Portál:Byzantská ríša/Vybraný obrázok/Archív: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Encaustic Virgin.jpg|350px|Ikona Bohorodičky|stred]]

 

<center>[[Ikona]] [[Theotokos]] (Bohorodičky) z [[Kláštor svätej Kataríny|Kláštora svätej Kataríny]] na polostrove [[Sinajský polostrov|Sinaj]] (6. storočie). Titul Bohorodičky [[Panna Mária|Panne Márii]] prislúcha od [[Efezský koncil|Efezského koncilu]] ([[431]])</center>

 

[[Súbor:Urgup-10.JPG|350px|Strop Chrámu Elmali v Kadócii|stred]]

 

<center>'''[[Elmalı Kilise]]''' (známy aj ako "Jablko") je malý jaskynný kostol nachádzajúci sa v [[Kapadócia|kapadóckej lokalite]] [[Göreme]]. Kostol vznikol okolo roku [[1050]] vyhĺbením do 4 nepravidelných skalných pilierov.</center>

 

[[Súbor:Byzantine ivory 802.jpg|350px|Slonovinový panel|stred]]

 

<center>'''Klananie mudrcov''', slonovinový panel (pôvodne diptych) z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] vytvorený v kláštore v [[Thesália|Thesálii]] v 6. storočí, panel zobrazuje [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] s Ježišom, ktorému [[traja králi]] prinášajú dary [[British Museum|Britské múzeum]].</center>

[[Súbor:Meister von Gracanica (II) 001.jpg|350px|Usnutie Panny Márie|stred]]

<center>'''[[Kláštor v Gračanici]]''' (''Manastir Gračanica'') je pravoslávny [[kláštor]] na území [[Kosovo|Kosova]]. Od roku [[2006]] je pamiatkou svetového kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Kláštor založil v roku [[1315]] srbský vládca [[Štefan Uroš II. Milutin]] a dokončený bol v roku [[1321]]. Kláštor bol vybudovaný v byzantsko-srbskom umeleckom štýle. Na vybranej freske z interiéru kláštorného kostola je zobrazená scéna [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|usnutia Panny Márie]], matky [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. </center>

 

[[Súbor:Leo I Louvre Ma1012.jpg|350px|Lev I.|stred]]

<center>'''[[Lev I. (Byzantská ríša)|Lev I. Trák]]''' bol východorímsky cisár v rokoch [[457]] až [[474]]. Pôvodne vojenský veliteľ bol prvým známym cisárom korunovaným duchovnou osobou ([[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštatinopolským patriarchom]]). Významný bol Levov vplyv na západe, kde aktívne dosadil cisára [[Anthemius|Anthemia]] na trón, menej úspešné bolo jeho ťaženie proti [[Vandali|Vandalom]], či politika vedená s [[Ostrogóti|Ostrogótmi]] a [[Huni|Hunmi]], ktorí v tomto období často plienili Balkán. Na obrázku možno vidieť zreštaurovanú bustu cisára Leva I. z roku [[470]], v súčasnosti je vystavená v parížskom [[Louvre]].</center>

 

[[Súbor:GoldHistamenonZoeAndTheodora1042.jpg|350px|stred|Cisárovné Zóé a Theodora]]

 

<center>'''[[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] '''a '''[[Theodora (11. storočie)|Theodora]]''' boli byzantské vládkyne dosadené na trón v priebehu nepokojov postavených proti neobľúbenému cisárovi [[Michal V.|Michalovi V.]] a tzv. paflagónskemu klanu z ktorého pochádzal. [[Michal V.]] sa totiž po svojom nástupe na trón zachoval nevďačne, ako voči svojmu strýkovi [[Ján Orfanotrofos|Jánovi Orfanotrofovi]], tak i voči svojej adoptívnej matke cisárovnej Zóé. Panovníčky síce pre nezhody medzi sebou samostatne vládli len dva mesiace, následne si cisárovná Zóé vzala za muža [[Konštantín IX.|Konštantína Monomacha]], ktorý sa stal cisárom. [[Theodora (11. storočie)|Theodora]] ešte krátko vládla po smrti svojej sestry a jej manžela. Spolu s ňou vymrel aj mocný [[Macedónska dynastia|macedónsky rod]]. V [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] okrem nich samostatne vládla len cisárovná [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]]. Na obrázku je zlatá minca - histamenón panovníčok z roku ich vlády ([[1042]]).</center>

[[Súbor:Byzantine klivanium (Κλιβάνιον).jpg|350px|stred|Moderná rekonštrukcia byzantského lamelového brnenia]]

 

<center>Moderná rekonštrukcia byzantského lamelového brnenia nazývaného '''''klibanion''''' (''κλιβάνιον''). Brnenie bolo používané byzantskou ťažkou jazdou - tzv. [[katafrakt]]ami, ktorí po latinsky aj niesli meno ''clibanarius''. Katafrakti najmä od polovice 10. storočia (vláda [[Nikeforos II.|Nikefora II.]]) tvorili jadro byzantských elitných síl. Podobné brnenie možno vidieť oblečené i na cisárovi [[Bazil II.|Bazilovi II.]] na vyobrazení v žaltári Bazila II.</center>

 

[[Súbor:St Nicholas Icon Sinai 13th century.jpg|350px|Sv. Mikuláš z Myry|stred]]

 

</center>

 

[[Súbor:Nativity, St. Catherine Monastery, Sinai, 6th century.jpg|350px|ikona|stred]]

 

 

 

[[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|350px|grécky oheň|stred]]

 

{{Referencie}}</center>

 

[[Súbor:The Chronicle of Ioannis Skylitzis Bulagar Defeat.jpg|350px|stred|Kleidon]]

 

 

 

[[Súbor:Fourth ecumenical council of chalcedon - 1876.jpg|350px|Ekumenický koncil|stred]]

 

 

 

[[Súbor:Istanbul - Santa Sofia - Mosaici-..JPG|350px|Mozaika v Hagii Sofii|stred]]

 

</center>Chrám '''[[Hagia Sofia]]''' v dnešnom [[Istanbul]]e patrí k najvýznamnejším kultúrnym a historickým pamiatkam na svete. Súčasný chrám vznikol za vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] v prvej polovici 6. storočia, avšak na jeho dielo neskôr opravami a úpravami nadviazali ďalší byzantskí cisári a osmanskí sultáni. Významnú časť interiérovej výzdoby tvoria [[Mozaika|mozaiky]], ktoré možno rozdeliť na figurálne a nefigurálne. Figurálne obrazy vznikali najmä v neskoršom období po tom, čo sa [[Byzantská ríša]] vysporiadala s [[Obrazoborectvo|obrazoboreckou]] krízou. Na obrázku sa nachádza figurálna mozaika z obdobia [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]] (10. stor., [[Byzantské umenie v macedónskom období|macedónske umenie]]), zobrazujúca cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] (zakladateľa chrámu) a cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] (zakladateľa mesta) s Pannou Máriou a malým Kristom uprostred ([[Theotokos]]).</center>

 

[[Súbor:Gregory of Nyssa.jpg|350px|Gregor Nysský|stred]]

 

 

 

[[Súbor:Athen - Denkmal Konstantin XI..jpg|350px|Konštantín XI.|stred]]

 

</center>Na obrázku sa nachádza moderná socha posledného byzantského cisára [[Konštantín XI. (Palaiologos)|Konštantína XI. Palaiologa]], ktorý vládol [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] od roku [[1449]] do [[29. máj]]a [[1453]], keď osmanský sultán [[Mehmed II.]] dobyl hlavné mesto Byzantskej ríše [[Konštantínopol]] (dnešný Istanbul). [[Pád Konštantínopola]] (a Byzantskej ríše) bol významným medzníkom v európskych i svetových dejinách a býva považovaný za jeden z dátumov konca [[stredovek]]u a začiatku [[novovek]]u.</center>

 

[[Súbor:Црква Богородице Љевишке у Призрену 5.JPG|350px|Bohorodička Ljevišská|stred]]

 

</center>

 

[[Súbor:Grosso of Enrico Dandolo.jpg|350px|Enrico Dandolo|stred]]

 

</center>[[Baptistérium ortodoxných]] v [[Ravenna|Ravenne]], stropná mozaika. Baptistérium ortodoxných je [[osemuholník|oktogonálna]] [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanská]] stavba. Využívané bolo na udeľovanie sviatosti krstu. Vzniklo okolo roku [[400]], kupola bola vytvorená v roku [[450]]. Okrem neho sa v Ravenne nachádza aj neskôr vytvorené [[Baptistérium ariánov]]. (pozri aj: [[Ranokresťanské pamiatky v Ravenne]])</center>

 

[[Súbor:Liquid fire granades Chania.jpg|350px|granáty|stred]]

 

</center>Keramické [[Granát (munícia)|granáty]], ktoré boli naplnené [[Grécky oheň|gréckym ohňom]] a vrhané na nepriateľa a ostnaté kovové [[Ježko|ježky]] z 10. až 12. storočia z [[Chania|Chanie]] ([[Kréta]]), dnes Národné historické múzeum v [[Atény|Aténach]], [[Grécko|Grécku]].</center>

[[Súbor:Menologion of Basil 032.jpg|350px|Domitián|stred]]

Pohreb [[Domitián z Melitene|Domitiána z Melitene]] v [[Menológium|Menológiu]] [[Bazil II.|Bazila II.]] [[Menológium Bazila II.|Menológium]] je jedno z hlavných diel [[Byzantské umenie v macedónskom období|byzantského knižného maliarstva]]. Obsahuje okolo 430 [[Iluminácia (maľba)|iluminovaných]] vyobrazení kresťanských [[Svätec|svätcov]] a najvýznamnejších príbehov z [[Biblia|Biblie]]. Bolo vytvorené okolo roku [[1000]] pre cisára [[Bazil II.|Bazila II.]] </center>

[[Súbor:Byzantine - Marriage Ring with Scenes from the Life of Christ - Walters 4515 - Right.jpg|350px|Svadobný prsteň|stred]]

 

</center>

 

[[Súbor:Theodosian Walls of Constantinople, Istanbul (37195885074).jpg|350px|Konštantínopolské hradby|stred]]

 

</center>

 

[[Súbor:13th century, Canons of ecclesiastical Councils, with commentaries of John Zonaras and Theodore Balsamon..png|350px|Balsamon|stred]]

</center>

 

 

[[Súbor:Byzantine - St Theodore Stratelates - Walters 421404.jpg|350px|stred]]

 

</center>'''[[Byzantská ríša|Byzantská]] [[kamea]]''' zo [[14. storočie|14. storočia]], [[sardonyx]]. Na [[šperk]]u je vyobrazený byzantský vojenský [[svätec]], mučeník [[Theodóros Stratélates]]. Dnes [[Walters Art Museum]], [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], [[USA]].</center>

 

[[Súbor:The murder of Romanos III in his bath.jpg|350px|stred|]]

 

</center>Vražda [[Byzantský|byzantského]] cisára [[Roman III.|Romana III.]] v kúpeľoch v Madridskom rukopise [[Ióannes Skylitzes|Skylitzovej]] kroniky. Vraždu Romana III. v kúpeľoch popisuje vo svojom diele dobový historik [[Michaél Psellos]]. O príčine cisárovej smrti sa však dodnes vedú spory. Cisárovo zdravie totiž dlhodobo upadalo, čo mohlo byť dôsledkom dlhodobého príjmu malých dávok jedu, ktoré mu mala podsúvať cisárovná [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] a eunuch [[Ióannes Orfanotrofos]].</center>

 

[[Súbor:Meister von Mileseva 001.jpg|350px||stred]]

 

</center>'''Biely anjel''' z [[Monastier Mileševa|Monastiera Mileševa]] v [[Srbsko|Srbsku]] je jedným z najväčších úspechov srbského a európskeho [[stredovek]]ého [[Maliarstvo|maliarstva]]. [[Freska]] je datovaná do obdobia okolo roku 1235, ide o dielo anonymných umelcov. Zobrazuje anjela Pána, ktorý sa objavuje pri prázdnom [[Ježiš Kristus|Kristovom]] hrobe a oznamuje jeho vzkriesenie. Freska je súčasťou jedného väčšieho diela ''Myronosiči pri Kristovom hrobe''. Obrázok Bieleho anjela z Mileševy bol ako správa poslaný v prvom signáli satelitného vysielania z [[Európa|Európy]] do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a neskôr bol odoslaný aj do vesmíru v snahe komunikovať s mimozemskými formami života.</center>

 

[[Súbor:How to See the Vatican, 1914 - Dalmatic of Charlemagne.jpg|350px|stred]]

 

</center>Tzv. '''Dalmatika Karola Veľkého''' je [[hodváb]]ne patriarchálne [[sakkos]] z polovice 14. storočia, zrejme z [[Konštantínopol]]a. Modrý kus hodvábu je bohato zdobený [[zlato]]m. Zobrazuje cyklus s náboženskou tematikou. Dnes sa nachádza vo [[Vatikán]]e. Spojenie s [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] je iba [[Legenda|legendou]].</center>

 

[[Súbor:Littera Florentina.jpg|Littera Florentina|350px|stred]]

</center>'''''[[Littera Florentina]]''''' je [[Pergamen (koža)|pergamenový]] [[kódex]], [[Rukopis (starý dokument)|rukopis]] [[Justinián I.|justiniánskych]] [[Corpus iuris civilis|Digest]] zo [[7. storočie|7.]] alebo [[6. storočie|6. storočia]]. Vzácny rukopis bol od [[12. storočie|12. storočia]] uchovávaný v [[Taliansko|talianskej]] [[Pisa|Pise]], od [[15. storočie|15. storočia]] vo [[Florencia|Florencii]], odkiaľ pochádza jej názov. Dnes sa nachádza v [[Laurentiánska knižnica|Laurentiánskej knižnici]].</center>

 

[[Súbor:Model of a Byzantine warship (dromon) at Athens War Museum on 12 April 2019.jpg|350px|stred]]

 

</center>Model '''[[dromón]]u''', byzantskej bojovej [[Loď|lode]] s veslami. Aténske vojnové múzeum (''Polemiko Musio Athinas''), [[Atény]], [[Grécko]].</center>

 

[[Súbor:Angelokastro (Corfu).jpg|350px|stred]]

 

</center>Čelný pohľad na [[byzantský]] [[hrad]] (a [[Akropola (starogrécke návršie)|akropolu]]) '''[[Angelokastro]]''' na ostrove [[Korfu]]. V pozadí sa nachádza [[Iónske more]]. Vystavaný bol zrejme za vlády [[Komnénovci|Komnénovcov]] a plnil významnú obrannú funkciu proti západným nepriateľom Byzancie. V neskoršom období patril [[Benátska republika|Benátkam]] bojujúcim proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]].</center>

 

[[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|350px|stred]]

 

</center>[[Uhorská koruna (klenot)|'''Svätoštefanská koruna''']] bola korunovačným klenotom [[Uhorsko|uhorských]] kráľov. Skladá sa z dvoch nesúrodých častí, pričom jej čelenkovú časť tvorí tzv. ''corona graeca''. Táto „grécka koruna“ bola vytvorená z viacerých, pôvodne [[Byzantské výtvarné umenie|byzantských, šperkov]]. Na korune sa v dôsledku toho okrem kresťanských motívov nachádza aj postava [[Byzantský|byzantského]] cisára [[Michal VIII. Dukas|Michala VIII. Duku]]. Koruna sa dnes nachádza v [[Országház]]e (budove Maďarského parlamentu) v [[Budapešť|Budapešti]].</center>

[[Súbor:Georgia's Most Revered Kings.jpg|350px|stred]]