Viktor Dvorčák: Rozdiel medzi revíziami

Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] sa zasadzoval za zotrvanie Slovenska alebo aspoň [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] v spoločnom zväzku s Maďarskom. Ako predseda [[Východoslovenské národná rada|Východoslovenskej národnej rady]] organizoval verejné zhromaždenia na podporu integrity Uhorska. Nadviazal kontakty aj s ďalšími podobne prouhorsky orientovanými organizáciami, ktoré v tom čase vznikali na východnom Slovensku. [[11. december|11. decembra]] [[1918]] ako predseda [[Východoslovjackej národnej rady|Východoslovjackej (Východoslovenskej) národnej rady]] vyhlásil v [[Košice|Košiciach]] samostatnú [[Slovenská ľudová republika|Slovenskú ľudovú republiku]], ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Kronika Slovenska|url=https://www.praveorechove.com/newsread1.php?newsid=74|vydavateľ=Fortuna Print|rok=1998-1999|miesto=Bratislava|isbn=80-7153-174-X|meno=Dušan|priezvisko=Kováč}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok V., heslo Slovenská ľudová republika|strany=318}}</ref> Za hlavné mesto bol určený Prešov.<ref name=":1" /> Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.<ref>http://www.praveorechove.com/newsread1.php?newsid=74</ref> Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska.

S finančnou podporou grófa [[István Bethlen|Istvána Bethlena]] rozvinul svoje protičeskoslovenské aktivity.<ref>{{Harvbz|Michela|2009|St=33}}</ref> V marci 1919 s maďarskou vládou rokoval o príprave ozbrojenej akcie na Slovensku.<ref name="r1">{{Harvbz|Michela|2009|St=29}}</ref> Podieľal sa aj na kampani za odtrhnutie Slovenska od Česka s víziou jeho autonómie v rámci Maďarska.<ref name="r1" /> Po návrate doV Budapešti bol vymenovaný za vedúceho pracovníka tzv. Hlavného slovenského ooddeleniaoddelenia pre národnostné menšiny. Jeho hlavnou úlohou bolo propagovať ideológiu vytvorenia Veľkého Maďarska.<ref name=":0" /> V roku 1920 bol zvolený za poslanca maďarského Národného zhromaždenia, kde zastupoval slovenskú menšinu.<ref>http://www.hungarian-history.hu/lib/mocsy/mocsy22.htm</ref><ref>{{Harvbz|Michela|2009|St=71}}</ref> V deň podpisu [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] vystúpil v maďarskom parlamente s prejavom, v ktorom sa vyhlásil za zástupcu Slovákov v Česko-Slovensku a v Amerike, odmietol pripojenie Slovenska k Česko-Slovensku a odsúdil „český imperializmus“.<ref>{{Harvbz|Michela|2009|St=100}}</ref> Podieľal sa na činnosti iredentistickej organizácie ''Felvidéki Komité'' (''Hornozemský komitét''), v ktorej bol poverený riadením „slovenskej propagandy“.<ref>{{Harvbz|Michela|2009|St=128}}</ref> Česko-slovenské vzťahy interpretoval v duchu dobových maďarských revizionistických téz – slovenskému národu, ktorý túžil zostať v spoločnom zväzku s Maďarskom, bola odobratá možnosť slobodného vyjadrenia názoru a bol vystavený českému teroru. V novembri 1920 na pôde maďarského parlamentu vyhlásil boj Čechom dovtedy, „''pokiaľ na Slovensku nebude slobodne poletovať vták [[Turul]]''“.<ref>{{Harvbz|Michela|2009|St=145}}</ref> Neúspešné a bez reálneho vplyvu na medzinárodnú politiku zostali jeho snahy preniesť slovenský problém na medzinárodné fórum. Neskôr vydával v [[Paríž]]i [[iredenta|iredentistický]] časopis ''La Slovaquie'', ktorý sa pokúšal rozširovať v Česko-Slovensku.<ref>http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/399777-dvorcsak-viktor</ref> Jeho program nenašiel podporu ani v podmienkаch okupácie Slovenska po [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbiráži]].<ref name="BLS"/>