Synchrotrónové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami

Príčinou emisie synchrotrónového žiarenia je zrýchlenie častíc, ktoré vzniká zakrivením ich dráhy vplyvom magnetického poľa. Túto emisiu prvý raz pozorovali v [[synchrotrón]]och (z toho odvodený názov žiarenia). Vlnová dĺžka synchrotrónového žiarenia závisí od rýchlosti častice a od intenzity magnetického poľa. Spektrálne rozdelenie intenzity synchrotrónového žiarenia je obyčajne veľmi odlišné od rozdelenia intenzity [[tepelné žiarenie|tepelného žiarenia]] (pri ktorom platí [[Planckov zákon]]). Intenzita synchrotrónového žiarenia so vzrastajúcou vlnovou dĺžkou jednosmerne výrazne stúpa, čím možno synchrotrónové žiarenie odlíšiť od tepelného. Synchrotrónové žiarenie je polarizované priečne na magnetické siločiary. Synchrotrónové žiarenie účinnejšie produkujú elektróny než ťažšie protóny. Elektróny pohybujúce sa v magnetickom poli produ­kujú rádiové žiarenie v slnečných erupciách, v pozostatkoch po výbuchu supernov, v rádiových galaxiách a v kvazaroch. Synchrotrónovým procesom sa vysiela i rtg. žiarenie pozorované v niektorých rtg. zdrojoch. Aj viditeľné svetlo napríklad [[Krabia hmlovina|Krabej hmloviny]], [[zvyšok supernovy|zvyšku supernovy]] je synchrotrónové žiarenie.

 

{{Encyklopédia astronómie}}