Červená krvinka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Funkcia: Odstranenie obamium Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Revízia 7282783 používateľa NIKTO NA TEJTO ZEMI (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 8:
Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]].
Veľkosť červených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má [[kabar pižmový]] (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm
Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 10<sup>12</sup> v litri, u žien 4 x 10<sup>12</sup> v litri.
Riadok 14:
Červené krvinky vznikajú v červenej [[kostná dreň|kostnej dreni]] z [[proerytroblast]]ov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné [[železo]], ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje [[chudokrvnosť]]. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C.
Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Vznikajú v kostnej dreni. Zanikajú v [[pečeň|pečeni]] a [[slezina|slezine]]. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, [[nadmorská výška]], [[stres]].
== Funkcia ==
| |||