Redaktor:Vrchovina/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pokracovanie uprav |
pokracovanie uprav Značka: odkazy na rozcestníky |
||
Riadok 125:
U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek.
Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]].
=== Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) ===
Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.
Násilná kolektivizácia sa začala prijatím zákona o jednotných roľníckych družstvách (JRD) vo februári 1949. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem kulak. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov.
V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali 6. októbra 1948 zákon na ochranu republiky. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci pomocných technických práporov (PTP). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia.
Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní.
==Literatúra==
| |||