Verzia z 08:14, 2. november 2021 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 590 editací d →‎Morfológia a základné údaje: d ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:18, 2. december 2021 upraviť vrátiť NIKTO NA TEJTO ZEMI (diskusia \| príspevky) 1 editace d Napisal/a som vyznam µm Značky: vrátené prvá úprava redaktora vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 8: Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]]. Veľkosť červených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má [[kabar pižmový]] (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm (µm znamena mikrometer). Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 10<sup>12</sup> v litri, u žien 4 x 10<sup>12</sup> v litri. Riadok 14: Červené krvinky vznikajú v červenej [[kostná dreň\|kostnej dreni]] z [[proerytroblast]]ov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné [[železo]], ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje [[chudokrvnosť]]. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C. Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Vznikajú v kostnej dreni. Zanikajú v [[pečeň\|pečeni]] a [[slezina\|slezine]]. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, [[nadmorská výška]], [[stres]]. == Funkcia == Riadok 20: Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos dýchacích plynov - kyslíka z [[pľúca\|pľúc]] do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na [[hemoglobín]] (150g/l u mužov, 140g/l u žien), pričom vzniká [[oxyhemoglobín]]. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje, pretože ho vytláča oxid uhličitý, ktorý sa s hemoglobínom viaže o trochu silnejšou väzbou ako kyslík. Vzniká [[karbaminohemoglobín]]. Táto väzba sa uvoľňuje v pľúcach, kde je vyšší tlak kyslíka. Opäť vzniká oxyhemoglobín. Na hemoglobín sa môžu viazať aj iné plyny, čo je nebezpečné. Napríklad väzba hemoglobínu s [[oxid uhoľnatý\|oxidom uhoľnatým]] (CO) je asi 300x silnejšia ako jeho väzba s kyslíkom. Takýto hemoglobín sa nazýva [[karboxyhemoglobín]] alebo karbonylhemoglobín. Ak nie je poskytnutá rýchla pomoc alebo sa človek nadýcha príliš veľa tohto plynu, môže to viesť k smrti. obamium == Iné projekty ==

Červená krvinka: Rozdiel medzi revíziami