Horný vrch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep, doplnenie |
d preklep, pravopis |
||
Riadok 114:
Južný svah, resp. stráň Horného vrchu predstavuje do [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]] strmo uklonenú časť planiny. Sklon v najstrmších – východných a centrálnych – partiách dosahuje aj 35 – 40°, lokálne môže dosahovať i viac. Najplytšie sú západné svahy, kde je prevýšenie vzhľadom na Turniansku kotlinu najnižšie. Severná stráň je rozčlenená svahovými ryhami ("žľabmi"), ktoré môžu byť tektonicky predisponované. Predstavujú transportné úseky, ktorými sa presúvajú zvetraliny (sutiny) a pôdy. Najspodnejšie úseky svahových rýh vypĺňajú mohutné, nespevnené holocénne sutinové osypy s mocnosťou až niekoľko metrov. Zvláštnosťou Dolného vrchu sú mohutné krasové jamy, ktoré sú situované približne v polovici svahu planiny. Majú kruhový pôdorys, priemer vyše {{m|100|m}} a hĺbku 20 – {{m|25|m}}. Ich vývoj pravdepodobne súvisí s prítomnosťou výraznej tektonickej štruktúry.
* plošina planiny
Na rozdiel od Dolného vrchu sa tu vyskytuje viac
== Kras Horného vrchu ==
Riadok 149:
=== Podzemné krasové formy ===
[[Súbor:HV Farkasova priepast.jpg|thumb|Speleologický prieskum priepastí sa vykonáva speleologickou jednolanovou technikou. Horný vrch patrí k najlepšie preskúmaným krasovým územiam na Slovensku. K roku 2015 je tu známych 250 jaskýň rôznych morfogenetických typov.]]
Podzemný kras Horného vrchu – [[endokras]], je morfologicky pestrý a bohatý predovšetkým na horizontálne typy podzemných priestorov menšieho rozsahu. Špecifické geologické podmienky (svahové gravitačné deformácie) v severnom i južnom svahu planiny však umožnili vznik rozsiahlych podzemných priestorov s rozsadlinovo-koróznym vývojom ([[Čertova diera]] má približne {{m|1000|m}} podzemných priestorov, ktoré sa vyvinuli až do hĺbky {{m|186|m}}). Na Hornom vrchu sa zatiaľ nepodarilo vstúpiť do veľkých jaskynných sústav, resp. len do ich fragmentov (napr. [[Býčia jaskyňa]]). Hoci kontaktná zóna medzi spodným triasom a karbonátovým komplexom je bohatá na ponory, prolongačné práce väčšieho rozsahu tu komplikuje rozdrvené, nesúdržné pásmo vápencov, navyše extrémne zahlinené sedimentami z povrchu (napr. ponory Mútnej studne). V iných prípadoch situáciu komplikuje senilita prístupných jaskynných fragmentov (zasintrovanie, miera zasedimentovania). Nepriame indície však svedčia o jednoznačnej existencii, veľkosti, vyvinutosti i rozsiahlosti jaskynných sústav na Hornom vrchu (napr. [[Mevedia jaskyňa|Medvedia jaskyňa]], [[Gustova jaskyňa]], [[Lipový most]], [[Býčia jaskyňa]] a pod.).
* [[jaskyne]]
| |||