsky-prezident.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2002-06-16|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref> Prvý deň návštevy sa stretol s prezidentom SR [[Rudolf Schuster|Rudolfom Schusterom]], s [[Bratislava|bratislavským]] [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom]] [[Jozef Moravčík (politik)|Jozefom Moravčíkom]] a šéfom parlamentu [[Jozef Migaš|Jozefom Migašom]]. Druhý deň v [[Nitra|Nitre]] absolvoval rozhovory s primátorom [[Jozef Prokeš|Jozefom Prokešom]], šéfom [[Nitriansky samosprávny kraj|nitrianskeho VÚC]] [[Milan Belica|Milanom Belicom]] a s [[Kardinál|kardinálom]] [[Ján Chryzostom Korec|Jánom Chryzostomom Korcom]]. Parvanov sa takisto zúčastnil na [[Podnikanie|podnikateľskom]] [[Seminár (kurz)|seminári]] v bratislavskom [[Hotel Devín|hoteli Devín]], stretol sa s [[Bulhari|krajanmi]] a v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vystúpil s prednáškou.<ref name=":2" />
 
Druhýkrát navštívil Slovensko v [[November 2003|novembri 2003]], keď pricestoval na jednodňovú návštevu. V [[Košice|Košiciach]] sa stretol s prezidentom Schusterom. S históriou a súčasnosťou druhého najväčšieho mesta SR oboznámil Parvanova primátor Košíc [[Zdenko Trebuľa]]. Bulharský prezident sa následne presunul do [[Prešov|Prešova]], kde prevezal čestný doktorát [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]]. Po návšteve Schusterovho rodného domu v [[Medzev|Medzeve]], Šugovského hámru a ukutí rýľa prijali bulharskú hlavu štátu do cechu kováčov - hámorníkov. Popoludní sa Parvanov zúčastnil na slávnostnom otvorení vedecko - technického [[Inkubátor|inkubátora]] v Košiciach a následne odcestoval do vlasti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Bulharský prezident Parvanov pricestoval na pracovnú návštevu Slovenska|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/1167822/bulharsky-prezident-parvanov-pricestoval-na-pracovnu-navstevu-slovenska.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2003-11-14|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref>
{{Vládca |
Štát = [[Bulharsko]]|
Dynastia_ánonie=nie|
Titul = [[prezident]] |
Od = [[2002]]|
Do = -|
Predchodca = [[Petăr Stojanov]] |
Nástupca = - |
}}
 
== Zaujímavosti ==
[[Kategória:Narodenia v 1957|Parvanov, Georgi]]
Parvanov ovláda [[Angličtina|anglický]] a [[Ruština|ruský jazyk]].<ref name=":1" /> Parvanov je vášnivým čitateľom, ale aj [[Spisovateľ|literárnym tvorcom]]. Jeho dielo pod názov "Pred a po 10." v narážke na [[10. november]] [[1989]] - deň pádu posledného komunistického diktátora v Bulharsku [[Todor Živkov|Todora Živkova]].<ref name=":0" /> Tento politik sa v štáte zmietanom nezriedka [[Korupcia|korupčnými škandálmi]] nezamotal do žiadneho z nich.<ref name=":1" />
[[Kategória:Bulharskí politici|Parvanov, Georgi]]
 
== Kontroverzie ==
V [[Júl 2007|júli 2007]] oznámil výbor, ktorý skúma archívy spravodajskej služby Daržavna Sigurnosť, že Parvanov bol spolupracovníkom komunistickej [[Tajná služba|tajnej služby]]. Parvanov podľa [[Archívny dokument|archívov]] tajne pracoval pre Daržavnu Sigurnosť od októbra 1989 pod krycím menom Gotze. Prezident už v [[Jún 2006|júni 2006]] priznal, že v tajných archívoch existuje na jeho meno zložka.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Bulharský prezident spolupracoval s komunistickou tajnou službou|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/3402619/bulharsky-prezident-spolupracoval-s-komunistickou-tajnou-sluzbou.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2007-07-19|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref> Podľa vlastných slov len napísal knižnú [[Recenzia (publicistický žáner)|recenziu]] pre človeka, z ktorého sa vykľul [[dôstojník]] tajnej služby.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Buharsko: Prezident je údajne bývalý spolupracovník komunistickej tajnej služby|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/3470952/buharsko-prezident-je-udajne-byvaly-spolupracovnik-komunistickej-tajnej-sluzby.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2007-09-04|dátum prístupu=2021-11-30}}</ref>
 
== Osobný život ==
Manželka Zorka Petrovova je [[Vedec|vedeckou pracovníčkou]] v Ústave [[Balkanistika|balkanistiky]] Bulharskej akadémie vied.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jensen|meno=Erling|autor=|odkaz na autora=|titul=Ada Grødeland|url=https://www.erlingjensen.net/ada-grodeland/|vydavateľ=erlingjensen.net|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-11-30|miesto=|jazyk=no}}</ref> Majú dvoch synov.<ref name=":1" />
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Prezidenti Bulharska|Parvanov, Georgi]]
[[Kategória:NarodeniaBulharskí v 1957politici|Parvanov, Georgi]]
[[Kategória:Bulharskí politici|Parvanov, Georgihistorici]]
{{DEFAULTSORT:Părvanov_Georgi}}
6 000

úprav