|
= [[Tabríz]] =
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Tabríz
| native_name =
| other_name = Tebríz, Tauris
| category = 4. najväčšie mesto Iránu
<!-- *** Image *** -->
| image = Tabriz Mosaic Logo.jpg
| image_caption =
| image_compl =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
| country_flag = Ira
| region = [[Východný Azerbajdžan]]
| histregion =
| district =
| commune =
| municipality =
| capital =
<!-- *** Locations *** -->
| elevation = 1278
| lat_d = 38
| lat_m = 4
| lat_s =
| lat_NS = S
| long_d = 46
| long_m = 18
| long_s =
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 324
<!-- *** Population *** -->
| population = 1398060
| population_date = 2006
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor =
| mayor_party =
<!-- *** Maps *** -->
| timezone = UTC +3:30
| timezone_DST = UTC +4:30
| map = Iran relief location map.jpg
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta na mape Iránu
| map_locator = Irán
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Tabriz
| statistics =
| website = https://tabriz.ir
}}
'''Tabríz''' (iné mená pozri nižšie) je štvrté najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Irán]]e, hlavné mesto provincie [[Východný Azerbajdžan]]. Mesto s bohatou históriou sa nachádza v severozápadnej časti krajiny.<ref name=Tabriz-Brit /> Leží na úpätí sopky [[Sahend]]<ref name="otto2">{{Citácia knihy
|titul=Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž
|vydavateľ=Agentúra Cesty
|miesto=Bratislava
|rok=2006
|kapitola zborník=Tabríz
|isbn=8096915940
|strany=506}}</ref><ref name=CMENA-Tab>{{Citácia knihy
|titul=Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia
|vydavateľ=Abc-Clio
|miesto=Santa Barbara etc.
|rok=2007
|isbn=1-57607-919-8
|strany=339{{--}}342
|editori=Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley
|kapitola zborník=TABRIZ
|meno zborník=Shabnam
|priezvisko zborník=Holliday}}</ref>, z troch strán je obklopené horami.<ref name="Tabriz-Brit" /> Asi 50 kilometrov juhozápadne od neho sa nachádza [[Urmijské jazero]].<ref name="OS" /><ref name=":EIS- Tab">{{Citácia knihy
|titul=[[The Encyclopaedia of Islam]]
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=[[Brill]]
|kapitola zborník=TABRIZ
|miesto=Leiden, New York
|rok=2000
|isbn=90-04-11211-1
|strany=41{{--}}50
|jazyk=en
|zväzok=X. T{{--}}U
|typ zväzku=Vol.}}</ref>
Tabríz je významným komerčným centom. V minulosti ležal na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]] a slúžil ako hlavné mesto [[Ílchanát]]u, zväzu [[Kara Kojunlu]] a [[Safíjovci|safíjovskej Perzie]]. V modernom období bol hlavným strediskom obchodu Perzie s [[Európa|Európou]]. Začiatkom 20. storočia v meste vzniklo [[Ústava|konštitucionálne]] hnutie, ktoré vyústilo do [[perzská revolúcia|perzskej revolúcie]].<ref name="CMENA-Tab" /> Medzi dnešné hlavné priemyselné produkty patria [[Koberec|koberce]], [[Textilníctvo|textílie]], [[Cement (stavebníctvo)|cement]], poľnohospodárske stroje, [[Motocykel|motocykle]] a domáce spotrebiče.<ref name="Tabriz-Brit" /> Mesto je [[Železnica|železnicou]] spojené s iránskym hlavným mestom [[Teherán]]om. Nachádza sa v ňom medzinárodné [[letisko]]. V roku 2006 malo 1 398 060 obyvateľov.<ref name="Tabriz-Brit" /> Väčšina z nich je [[Turkické národy|turkického]] ([[Azerbajdžanci|azerbajdžanského]]) pôvodu.<ref name="otto2" /> [[Tabrízsky bazár]] je súčasťou zoznamu kultúrnych pamiatok [[UNESCO]].<ref name=":3" />
Tabríz má [[kontinentálne podnebie]], [[Leto|letá]] v ňom sú teplé a suché, [[Zima|zimy]] sú studené s hustým snežením. V dôsledku podzemnej činnosti sopky [[Sahend]] sú v Tabríze veľmi časté [[Zemetrasenie|zemetrasenia]]. Najsilnejšie zasiahli mesto v rokoch 858, 1042, 1641, 1727 a 1780.<ref name="Tabriz-Brit">Tabrīz In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul= [[Encyclopaedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/place/Tabriz
|dátum prístupu=2021-11-12
|jazyk=en}}</ref><ref name="HCIW-Tabriz">{{Citácia knihy
|titul=Historic Cities of the Islamic World
|vydavateľ=[[Brill]]
|miesto=Leiden, Boston
|rok=2007
|isbn=978-90-04-15388-2
|jazyk=en
|editor=[[Clifford Edmund Bosworth]]
|strany=486{{--}}498
|kapitola zborník=TABRIZ}}</ref>
== Mená ==
* [[Perzské jazyky|perz.]] تبریز, v prepise dnes výlučne<ref name=":EIS- Tab" />: '''Tabríz'''<ref name=KJ-Bel>Kara Júsuf In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/kara-jusuf
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|isbn = 80-200-0454-8
|dátum prístupu=2021-11-12
|jazyk=sk}}</ref>, staršie aj: '''Tebríz'''<ref name=KJ-Bel /> a '''Tibríz''' (historická výslovnosť podľa historika [[Jakút al-Hamawí ar-Rúmí|Jákúta]])<ref name=":EIS- Tab" />
* [[Azerbajdžančina|azerb.]] تبريز, v prepise: '''Təbriz'''<ref>Pozri Təbriz In: [[Google knihy]].</ref>, v turkickom dialekte aj '''Tarbíz'''<ref name=":EIS- Tab" />, v arménčine: ''T’avréž''<ref name=":EIS- Tab" />.
* historicky: '''Tauris'''<ref name=Tabriz-Brit /><ref name="HDI-Tab" /><ref name="OS" >{{Citácia knihy
|titul=[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí]]
|vydavateľ=J. Otto
|zväzok=T{{--}}Tzschirner
|kapitola zborník=Šíráz
|typ zväzku=Dvacátýpátý díl
|miesto=Praha
|strany=17
|rok=1906
|jazyk=cs}}</ref>
Názov Tabríz je zrejme odvodený od ''tap-ríz'' (''„spôsobujúci prúdenie tepla“'' alebo ''„ten čo spôsobuje, že teplo mizne“'')<ref name=":EIS- Tab" />, čo je podľa hypotéz odvodené od prítomnosti sopky [[Sahend]], resp. mnohých termálnych prameňov v oblasti.<ref name=Tabriz-Brit /><ref name="HCIW-Tabriz" /><ref name=HDI-Tab>{{Citácia knihy
|titul=Historical dictionary of Iran
|kapitola zborník= TABRIZ
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=The Scarecrow Press
|miesto=Lanham etc.
|rok=2007
|isbn=978-0-8108-5330-0
|strany=322{{--}}323
|editor=John H. Lorentz
|edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East
|zväzok edície=62
|isbn2=0-8108-5330-2}}</ref>
== História ==
Identifikácia Tabrízu s niektorým zo starovekých miest [[Médska ríša|Médie]] je sporná. Podľa [[Arméni|arménskeho]] historika [[Vardan]]a (14. storočie) založil Tabríz arménsky [[Arsakovci|Arsakovec]] Husrav (217{{--}}233), ako akt pomsty proti prvému [[Sásánovci|sásánovskému]] vládcovi [[Ardašír I.|Ardašírovi]]. Tento príbeh sa však nenachádza v žiadnom starovekom prameni.''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="HCIW-Tabriz" /><ref name="HDI-Tab" />
Antickú históriu mesta zrejme ukončilo spustošenie, ktoré spomína [[Pavstos Buzand|Faustos z Byzancie]] (4. storočie). Keďže pramene hovoriace o arabskom obsadení Perzie mesto nespomínajú, Tabríz musel v tomto období zostať iba obyčajnou dedinou. Všetky arabské ťaženia boli totiž namierené proti väčšiemu [[Ardabíl]]u.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
V rokoch 791 Tabríz zničilo zemetrasenie. Podľa legendy bol znovu vybudovaný [[Zubajda|Zubajdou]], manželkou [[Hárún ar-Rašíd|Harúna ar-Rašída]]. Kalifova žena mala na území historického [[Azerbajdžan (historické územie)|Azerbajdžanu]] naozaj isté pozemky, Tabríz však zrejme nanovo nanovo vystaval rod ar-Rawwád al-Azdí. Historik [[Al-Tabarí]] spomína vo svojom diele istého Muhammada ibn Ba’ítha, ktorý mal začiatkom 9. storočia vlastniť akýsi hrad Tabríz. [[Ibn Churradádhbih]] (840) zase spomína, že Tabríz patril Muhammadovi ibn Rawwádovi a že ho v 9. storočí postihlo ďalšie zemetrasenie. Podľa [[al-Istachrí]]ho (951) územie patrilo kmeňu Banú Rudajní, ktorý sa však v prameňoch z neskoršieho obdobia už neobjavuje. Spojenie Tabrízu s azerbajdžanskými [[Sádžiovci|Sádžiovcami]] sa v prameňoch výslovne nespomína.<ref name=CMENA-Tab /><ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Súbor:Masjed+imamzadeh_tabriz.jpg|vľavo|náhľad|Masdžed pri mieste odpočinku Hamzáha, syna Músu al-Kázima, siedmeho imáma šiitizmu]]
Po páde moci Sadžiovcov sa územie Azerbajdžanu dostalo do chaosu a moci sa v roku 938 ujali [[Zijárovci]]. Tí boli vytlačení kurdským vodcom [[Dajsam]]om a ten [[Musáfirovci|Musáfirovcami]]. Pád novej dynastie je nejasný. V roku 1054 sa ako vládcovia v meste spomínajú [[Rawwádovci]], ktorí ale ale v tomto roku iba uznali nadvládu nového hegemóna, [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]]. V zmienkach islamských historikov 9. a 10. storočia možno badať trend postupne sa zvyšujúcej prosperity Tabrízu. Zmienky z 11. storočia sú strohé, nad mestom panovali príslušníci [[Seldžukovci|seldžuckej dynastie]]. Jeho význam postupne rástol a do 12. storočia sa stal najdôležitejším mestom azerbajdžanského regiónu. V mene Seldžukov mu vládli príslušníci rôznych turkických rodov. Z nich najvýznamnejším boli [[Ildegízovci]], ktorí vládli celej azerbajdžanskej provincii v rokoch 1140 až 1225. Za ich vlády v Tabríze pôsobili viacerí básnici, medzi najvýznamnejšími Nizámi a Chákáni. Hoci boli Ildegízovci veľkí mecenáši kultúry, z ich staviteľskej činnosti sa v meste nezachovala žiadna pamiatka. Ich mocenskými protivníkmi boli emírovia z Marághy, ktorí mesto ovládli v roku 1174. Okolo roku 1210 sa do okolia mesta dostali počas bojovej výpravy [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínci]], ktorí zažívali mocenskú expaniu za vlády kráľovnej [[Tamara (kráľovná)|Tamary]]. V roku 1225 sa stal Tabríz hlavným sídlom [[Džalála ad-Dín]]a, posledného vládcu [[Chórezmska ríša|Chórezmskej ríše]], ktorý sa doň utiahol na úteku pred [[Mongolská ríša|Mongolmi]]. Už o šesť rokov neskôr však Mongoli dobyli aj Tabríz.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Súbor:Arg5.jpg|náhľad|Citadela (argh) v Tabríze, exteriér]]
V 13. storočí sa mesto stalo hlavným sídlom [[Ílchanát|ílchána]] [[Abaka (Ílchanát)|Abaku]].<ref name="HDI-Tab" /> V roku 1294 bolo dejiskom povstania v dôsledku zavedenia papierovej meny čao.''<ref name=":EIS- Tab" />'' Najväčší rozmach mesto zažilo za vlády [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]] (1295{{--}}1304)<ref name="Tabriz-Brit" />, ktorý nechal vystavať rozsiahlu sieť historických budov vrátane vlastného mauzólea, mešity, dvoch madrás pre [[Šáfiovský mazhab|šáfíovský]] a [[Hanífovský mazhab|hanafský]] smer islamskej právnej tradície, ako aj [[observatórium]], nemocnicu či [[Hammam|kúpele]]. Miestne budovy boli najväčšie v moslimskom svete. Mesto tiež ílchán nechal nanovo opevniť. Rozvoju mesta významne prispel vezír [[Tádž ad-Dín ’Alí Šáh Džílání Tabrízí]], ktorý nechal v meste vybudovať nový mešitový komplex. Tabríz sa sta centromo umenia, vzdelanosti a islamskej spirituality. Po Gházánovej smrti však jeho význam mierne poklesol po tom, čo sa nový chán [[Öldžejtü]] rozhodol ako nové hlavné sídlo vybudovať [[Soltáníje|Sultánijju]]. I napriek tomu však Tabríz zostal vyhľadávaný veľvyslancami a tešil sa priazni elitných vrstiev perzsko-mongolskej spoločnosti.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
Po rozpade [[Ílchanát]]u sa moci v Tabríze chopili [[Čúpánovci]] a po nich [[Džalájírovci|Džalájirovci]]. V roku 1389 ho získali Turkméni z kmeňového zväzu [[Kara Kojunlu]] na čele s [[Kara Júsufo]]m, ktorí z neho urobili svoje hlavné mesto. V roku 1392 ho ale dobyl [[Tímúr]], ktorý ho spolu s okolitými krajinami ako léno (''tacht-e Húlágú'') udelil svojmu synovi [[Míránšáh]]ovi. [[Tímúrovci|Tímúrovská ríša]] sa však v západnej Perzii dlho neudržala. [[Kara Júsuf]] mesto znovu obsadil a v bitke pri Tabríze (1410) porazil aj svojho bývalého spojenca, Džalájírovca Ahmeda, ktorý chcel mesto dobyť.<ref name="KJ-Bel" /><ref name="HDI-Tab" /> Za vlády [[Kara Kojunlu]] bola v Tabríze vystavaná tzv. [[Modrá mešita (Tabríz)|Modrá mešita]], ktorá v meste stojí dodnes.<ref name="Tabriz-Brit" /> Neskôr mesto získali kmene [[Ak Kojunlu]]. V tomto období ho navštívilo niekoľko cestovateľov z [[Európa|Európy]].<ref name=CMENA-Tab /><ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Súbor:Tabriz-16.PNG|náhľad|Mapa Tabrízu v 16. storočí, [[Matrakçı Nasuh]]]]
Významné postavenie si mesto udržalo aj za vlády raných [[Safíjovci|Safíjovcov]], ktorí sa v ňom usadili v roku 1501.<ref>Ismá’íl I. In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/ismail-i
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref> V tomto období sa pod nátlakom novej dynastie zmenilo náboženské vyznanie väčšiny obyvateľstva, ktoré bolo prinútené prijať [[šiitizmus]]. V roku 1514 vtrhli do mesta [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] a odviezli z neho šáhov poklad i stovky miestnych umelcov. Nepríjemná skúsenosť presvedčila perzských vládcov o potrebe presunúť svoje sídlo do bezpečnejšieho [[Kazvín]]u.<ref name="Tabriz-Brit" /> Počas nasledujúcich dvesto rokov Tabríz počas [[Osmansko-perzské vojny|perzsko-osmanských vojen]] mnohokrát dočasne zmenil majiteľa.<ref name="Tabriz-Brit" /> Vojenské besnenie spôsobilo, že mesto bolo opakovane vyplienené. Pravdepodobne najťažšie škody spôsobila kampaň [[Murad IV.|Murada IV.]], ktorý ho nechal v roku 1635 úplne zdemolovať. Historické zmienky však spomínajú rýchlu obnovu mesta, ktoré malo už v roku 1673 vyše pol milióna obyvateľov.<ref name="CMENA-Tab" /><ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz" />
Afganská invázia vniesla do Perzie nepokoj. [[Tahmásp II.]] utiekol z [[Isfahán|Isfahánu]] do Tabrízu, kde bol prehlásený za panovníka. Svoje požiadavky voči krajine prejavili [[Ruská ríša|Rusi]] i [[Osmanská ríša|Osmani]], pričom Afgánec Ašráf profitujúci zo situácie Osmanom postúpil územie západnej Perzie vrátane Tabrízu. V roku 1727 sa k Ṭahmáspovi pripojil [[Nádir Šáh]], vodca kmeňa [[Afšárovci|Afšárovcov]], ktorý krajine priniesol pokoj a z veľkej časti obnovil pôvodné sáfijovské hranice. Dejiny územia v polovici 18. storočia sú stále málo známe. V 90. rokoch 18. storočia sa moci v Perzii zmocnili [[Kádžárovci]], proti ktorým však v Afganistane povstal [[Sádik Šáh]], vodca kmeňa [[Šikákí]]. Centrálna vláda povstanie potlačila a do Tabrízu dosadila Dža’fara Kulí Chána. Dža’far však Kádžárovcov zradil a spolu so Sádikšáhom povstal. Odpor bol kruto potlačený.<ref name=":EIS- Tab" /><ref name="HCIW-Tabriz"/>
[[Súbor:Jules_Laurens_16.jpg|náhľad|[[Jules Laurens]], ''Modrá mešita v Tabríze'', maľba, 1872, [[Musée Fabre]], [[Montpellier]]|vľavo]]
Začiatkom 19. storočia význam mesta vzrástol. V meste pravidelne sídlili nástupcovia perzských šáhov a živý záujem o mesto prejavovali európske krajiny. Postupne boli všetky osmanské, ruské, britské a francúzske konzuláty presunuté z hlavného mesta do Tabrízu, kde sa nachádzali v bohatej arménskej štvrti. Prepojenie na Európu mestu prospelo aj po ekonomickej stránke. Rozvíjala sa v ňom priemyselná výroba, ktorá využívala moderné európske technológie. Briti postavili za mestom zlievareň, kde sa odlievali zbrane a strelivo každého druhu, stavali sa vozíky na zbrane a vyrábal sa [[pušný prach]]. Okolo roku 1830 začal v Tabríze istý anglický obchodník s mechanickou výrobou súkna. Okolo roku 1816 bola v meste uvedená prvá [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]] kníh v Perzii.<ref name=":02">TABRIZ v. The city in the 19th century In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul= [[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/
|dátum prístupu=2021-11-25
|jazyk=en-US
|meno=James D
|priezvisko=Clark
|dátum vydania=2014-03-26}}</ref>
Geopolitický záujem o oblasť prejavovali najmä [[Ruská ríša|Rusi]], ktorí v predchádzajúcom období ovládli [[Gruzínsko]]. V roku 1826 nakoniec Tabríz obsadili a z mesta sa stiahli až po uzavretí [[Turkmančajský mier|turkmančajského mieru]] v roku 1828. V roku 1830 vypukla v meste [[cholera]], no nej malo mesto v roku 1842 vyše stotisíc obyvateľov.''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="CMENA-Tab2">{{Citácia knihy
|titul=Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia
|vydavateľ=Abc-Clio
|miesto=Santa Barbara etc.
|rok=2007
|isbn=1-57607-919-8
|strany=339{{--}}342
|editori=Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley
|kapitola zborník=TABRIZ
|meno zborník=Shabnam
|priezvisko zborník=Holliday}}</ref>
[[Súbor:TabrizRevolutionaries.JPG|náhľad|Tabrízski konštitucionalisti, účastníci perzskej revolúcie]]
Britské obchodné firmy začali v 19. storočí prepravovať tovar parníkmi do osmanského čiernomorského prístavu [[Trabzon]] a odtiaľ po súši do Tabrízu. Čoskoro sa po trase prepravoval tovar s ročnou hodnotou 1 000 000 [[Libra (mena)|libier]]. Významnou exportnou komoditou boli [[Koberec|koberce]]. Britský konzul v meste okolo roku 1850 poznamenal, že mesto sa stalo hlavným sídlom obchodu v celej Perzii. Asi dve tretiny tovaru dovezeného do Tabrízu boli prepravené ďalej do strednej Perzie a jedna tretina zostala v Azerbajdžane. Obchod prerušila až [[rusko-osmanská vojna]] v roku 1875, ktorá podnietila mnohé firmy, aby prešli pri obchodovaní s Perziou na cestu vedúcu cez [[Suezský prieplav]].<ref name=":02" /> V reakcii na udelenie tabakového monopolu [[Spojené kráľovstvo|Britom]], stal sa Tabríz v roku 1891 domovom prvých demonštrácií protestného tabakového hnutia. Protesty sa rozšírili aj do [[Mašad|Mašadu]] a [[Isfahán|Isfahánu]], a vyvrcholili celoštátnym bojkotom tabaku.<ref name="CMENA-Tab" />
Začiatkom 20. storočia sa Tabríz stal centrom konštitucionalistického hnutia, ktoré prerástlo do [[Perzská revolúcia|perzskej revolúcie]].<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HCIW-Tabriz" /> V rokoch 1900 a 1901 distribuovali tajné spoločenstvá v uliciach mesta šabnámy{{--}}nočné listy a protivládne letáky. 23. júna 1908 vypuklo v meste povstanie, ktorého vedúcimi postavami boli [[Sattár Chán]] a [[Bákir Chán]]. Do situácie intervenovalo [[Ruská ríša|Rusko]], ktoré po porade s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] vyslalo do Tabrízu vojenské sily, ktoré mali chrániť konzuláty, cudzincov a pomôcť tým, ktorí si to želali mesto opustiť. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] Tabríz dočasne obsadili turecké a neskôr ruské vojská. Rusi mesto v roku 1916 napojili na [[Železnica|železnicu]]. Po vypuknutí [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] sa však ruské vojská stiahli a mesto opäť obsadili Turci. Po vojne sa mesto vrátilo Perzii.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" /><ref name=":EIS- Tab" />
[[Súbor:Municipality of Tabriz.jpg|náhľad|Paláca Sá’at, mestskej radnice|vľavo]]
[[Súbor:Soviet_tankmen_of_the_6th_Armoured_Division_drive_through_the_streets_of_Tabriz_(2).jpg|náhľad|Sovietski tankisti 6. obrnenej divízie jazdia ulicami Tabrízu]]
[[Pahlávíovci]] sa voči [[Azerbajdžanci|Azerbajdžancami]] obývanému mesto stavali s nedôverou a hoci bol význam mesta značný, nestalo sa ich hlavným sídlom. V 30. rokoch prešlo mesto rozsiahlymi inováciami a stalo sa najvýznamnejším perzským obchodným centrom a hlavným odbytiskom tovaru do [[Európa|Európy]]. Boli vystavané široké ulice a verejné záhrady. Miestna [[železnica]] spojila [[Teherán]] s [[Istanbul]]om. Mesto bolo opäť okupované počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď ho obsadili spojenecké jednotky chrániace vojenské zásobovacie cesty vedúce do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Hoci strany súhlasili s tým, že sa vojská po vojne stiahnu, Sovietsky zväz zvýšil svoju prítomnosť a pomohol separatistickému hnutiu na čele s [[Dža’far Píšawarí|Dža’farom Píšawarím]] vytvoriť v azerbajdžanskú autonómnu oblasť s hlavným mestom v Tabríze (tzv. [[azerbajdžanská kríza]]). Separatisti začali so znárodňovaním a založili [[Azerbaycan Universiteti]] (neskoršia Tabrízska univerzita, 1946). Situácia bola pre Perziu vážna a hrozilo reálne začlenenie územia k sovietskemu [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanu]]. Po intervencii [[USA]] a [[OSN]] v marci 1946 bola ale medzi Perziou a Sovietskym zväzom uzavretá dohoda, ktorá požadovala stiahnutie sovietskych vojsk výmenou za vytvorenie akciovej ropnej spoločnosti. <ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="CMENA-Tab" />''<ref name=":EIS- Tab" />''<ref name="HDI-Tab" />
V nasledujúcich rokoch boli perzskí [[Azerbajdžanci]] teheránskou vládou upodozrievaní zo separatistických snáh, v dôsledku čoho silnel štátny tlak na miestnu komunitu. Prejavoval sa napríklad v školstve pri výuke [[Azerbajdžančina|azerbajdžančiny]]. V 70. rokoch 20. storočia sa situácia postupne uvoľnila.<ref name="CMENA-Tab" /> Modernizácia Tabrízu sa od druhej svetovej vojny zrýchlila. Boli rozšírené úzke ulice a vystavané verejné záhrady s fontánami a bazénmi. Medzi novšie budovy mesta patria železničná stanica a budovy univerzity. Mesto má medzinárodné [[letisko]]. Dodnes zohráva dôležitú úlohu v iránskej politike.<ref name="Tabriz-Brit" /><ref name="HDI-Tab" />
== Pamiatky ==
[[Súbor:Poets_Mausoleum_Tabriz.JPG|náhľad|Mauzóleum básnikov|vľavo]]
Tabríz má viacero pozoruhodných starobylých i moderných budov.
[[Súbor:Arg Alishah.png|Tabrízska citadela (argh)|náhľad]]
[[Citadela]] (arg, argh, archa, Arg-e ’Alí Šáh) bola postavená pred rokom 1322. Ide o jedinú zachovanú budovu v meste z obdobia vlády [[Ílchanát|Ílchánovcov]]. Jej mecenášom bol vezír [[Tádž ad-Dín ’Alí Šáh Džílání Tabrízí]]. Je charakteristická svojou jednoduchosťou, mohutnosťou a vynikajúcim stavom tehlového muriva. Pozostáva z obrovskej haly s valenou klenbou. Pôvodne bola súčasťou veľkého mešitového komplexu, ktorý sa nachádzal hneď za južnou bránou do mesta. Pýchou budovy bol klenutý [[íván]], ktorý bol väčší ako slávna klenba [[Ajván-e Kesra]] v [[Ktésifón]]e.<ref name="HCIW-Tabriz"/> V 19. storočí v súvislosti s nárastom napätia medzi Perziou a Ruskom sa stavba rýchlo zmenila na mestskú pevnosť a k pôvodnej stavbe boli pridané ďalšie vojenské zariadenia. V priebehu 20. storočia boli objekty odstránené a okolie citadely sa zmenilo na park. Koncom dvadsiateho storočia bola vedľa postavená veľká mešita. Vzácne sú aj pozostatky 12-hrannej hrobky [[Maḥmúd Gházán|Maḥmúda Gházána]], vládcu mongolskej dynastie [[Ílchánovci|Ílchánovcov]].<ref name=Tabriz-Brit />
[[Súbor:Goymachid.jpg|náhľad|Modrá mešita v Tabríze, exteriér]]
[[Modrá mešita (Tabríz)|Modrá mešita]] (alebo [[Masdžed-e Kabúd]]; 1465{{--}}1466) je známa pre nádhernú výzdobu z modrých dlaždíc.<ref name=Tabriz-Brit /> Pôvodne bola súčasťou väčšieho komplexu náboženských a charitatívnych budov<ref name=":2"/> vystavaných [[Chátún Džána|Chátún Džánou]], manželkou [[Džáhánšáh]]a, vládcu turkického zväzu [[Kara Kojunlu]]. Podľa inskripcie v miestnom píštáku bola vystavaná v roku 1465. Komplex však bol dokončený až neskôr, počas vlády ríše [[Ak Kojunlu]]. Zahŕňal [[Madrasa|madrasu]], súfijský kláštor ([[kánakáh]]), podzemný kanál ([[kanát]]), ako ja záhrady Begom-ábád (aj Bág-e Begom). Nie je isté, kedy bola mešita poškodená najviac, či počas osmansko-perzských vojen alebo počas ničivých zemetrasení. Už v 17. storočí však bola opustená a v 19. storočí jej ruiny vyplienilo miestne obyvateľstvo. Obnova pamiatky prebehla v 20. storočí.<ref>TABRIZ x. MONUMENTS x(1). The Blue Mosque In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/
|dátum prístupu=2021-11-25
|jazyk=en-US
|meno=Sandra
|priezvisko=Aube
|dátum vydania=2011-09-13}}</ref><ref name="HCIW-Tabriz" />
[[Súbor:Interiér_Modré_mešity_-_panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Interiér Modrej mešity v Tabríze]]
Modrá mešita má pre [[Perzská architektúra|iránsku architektúru]] nezvyčajný pôdorys v tvare T. [[Píšták]] v strede severnej strany lemujú dva minarety v rohoch. Hlavný vchod vedie do predsiene, ktorá tvorí stred galérie. Galéria obklopuje centrálnu kupolovú komoru z troch strán, jej dve ramená vedú k dvom [[mihráb]]om na južnej strane budovy. Galéria podopiera deväť [[Kupola|kupol]], tri na každej strane. Každé rameno končí v klenbe nad mihrábom. Centrálna veľká kupola (22 m) spočíva na ôsmich oblúkoch. Opis dvoch kazateľníc ([[minbar]]ov) naznačuje, že [[imám]] viedol modlitbu z tejto centrálnej miestnosti. V nárožných [[pilier]]och ôsmich oblúkov sú štyri horné galérie. Na južnej strane centrálna kupolová komora prilieha k [[Mauzóleum|mauzóleu]]. Za štvorcovou sieňou na osi hlavného vstupu je menšia kupolová sieň. Kamenný základ mešity podopiera konštrukciu z pálených tehál. Kachličkový obklad mešity je len neprekonateľný v rozmanitosti a technickej virtuozite. Dlaždice vykazujú širokú škálu chromatických odtieňov, od kobaltovej modrej, tyrkysovej, bielej, hnedej a čiernej až po zelenú, žltú, takmer červenú a zlatú. Významná je miestna [[kaligrafia]]. Výzdoba zahŕňa nielen štandardné rastlinné a [[Arabeska (architektúra)|arabeskové]] vzory, ale aj panely v tvare medailónov s pozadím z neglazovaných tehlových dlaždíc. Sála s mirhábom bola obzvlášť bohato zdobená alabastrom. Dochované dlaždice dokumentujú umelecké prepojenie s dobovou architektúrou v tímúrovskom [[Chorasán (historické územie)|Chorásáne]] a v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]].
[[Súbor:Historický_bazar_v_Tabrízu_(UNESCO)_-_panoramio.jpg|náhľad|Historický bazár v Tabríze, kultúrna pamiatka UNESCO]]
[[Tabrízsky bazár]] (Bázár-e Tabríz) je jeden z najväčších a najstarších [[Bazár (Orient)|bazárov]] v islamskom svete. Jeho výstavba prebiehala v rámci viacerých historických fáz od 12. storočia. Pozostáva zo série vzájomne prepojených, krytých, tehlových konštrukcií, budov a uzavretých priestorov určených pre rôzne funkcie. Nachádzajú sa v ňom obchody, dielne, modlitebne, zelené dvory, pohostinstvá, historické [[karavanserail]]y, sklady, ale aj školy. Jeho rozloha je približne 1 km².<ref>{{Citácia knihy
|titul=Art and Architectural Traditions of India and Iran: Commonality and Diversity
|url=https://books.google.sk/books?id=gKZMEAAAQBAJ&pg=PT41&dq=Bazaar+of+Tabriz&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjzrra_i7b0AhWsRvEDHfjcBJQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Bazaar%20of%20Tabriz&f=false
|vydavateľ=Taylor & Francis
|rok=2021
|isbn=978-1-000-47757-3
|jazyk=en
|meno=Nasir Raza
|priezvisko=Khan
|miesto=London}}</ref> V roku 2010 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]].<ref name=":2">{{Beliana
|zväzok=7
|heslo=iránska architektúra
|strany=177{{--}}180}} [https://beliana.sav.sk/heslo/iranska-architektura Dostupné online].</ref> Podľa organizácie je ''„výnimočným príkladom architektúry mestskej obchodnej štvrte, ktorá sa odráža vo veľmi rozmanitých a integrovaných architektonických budovách a priestoroch... jeho zložitosť a členitosť svedčia o bohatstve obchodu a kultúrnej interakcie Tabrízu“''.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Tabriz Historic Bazaar Complex
|url=https://whc.unesco.org/en/list/1346/
|vydavateľ=[[UNESCO|UNESCO World Heritage Centre]]
|dátum prístupu=2021-11-26
|jazyk=en|miesto=Paris}}</ref>
[[Súbor:خانه بهنام3.jpg|Behnamov dom|náhľad|vľavo]]
V Tabríze sa nachádza viacero historických domov z [[Kádžárovci|kádžárovského]] obdobia. Jedným z najprestížnejších je Dom perzskej revolúcie (aj [[Cháneh Mašrúteh]]). Budova bola v roku 1996 premenená na múzeum venujúce sa perzskej (konštitučnej) revolúcie. Vynikajúcim príkladom perzskej domovej architektúry v podnebí historického Azerbajdžanu ja [[Ghadakiho dom]] (iný prepis: K[h]adakiho dom) typický farebnými klenutými oknami a nádhernými vzormi na tehlovej stene. [[Behnamov dom]] sa vyznačuje elegantnou architektúrou, oknami, veľkými oblúkmi a verandami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Tabriz, Treasure of Iranian Historical Houses
|url=https://en.irna.ir/news/83480771/Tabriz-Treasure-of-Iranian-Historical-Houses
|vydavateľ=Islamic Republic News Agency
|dátum vydania=2019-09-21
|dátum prístupu=2021-11-27
|jazyk=en}}</ref> Pri nedávnej rekonštrukcii bolo objavených niekoľko perzských freskových malieb, ktoré sú súčasnosti reštaurované. Azda najvýznamnejším z parkov je [[El-Gölu]]. Podľa tradície vznikol koncom 18. storočia, je ale možné, že bol postavený omnoho skôr. Podľa niektorých hypotéz dokonca už v 14. storočí. V parku sa nachádza umelé jazero s rozlohou 210 m².<ref>{{Citácia knihy
|titul=The Oxford Companion to the Garden
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|miesto=Oxford
|rok=2006
|isbn=9780198662556
|url=https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780198662556.001.0001/acref-9780198662556-e-1527?rskey=I7OGHa&result=23
|kapitola zborník=Shah-Goli
|editori=Patrick Taylor}}</ref>
== Významné osobnosti ==
* [[Abú Mansúr Ásúdí Katrán]] (*asi 1009{{--}}† 1072), perzský básnik, narodil sa v meste, prezývaný aj Tabrízí<ref>Katrán, Abú Mansúr Ásúdí In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katran-abu-mansur-asudi
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|dátum prístupu=2021-11-12
|jazyk=sk}}</ref>
* [[Šams-e Tabrízí]] (12.{{--}}13. storočie), perzský mystik a básnik
* [[Safíjovci]] (sídlili v meste v 16. storočí)
* [[Iskandar Munší]] (*asi 1560{{--}}† 1634 ), perzský kronikár a historik , zomrel v meste<ref>Iskandar In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/iskandar
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref>
* [[Kádžárovci]] (viacerí členovia sídlili alebo sa narodili v meste)
* [[Rizákulíchán Hedájat]] (*1800{{--}}† 1871), perzský básnik, filológ a historik, zomrel sa v meste<ref>Hedájat, Rizákulíchán In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hedajat-rizakulichan
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref>
* [[Mirza Ali Mohamed]] (Báb; * 1819/1820{{--}}† 1850) zakladateľ [[Bábizmus|bábizmu]], bol popravený v meste<ref>{{Beliana
|zväzok=1
|heslo=Báb
|strany=516}} [https://beliana.sav.sk/heslo/bab-0 Dostupné online].</ref>
* [[Hadži Mirzá Hassan Tabrízí]] (aj Hassan Rošdíjjeh; *1851{{--}}†1944), klerik, politik a novinár<ref name=CMENA-Tab />
* [[Sattár Chán]] (*1866{{--}}†1914) a [[Bákir Chán]] (*1870{{--}}†1916), vodcovia perzskej (konštitučnej) revolúcie
* [[Íradž Mírzá]] (*1874{{--}}†1927), básnik<ref name="CMENA-Tab" />
* [[Ahmad Kasraví]] (*1890{{--}}†1946), filozof<ref name=CMENA-Tab />
* [[Ivan Alexander Galamian]] (*1903{{--}}† 1981), huslista<ref name="CMENA-Tab" />
* [[Mohammad-Hossein Šáhriar]] (*1906{{--}}†1988), básnik<ref>SHAHRYAR, MOHAMMAD HOSAYN In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/
|dátum prístupu=2021-11-27
|jazyk=en
|dátum vydania=2015-09-02}}</ref>
* [[Samad Behrangi]] (*1939{{--}}† 1967), azerbajdžanský spisovateľ<ref name=CMENA-Tab />
* [[Kázem Sádek-Zádeh]] (*1942), zakladateľ analytickej filozofie medicíny<ref name=CMENA-Tab />
* [[Karim Bagheri]] (*1974), futbalista<ref name=CMENA-Tab />
* ďalšie osobnosti, pozri aj: [[Tabrízí]]
== Galéria ==
<gallery>
Ghadaki House, Tabriz.jpg|Ghadakiho dom
برج شهرداری تبریز.jpg|Veža paláca Sá’at, mestskej radnice
11ایل گلی.jpg|El-Gölü
Shah Goli 1.jpg|El-Gölü
Akbariyye school.JPG|Škola Akbaríjje
Shogaghat Church 002 - Tabriz.jpg|Arménsky kostol Šogaghat
Amir Nezam House.jpg|Dom Amíra Nezáma
A historical building in Iran.jpg|Mešita Džáméh, exteriér
مسجد جامع تبریز-11.jpg|Mešita Džáméh, interiér
Gizilili Mosque.jpg|Mešita Gizilili, exteriér
The blue mosque - Khaghani park 3.jpg|Modrá mešita, exteriér
Visitor (Griselda Ramirez) Photographs Interior of Blue (Kabud) Mosque - Tabriz - Iranian Azerbaijan - Iran (7421704022).jpg|Modrá mešita, interiér
House-of-Constitutional-Revolution.jpg|Dom konštitučnej revolúcie
540 تبریز 98.05.21 By Majid بازار فر ش.jpg|Tabrízsky bazár, interiér
Bazaar of Tabriz 2.jpg|Bazár v Tabríze
Amir Timche2.jpg|Tabrízsky bazár, exteriér, vstup
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
|titul=[[Masarykův slovník naučný]]
|vydavateľ=Československý kompas
|miesto=Praha
|rok=1933
|strany=135
|kapitola zborník=Tabríz
|zväzok=VII. Š{{--}}Ž
|typ zväzku=Díl}}
* {{Citácia knihy
|titul = Malá československá encyklopedie
|kapitola zborník= Tabríz
|odkaz na titul = Malá československá encyklopedie
|zväzok = VI. Š{{--}}Ž
|vydanie text = Vyd. 1.
|miesto = Praha
|vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|rok = 1987
|strany = 107}}
* {{Citácia knihy
|titul=Dictionary of the Middle Ages
|vydavateľ=[[Charles Scribner's Sons]]
|miesto=New York
|rok=1988
|isbn=0-684-18277-7
|kapitola zborník=TABRIZ
|meno zborník=Jerome W
|priezvisko zborník = Clinton
|strany=570{{--}}571
|zväzok=11 SCANDINAVIAN LANGUAGES{{--}}TEXTILES, ISLAMIC
|typ zväzku=Vol.
|jazyk=en
|editori=Joseph R. Strayer}}
= [[Širáz]] =
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Širáz
| native_name =
| other_name = Šíráz
| category = iránske mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Darvaze Ghoran11.jpg
| image_caption = Pohľad na mesto
| image_compl =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Irán
| country_flag = 1
| state_type = Provincia
| state = [[Fárs (provincia)|Fárs]]
| region =
| region_type =
| histregion =
| district =
| commune =
| municipality =
| capital =
<!-- *** Locations *** -->
| elevation = 1 486
| lat_d = 29
| lat_m = 36
| lat_s = 36
| lat_NS = S
| long_d = 52
| long_m = 32
| long_s =33
| long_EW = V
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area =240
<!-- *** Population *** -->
| population =1565572
| population_metro =
| population_date = 2016
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = UTC +3:30
| timezone_DST = UTC +4:30
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code1 =
| code1_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Iran relief location map.jpg
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta na mape Iránu
| map_locator = Irán
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Shiraz
| statistics =
| website = https://shiraz.ir}}
'''Širáz''' ([[Perzské jazyky|per.]] شيراز, v prepise: '''Šíráz'''<ref name=Masaryk-Šir>{{Citácia knihy
|titul=[[Masarykův slovník naučný]]
|vydavateľ=Československý kompas
|miesto=Praha
|rok=1933
|strany=39
|kapitola zborník=Šíráz
|zväzok=VII. Š{{--}}Ž
|typ zväzku=Díl}}</ref><ref name=HCIW-Shiraz>{{Citácia knihy
|titul=Historic Cities of the Islamic World
|kapitola zborník= SHIRAZ
|meno zborník=A.K.S
|priezvisko zborník= Lambton
|vydavateľ=[[Brill]]
|miesto=Leiden, Boston
|rok=2007
|isbn=978-90-04-15388-2
|jazyk=en
|editor=[[Clifford Edmund Bosworth]]
|strany= 476{{--}}483}}</ref>) je historické a univerzitné [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhozápadnom [[Irán]]e. Hlavné mesto provincie [[Fárs]]. Nachádza sa v južnej časti pohoria [[Zagros]]<ref name=Shiraz-Brit>Shiraz In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul= [[Encyclopaedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/place/Shiraz
|dátum prístupu=2021-11-12
|jazyk=en}}</ref>, resp. na okraji [[Iránska plošina|Iránskej plošiny]]<ref>{{Beliana
|heslo=Iránska plošina
|zväzok=7
|strany=180}}</ref>, v nadmorskej výške 1 486 metrov nad morom. Je významným obchodných a dopravným centrom. Nachádza sa v ňom medzinárodné [[letisko]].<ref>{{Beliana
|zväzok=7
|heslo=Irán
|strany=173}}</ref> V meste sídlia viaceré cementárne, cukrárne, [[Textilníctvo|textilné továrne]] a továrne na [[Hnojivo|hnojivá]]. Podobne ako v iných iránskych mestách aj v Širáze prekvitá [[tkáčstvo]] a tradičná [[intarzia]]. Mesto je známe pre pestovanie [[Vinič hroznorodý|viniča]] a výrobu [[Víno|vína]].<ref name=Shiraz-Brit />
Širáz má relatívne mierne [[Podnebie (klíma)|podnebie]], ktoré umožňuje pestovanie veľkolepých [[Záhrada|záhrad]]. Je tiež významnou dovolenkovou destináciou.<ref name="HDI-Šir">{{Citácia knihy
|titul=Historical dictionary of Iran
|kapitola zborník= SHIRAZ
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=The Scarecrow Press
|miesto=Lanham etc.
|rok=2007
|isbn=978-0-8108-5330-0
|strany=311{{--}}312
|editor=John H. Lorentz
|edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East
|zväzok edície=62
|isbn2=0-8108-5330-2}}</ref> Býva označovaný ako „mesto ruží a básnikov“, či ako hlavné mesto perzskej poézie.<ref name="HDI-Šir" /> Má tiež titul ''dár al-’ilm''<ref name=":EIS-Shi">{{Citácia knihy
|titul= [[The Encyclopaedia of Islam]]
|vydanie text= 2nd Ed.
|vydavateľ= [[Brill]]
|kapitola zborník=SHĪRĀZ
|autor zborník=LAMBTON, ANN K.S
|miesto= Leiden, New York
|rok= 1997
|isbn= 90-04-10422-4
|strany=472{{--}}479
|jazyk= en
|zväzok=IX. SAN{{--}}SZE
|typ zväzku=Vol.}}</ref>{{--}}domov múdrosti, resp. poznania. V roku 2016 mal 1 565 572 obyvateľov.<ref name="Shiraz-Brit" /> Neďaleko Širázu sa nachádza historické mesto [[Perzepolis]] i lokalita [[Nakš-e Rostam|Naghš-e rostam]].<ref name="Masaryk-Šir" /><ref name="otto-Šir">{{Citácia knihy
|titul=Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž
|vydavateľ=Agentúra Cesty
|miesto=Bratislava
|rok=2006
|kapitola zborník=Širáz
|isbn=8096915940
|strany=485}}</ref>[[Súbor:Quran_Gate_881225_02T.jpg|vľavo|náhľad|Brána Koránu]]
== História ==
Širáz bol dôležitým sídlom už v staroveku, počas [[Seleukovská ríša|seleukovského]] obdobia (312{{--}}175 pred Kristom). Význam si zachoval aj za vlády [[Partská ríša|Partov]] (247 pred Kristom{{--}}224 po Kr.) a [[Sásánovci|Sásánovcov]] (asi 224{{--}}651 po Kr.).<ref name=Shiraz-Brit />
Islamské mesto pravdepodobne bolo pravdepodobne založené, resp. obnovené niekedy na prelome 7. a 8. storočia.<ref name="HCIW-Shiraz" /> V 9. storočí [[Fárs]] obsadil [[Saffárovci|Saffárovec]] [[Ja’kúb ibn Lajth]], ktorý z mesta urobil svoje hlavné mesto. Jeho brat Amr nechal v roku 894 vystavať Kongregačnú (aj Zhromažďovaciu) mešitu nazývanú Ategh džámeh (’Atík džámí).<ref name=Shiraz-Brit /><ref name="HCIW-Shiraz" /> V roku 933 bolo mesto obsadené [[Šiitizmus|šiitskymi]] [[Bújovci|Bújovcami]], ktorí z neho urobili významné kultúrne a obchodné centrum.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Rozvíjala sa v ňom islamská [[teológia]], [[mystika]] i [[poézia]].<ref name="HCIW-Shiraz" /> V meste sa tiež mali nachádzať dva chrámy ohňa.<ref name=":EIS-Shi" /> V druhej polovici 10. storočia bola v meste [[Bújovci|Bújovcami]] vystavaná obrovská [[knižnica]],<ref>knižnica In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/kniznica
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref> ako aj rozsiahle [[Záhrada|záhrady]], paláce, [[Bazár (Orient)|bazáry]], [[Mešita|mešity]] a [[karavanserail]]y.<ref name="HCIW-Shiraz" />
[[Súbor:Saadi Tomb.jpg|Mauzóleum Sa’diho|náhľad|vľavo]]
[[Súbor:Naghsh-e rostam, Irán, 2016-09-24, DD 15.jpg|[[Nakš-e Rostam|Naghš-e rostam]], [[Kaʼba-je Zardošt]], posvätné miesto zoroastrizmu neďaleko mesta|náhľad]]
Niekedy v rokoch 1047/48 mesto prešlo pod nadvládu [[Seldžucká ríša|Seldžukovca]] [[Tugril Beg|Tughril Bega]]. Správcom v meste však naďalej zostal [[Bújovci|Bújovec]] [[Abú Kálídžár ibn Sultán ad-Dawla]]. Po ňom sa vlády nad mestom ujal jeho syn [[Fulád Sultán]]. Jeho vláda ale započala obdobie nestability a nepokojov. Fulád bol v roku 1062 zvrhnutý kurdským vodcom Fadlújom, ktorý bol naopak už o rok porazený Káwurdom z Kermánu. Boje Širáz vyčerpali a jeho územie bolo vystavené pravidelnému plieneniu. Po smrti [[Malikšáh I.|Malikšáha]] v roku 1092 seldžucká moc nad Fársom upadla. V rámci bojov medzi miestnymi emírmi mesto vystriedalo viacero vlastníkov, postupne nad ním vládli Čawlí Sakaw, Karača, Mengü-Bars a [[Búz-Ábeh]]. Počas ich vlád bolo v meste vystavaných viacero madrás, ktoré potvrdzovali význam mesta vo svete islamskej vzdelanosti. Za vlády posledného zmieneného mesto počas jeho výprav údajne vyše dve desaťročia spravovala jeho žena Záhida Chátún.<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />
[[Súbor:Atigh_Jame'_Mosque_01.jpg|náhľad|’Atík džámí (aj Ategh džámeh)|vľavo]]V polovici 12. storočia sa moci v meste ujali [[Salghúrovci]], ktorí mu priniesli novú prosperitu. Dynastickí vládcovia nechali v meste vystavať množstvo neziskových nadácií, prevažne [[Madrasa|madrás]], mešít a [[ribát]]ov. Zakladateľ dynastie [[Sunkur ibn Mawdúd]] bol pochovaný v ním vystavanej mešite Sunkuríjja a aj dve storočia po smrti sa tešil veľkej úcte, čo dokladá skutočnosť, že sudcovia prijímali prísahy vzývajúce jeho meno.<ref name=":EIS-Shi" /> Koncom 12. storočia Fárs zasiahla kríza spôsobená vnútornými spormi, vypukol hlad a mor. Novú prosperitu priniesol až [[Sa’d ibn Zangí]] (1195{{--}}1226), ktorý mesto nanovo opevnil a vystaval. Svoju moc rozšíril aj do [[Kermán]]u a zaútočil dokonca na Irak, kde bol však odrazený [[Chórezmská ríša|chórezmským vládcom]]. Po návrate domov sa v boji stretol so svojím synom Abú Bakrom, no obyvatelia mesta podporili Sa’da, ktorý sa tak vlády v meste ujal až po otcovej smrti v roku 1230/31.<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />
V 13. storočí vtrhli do Perzie [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Abú Bakr sa im prezieravo nepostavil na odpor a uznal ich nadvládu. Širáz tak bol na rozdiel od iných perzských miest ušetrený. Obdobie ale znamenalo koniec mestskej prosperity, keďže nové dane uvalené mongolskými vládcami mesto ekonomicky vyčerpávali. Aj napriek tomu bola v tomto období v meste vystavaná rada nových stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Po smrti Abú Bakra (1261) sa celý [[Fárs]] dostal do nepokojov, ktoré viedli ílchána [[Hülegü]]a k vyslaniu armády. Miestni však mongolské vojsko porazili. Poslednou členkov rodu [[Salghúrovci|Salghúrovcov]] bola [[Abiš bint Sa’d]], manželka Hülegovho syna, ktorá ako manželský podiel dostala majetky v meste a mestské dane. V roku 1266 Širázčania Mongolom opäť odmietli vydať peniaze mestkej kasy a krajina sa opäť dostala do nepokojov. Ílchán [[Tegüder]] ustanovil sa správkyňu mesta Abišu. Za jej spravovania mesto zasiahli obrovské suchá a hladomor, ktoré si mali vyžiadať okolo stotisíc obetí. Po Abišinej smrti niekedy v rokoch 1286/1287 v meste vypukli ďalšie nepokoje, ktoré však Mongoli tvrdo potlačili. Mongoli Širáz finančne vyčerpávali, no aj za ich nadvlády došlo k výstavbe viacerých stavieb.<ref name="HCIW-Shiraz" /> Vznikla napríklad Nová mešita či pevnosť [[Bágh-e Tacht]]. V rokoch 1344{{--}}1349 prebiehala výstavba svätyne [[Šáh-e Čerágh]].<ref name="Shiraz-Brit" /><ref name=":EIS-Shi" />
[[Súbor:Aramgah-e_Shah-e_Cheragh_(20535854384).jpg|vľavo|náhľad|Interiér svätyne [[Šáh-e Čerágh]]]]
V roku 1353 Širáz obsadil [[Muzaffarovci|Muzaffarovec]] [[Mubáriz ad-Dín Muhammad]].<ref name="HCIW-Shiraz" /> Mesto počas svojich výprav v rokoch 1387 a 1393 dvakrát obsadil [[Tímúr]] (Tamerlán). <ref name="Shiraz-Brit" /> Tímúrovskí vládcovia o mesto bojovali so zväzmi [[Kara Kojunlu]] a [[Ak Kojunlu]]. Niekedy v rokoch 1436 až 1451 mesto navštívil Benátčan [[Giosafat Barbaro]], ktorý ho opísal ako veľké mesto s vysokými hlinenými múrmi, hlbokými priekopami a množstvom vynikajúcich mešít a dobrých domov. Malo v ňom žiť množstvo obchodníkov, celkovo viac ako dvestotisícová populácia. Z remesiel zvlášť vyzdvihol [[šperkárstvo]], ktorého kvalitu o päťdesiat rokov neskôr potvrdil aj [[Ludovico di Varthema]].<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />
V roku 1503 mesto obsadili [[Safíjovci]]. Oblasť Fársu i Širáz boli za ich vlády pôvodne riadené pomerne autonómne, čo viedlo k ich rozmachu a rozvoju. V roku 1615 bola vystavaná Veľká knižnica (neskôr madrasa), vďaka ktorej Širáz svojím učením naďalej súperil aj s [[Bagdad]]om.<ref name="Shiraz-Brit" /> V roku 1617 v Širáze zriadila továreň anglická [[Východoindická spoločnosť]]. Politicko-ekonomická situácia mesta sa zmenila v roku 1632, keď boli posledný širázsky správca [[Imám Kulí Chán]] a ďalší príslušníci jeho rodu zavraždení na rozkaz šáha [[Safí I.|Safího I.]], následkom čoho správa Širázu prešla na šáhov díwán. Napriek katastrofálnym záplavám v rokoch 1630 a 1668 mesto zostalo pomerne zachované.<ref name="Shiraz-Brit" /> Postupne však prichádzalo o význam, prestíž i bohatstvo. V 17. storočí mesto navštívili mnohí Európania: [[Delia Valle]] (1612{{--}}1621), [[Thomas Herbert]] (1628), [[Tavernier]] (1632{{--}}1668), [[Thevenot]] (1663), [[Chardin]] (1666{{--}}1669, 1672{{--}}1677), Fryer (1676{{--}}1678), [[Kaempfer]] (1683) a [[Cornelius de Bruin]] (1702{{--}}1704), ktorí zachovali početné opisy jeho upadajúceho stavu. V meste bol tiež dočasne otvorený [[Karmelitáni|karmelitánsky dom]] a sídlil v ňom rád [[dhahabíjja]].<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />[[Súbor:Arg_of_Karim_Khan_Bath.jpg|náhľad|Hammam v argu Karima chána]]V roku 1724 mesto vyplienili afganskí útočníci. Nový vládca [[Nádir Šáh]] ho však nechal obnoviť a za správcu dosadil [[Takí Chán Širází ibn Hádždží Muhammad|Takího Chána Širázího ibn Hádždžího Muhammada]]. Takí ale proti Nádir Šáhovi v roku 1744 povstal, v dôsledku čoho Širáz opätovne zachvátili boje. Mesto bolo vyplienené a veľká časť jeho obyvateľstva zmasakrovaná. Podľa prameňov boli v šírazskych záhradách navŕšené dve obrovské hromady ľudských lebiek. Po smrti [[Nádir Šáh]]a v roku 1747 bola veľká časť historických budov zničená v rámci bojov o moc.<ref name="HDI-Šir" /> Po nástupe dynastie [[Zandovci|Zandovcov]] (1750{{--}}1794) ale došlo k obnove mesta. Zakladateľ dynastie, vakíl [[Mohamad Karím chán Zand|Karím chán Zand]], urobil z mesta hlavné mesto svojej ríše a nechal ho vyzdobiť početnými dekoratívnymi budovami, vrátane svojho mauzólea, mešity a bazára.<ref name="Shiraz-Brit" /><ref name="HCIW-Shiraz" /> Okolo mesta postavil vysoké hradby a suchú priekopu. Nechal tiež vystavať pevnosť (argh, arg, archu). Mesto malo jedenásť štvrtí. Opäť sa vzmáhal obchod. Začalo sa s výrobou [[Sklo|skla]]. [[Arméni]] a [[Židia]] v meste začali pestovať [[hrozno]] a vyrábať [[víno]], ktoré následne predávali na [[India|indický trh]].<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />
[[Súbor:مسجد_وکیل_شیراز_عکس_حمیدی_مهر.jpg|náhľad|Vakílova mešita, exteriér]]
[[Súbor:Bazaar_de_Vakil,_Shiraz,_Irán,_2016-09-24,_DD_48.jpg|vľavo|náhľad|Vakílov bazár]]
Za vlády [[Kadžárovci|Kadžárovcov]] význam mesta upadol. Miestni guvernéri boli často mimo mesta a vzdialenosť od [[Teherán]]u viedla k oslabeniu centrálnej vlády.<ref name="HCIW-Shiraz" /> V 19. storočí zastihli Širáz viaceré živelné nešťastia, najdrvivejšie boli zemetrasenia v rokoch 1824 a 1853.<ref name=":EIS-Shi" /> Veľká časť mesta ale prežila.<ref name="Shiraz-Brit" /> Význam mesta výrazne klesal a spolu s ním aj celková populácia, ktorú v roku 1883 tvorilo iba niečo cez päťdesiattisíc obyvateľov. Konštitučné hnutie (tzv. [[perzská revolúcia]]) na začiatku 20. storočia mesto zasiahlo, Širáz však nepatril k jeho hlavným centrám.<ref name="HCIW-Shiraz" /><ref name=":EIS-Shi" />
Na rozdiel od iných perzských centier, Širáz modernizácia raného 20. storočia nezasiahla. Rozsiahlou výstavbou ale mesto prešlo po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď sa rapídne zvýšil aj počet jeho obyvateľstva. Kým v roku 1933 malo mesto odhadom iba tridsaťpäťtisíc obyvateľov,<ref name=Masaryk-Šir /> v rokoch 1961/1962 takmer stotridsať a v 21. storočí dokonca vyše 1,5 miliónu.<ref name="Shiraz-Brit" /> Medzi stavby v novom meste patrí Kostol svätého [[Šimon Horlivec|Šimona Horlivca]] a [[Širázska univerzita]] (1945).<ref name="Shiraz-Brit" /> V rokoch 1967{{--}}1977 sa v meste konal festival umení spojený s multimediálnou a multižánrovou prehliadkou.<ref>{{Beliana
|strany=180{{--}}181
|zväzok=7
|heslo=iránske divadlo}} [https://beliana.sav.sk/heslo/iranske-divadlo Dostupné online].</ref>
== Pamiatky ==
[[Súbor:Mezquita de Nasirolmolk, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 66-68 HDR.jpg|Ružová mešita, interiér|náhľad]]
V Širáze sa nachádza množstvo historických pamiatok. Mesto je rodiskom perzských básnikov Sa’dího a [[Chvádže Šamsuddín Muhammad Háfiz|Ḥáfiza]], ktorých záhradné hrobky ležia na jeho severnom okraji.<ref name="Masaryk-Šir" /><ref name="Shiraz-Brit" /> Nachádzajú sa v okrasných záhradách. V meste sa tiež nachádza viacero hrobiek významných moslimských duchovných, ktoré z neho robili a robia centrum náboženských pútí.<ref name="DoMA-Shi" /> V Širáze sa tiež nachádza tretie najnavštevovanejšie pútnické miesto v [[Irán]]e, svätyňa [[Šáh-e Čerágh]].<ref name="HDI-Šir" />[[Súbor:Mausoleo de Shah Cheragh, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 32.jpg|svätyňa [[Šáh-e Čerágh]]|náhľad|vľavo]]Medzi ďalšie atrakcie mesta patrí množstvo starých domov a ich záhrad, vrátane [[Bagh-e Eram]], ktorý patrí Širázskej univerzite a využíva sa ako prijímacia hala a múzeum. Ďalším domom je [[Bagh-e Narandžestan|Narendžestan]], zrekonštruovaný dom a záhrady z 19. storočia patriace prominentnej rodine [[Širázovci|Širázovcov]]. Budova sa stala domovom Ázijského inštitútu.<ref name="HDI-Šir" />
Mnohé pamiatky pochádzajú z vlády [[Karím chán Zand|Karíma chána Zanda]]. Jeho meno nesú Vakílova mešita a Vakílov bazár. Bazár je pestré orientálne miesto, ktoré v niektorých obdobiach umocňuje prílev kočovných príslušníkov kmeňa [[Kaškai]] a pestrofarebné oblečenie domorodých žien.<ref name="HDI-Šir" />
== Významné osobnosti ==
* [[Sa’di]] (1184{{--}}1292), perzský básnik
* [[Chvádže Šamsuddín Muhammad Háfiz]] (*1320{{--}}†1390), perzský básnik, narodil sa a zomrel v meste<ref>Háfiz, Chvádže Šamsuddín Muhammad In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hafiz-chvadze-samsuddin-muhammad
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref>
* básnici Ahli Šírází, Bús’hák, ’Urfí Šírází, Bábá Fighání<ref name=DoMA-Shi>{{Citácia knihy
|titul=Dictionary of the Middle Ages
|vydavateľ=[[Charles Scribner's Sons]]
|miesto=New York
|rok=1988
|isbn=0-684-18277-7
|kapitola zborník=SHIRAZ
|meno zborník=Jerome W
|priezvisko zborník = Clinton
|strany=252{{--}}253
|zväzok=11 SCANDINAVIAN LANGUAGES{{--}}TEXTILES, ISLAMIC
|typ zväzku=Vol.
|jazyk=en
|editori=Joseph R. Strayer}}</ref>
* [[Ketevan]] (* asi 1565 – † 1624), kachetská kráľovná, svätica, narodila sa v meste<ref>Ketevan In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/ketevan
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref>
* [[Rizákulíchán Hedájat]] (*1800{{--}}† 1871), perzský básnik, filológ a historik, narodil sa v meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hedajat-rizakulichan
|vydavateľ= [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2021-11-12
|isbn=80-200-0454-8
|jazyk=sk}}</ref>
* [[Mirza Ali Mohamed]] (známejší ako Báb; *1819/1820{{--}}† 1850) zakladateľ [[Bábizmus|bábizmu]], narodil sa v meste<ref>{{Beliana
|zväzok=1
|heslo=Báb
|strany=516}} [https://beliana.sav.sk/heslo/bab-0 Dostupné online].</ref>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Mausoleo de Emir Ali, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 17.jpg|Mauzóleum Sejeda Alaeddína Husajna v Širáze, exteriér
Súbor:Mausoleo de Emir Ali, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 21-23 HDR.jpg|Mauzóleum Sejeda Alaeddína Husajna v Širáze, interiér
Súbor:Mausoleo de Hafez, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 16.jpg|Mauzóleum Chvádže Šamsuddína Háfiza
Súbor:Tomb of Hafez, Shiraz 02.jpg|Mauzóleum Chvádže Šamsuddína Háfiza
Súbor:Mausoleo de Saadi, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 02.jpg|Mauzóleum Sa’diho
Súbor:Mausoleo de Shah Cheragh, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 30.jpg|svätyňa [[Šáh-e Čerágh]]
Súbor:Aramgah-e Shah-e Cheragh (20970484710).jpg|svätyňa [[Šáh-e Čerágh]]
Súbor:Aramgah-e Shah-e Cheragh (21132786726).jpg|svätyňa [[Šáh-e Čerágh]]
Súbor:Mezquita de Nasirolmolk, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 60-62 HDR.jpg|pohľad na oblúky v interiéri mešity Násir-ol-Molk, tiež známej ako Ružová mešita,
Súbor:Mezquita de Nasirolmolk, Shiraz, Irán, 2016-09-24, DD 72.jpg|Ružová mešita
Súbor:(Group 2)-DSC 0222 DSC 0227-6 images 0000.jpg|mešita Vakil
Súbor:Masdjed-e Vakil central court (1).jpg|mešita Vakil
Súbor:ZinatolMolok.jpg|Zinat al-Molk
Súbor:مسجد وکیل--شیراز.jpg|Mešita Vakil, severný íván
Súbor:Vakil Mosque5, built 1751-1773, Shiraz - 4-7-2013.jpg|Mešita Vakil
Súbor:حمام وکیل شیراز2.jpg|Vakílov hammam
Súbor:Atigh Mosque. Shiraz-Iran.jpg|Atigh džámeh
Súbor:خانه فروغ الملک شیراز (3).jpg|Historický dom v meste
Súbor:Bag eram223.JPG|Bágh-e Eram
Súbor:DJI 0021(0).jpg|Bágh-e Eram
Súbor:Bi Bi Dokhtaran.jpg
Súbor:Mosques in Shiraz 01.jpg
Súbor:RS (329).jpg|Azod
Súbor:Arg e karim khan.jpg|Arg Karima chána
Súbor:Arg frontline.jpg|Arg Karima chána
Súbor:Mig 0013.jpg|Madrasa
Súbor:Madresehkhan1.jpg|Madrasa
Súbor:Shahpouri-House-in-Shiraz-Persia-Photo-by-Hossein-Amini.jpg|Šápúrího dom
Súbor:Mosque Moshir.jpg|Mešita Mošír
Súbor:سقف مسجد مشیر (مخلوط کزدن عکس ها) 1.jpg|Mešita Mošír, mukarnas
Súbor:نارنجستان قوام شیراز.jpg|Bagh-e Narandžchestán
</gallery>
{{Široký obrázok|Shapouri's House 3.jpg|Šápúrího dom, panoráma|4=stred|šírka=800px|popis=Šápúrího dom, panoráma}}
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Ďalšia literatúra ==
*{{Citácia knihy
|titul = Malá československá encyklopedie
|kapitola zborník= Šíráz
|odkaz na titul = Malá československá encyklopedie
|zväzok = VI. Š{{--}}Ž
|vydanie text = Vyd. 1.
|miesto = Praha
|vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|rok = 1987
|strany = 36}}
* {{Citácia knihy
|titul=Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích
|vydavateľ=Diderot
|miesto=Praha
|rok=1999
|isbn=80-902555-9-0
|strany=387
|kapitola zborník=Šíráz
|zväzok=7. ř/š
|typ zväzku=Sv.}}
* {{Citácia knihy
|titul=[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí]]
|vydavateľ=J. Otto
|zväzok=Staroženské{{--}}Śyl
|kapitola zborník=Šíráz
|typ zväzku=Dvacátýčtvrtý díl
|miesto=Praha
|strany=627
|rok=1906
|jazyk=cs}} [vhodné najmä k opisu mesta začiatkom 20. storočia]
= [[Kumm]] =
{{Geobox | Settlement
|edícia=Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East
|zväzok edície=62
|isbn2=0-8108-5330-2}}</ref><ref name=Qom-Brit /> Veľkú úctu mesta v islamskom svete dokladajú aj tituly dar ''al-mu’minin'', ''dar al’ilm'', ''dar al’ibada'' a iné, ktoré mu prislúchajú.<ref name="Ei-Qumm">{{Citácia knihy
|titul=Encyclopaedia of Islam
|vydavateľ=Routledge
|rok=2013
|isbn=978-1-135-17960-1
|jazyk=en
|meno=Ian Richard
|priezvisko=Netton
|miesto=London
|strany=531{{--532|kapitola zborník=QUMM|meno zborník=Janet|priezvisko zborník=Starkey}}</ref> V roku 2016 malo mesto 1 201 158 obyvateľov.<ref name=Qom-Brit />532
|kapitola zborník=QUMM
|meno zborník=Janet
|priezvisko zborník=Starkey}}</ref> V roku 2016 malo mesto 1 201 158 obyvateľov.<ref name=Qom-Brit />
== História ==
Podľa legendy bol Kumm založený legendárnym kráľom Takmorubhom. Mesto bolo v staroveku zničené Alexandrom Veľkým a obnovené [[Kavád I.|Kavádom I.]]<ref name="Ei-Qumm" /> Pred príchodom [[islam]]u v 7. storočí slúžil Kumm ako regionálne centrum starovekej [[Zoroastrizmus|zoroastrijskej viery]].<ref name="HDI-Qum" /> Islamské pramene sa v rozprávaní ranej histórii mesta líšia. Podľa Al-Baládhurího bolo mesto dobyté Arabmi v roku 644, kniha ''Kumm Námeh'' tvrdí, že bolo založené Arabmi z Kúfy, ktorí na miesto prišli v rokoch 712/713 pred prenasledovaním sunnitmi. V 8. storočí sa mesto stalo prosperujúcim teologickým centrom a v počte učencvoučencov predbehlo aj al-Nadžaf.<ref name="Ei-Qumm" /> V roku 816 bola v meste pochovaná [[Fátima bint Músá|Fátima]], sestra [[’Alí Rezá|’Alí Rezu]], ôsmeho imáma. Na jej počesť bola v meste v roku 965 pod patronátom Bújovcov postavená svätyňa so zlatou kupolou, významné pútnické miesto šíitských moslimov.<ref name=HDI-Qum/><ref name="Ei-Qumm" />
Zdá sa, že sláva Kummu, ako centra vzdelanosti sa vytratila po 11. storočí, keď sa šiitsaka vzdelanosť presunula do Rejju a ďalších severných miest.<ref name=":5">{{Citácia knihy
|titul=Encyclopedia of Islam and the Muslim World
|vydavateľ=Thomson Gale
|miesto=New York [etc.]
|rok=2004
|isbn=0-02-865605-9
|strany=561{{--}}562
|kapitola zborník=QOM
|meno zborník=Rasool
|priezvisko zborník=Ja’fariyan|zväzok=2. MZ|typ zväzku=Vol.}}</ref>
|zväzok=2. M{{--}}Z
|typ zväzku=Vol.}}</ref>
V roku 1224 obyvateľov mesta zmasakrovali Mongoli. Z tejto pohromy sa mesto nespamätalo ani v roku 1340, keď ho navštívil historik Mustawfí. Na konci 14. storočia mesto obľahol Tímúr, no rešpektoval jeho posvätnosť. Turkménske ríše ho využívali ako zimné sídlo pre lov. V 16. storočí bol Kumm obľúbeným mestom Safíjovcov, ktorí podporovali jeho prestavbu a kult miestnych svätýň. V meste tiež boli pochovaní sáfíjovskí panovníci v rátane Safího I., Abbása II. a Sulejmana, ako aj vyše štyri stovky šiitskych svätcov a ulámov. Okolo roku 1722 Kumm vyplienili Afgánci a neskôr Uzbekovia. Druhý kadžárovský vládca, Fath-’Alí Šáh nechal obnoviť Fatiminu hrobku, ako aj kráľovské pamiaky. Okrem Safíjovcov tak práve Kádžárovci prispeli k jej súčasnému vzhľadu. Kádžárovciv tiež v meste vybudovali vlastnú hrobku. V roku 1920 v meste vznikla najväčšia islamská teologická univerzita v Perzii, ktorá sa špecializuje na islamské právo, filozofiu, teológiu a logiku.<ref name="Ei-Qumm" /> Významný vplyv na rozvoj akadémie mal ajatoláh Há’eri.<ref name=":5" />
|rok = 1986
|strany = 174}}
== Šablóna ==
{{Navigačná lišta
| meno = Provinčné mestá v Iráne
| nadpis = [[Zoznam miest v Iráne|Mestá v Iráne]]
| zoznam1 =
* [[Ahváz]]
* [[Arák]]
* [[Ardabíl]]
* [[Bandar-e Abbás]]
* [[Birdžand]]
* [[Bodžnord]]
* [[Búšehr]]
* [[Gorgán]]
* [[Hamadán]]
* [[Ílám]]
* [[Isfahán]]
* [[Karadž]]
* [[Kermán]]
* [[Kermánšáh]]
* [[Chorrámabád]]
* [[Mašhad]]
* [[Kazvín]]
* [[Kumm]]
* [[Rešt]]
* [[Sanandadž]]
* [[Sárí (Irán)|Sárí]]
* [[Semnán]]
* [[Šahr-e Kord]]
* [[Širáz]]
* [[Tabríz]]
* [[Teherán]]
* [[Orumíje]]
* [[Jásúdž]]
* [[Jazd]]
* [[Zahedán]]
* [[Zandžan]]
}}<!-- <noinclude>[[Kategória:Šablóny Iránu]]</noinclude> -->
| 