Wikipédia

Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d zmena názvu
Značky: vizuálny editor Navrhované úpravy
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
{{wikifikovať}}
 
'''SlovenskéSlovenskje pohľadypohladi na vedyvedi, umenie umeňje a literatúru''', ktorých vydavateľom a hlavným redaktorom bol [[Jozef Miloslav Hurban]], bol prvý slovenský literárny časopis. Vychádzal v rokoch 1846  –  47 a v rokoch 1851  –  52. Zaoberal sa hlavne vo svojich prvých dvoch ročníkoch aj popularizáciou spoločenských vied a umení. Zanikol vinou nového tlačového zákona  –  produktu reakčnej a protiľudovej vlády [[bachovský absolutizmus|bachovského absolutizmu]].
 
== Úvod ==
Za veľmi významné a v slovenskej žurnalistike, priamo za prevratné považujeme [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanove]] vystúpenia so Slovenskými pohľadmi „na vedi umeňja a literatúru“ na Veľkú noc roku 1846  –  v dobe vrcholenia predrevolučnej činnosti [[Štúrovci|štúrovskej generácie]]. Vtedy sa kládli základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine, ktorú aj sám úspešne rozvíjal. Zo Slovenských pohľadov chcel, ako sám spomínal, vytvoriť časopis, v ktorom by sa „vedeňja a videňja rozvíjalo“. Mienil z neho spraviť dôstojného partnera štúrových politických novín a ich literárnej prílohy.
 
Spočiatku chcel vydávať riadny periodický časopis, o ktorého povolenie mienil žiadať priamo cisára a [[Uhorsko|Uhorskú]] dvorskú kanceláriu vo [[Viedeň|Viedni]]. Veľké ťažkosti [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] spojené s bojom o povolenie Slovenských národných novín ho však od toho odradili. Preto sa rozhodol vydávať časopis v nepravidelných intervaloch, na čo mu stačil obyčajný súhlas cenzúry.
Riadok 12:
== Charakter ==
Hurbanove Slovenské pohľady označujú v poslednej dobe niektorí slovenskí literárni historici za „prvý vedecký časopis v novej slovenčine“. My sa však domnievame, že tento atribút patrí až Letopisu Matice slovenskej (1864  –  1875). Hurbanovi, ako sám píše, tu nešlo o vedecké poznanie a preto sa aj v Pohľadoch snažil publikovať len to, o čom “z vlastného videnia a uvažovania tak...presvedčený bol". Nejde tu teda v pravom slova zmysle o vedu, ale len o jej popularizáciu, aj keď nepopierame, že Hurban sa postupne chcel dostať ku tzv. „slovenskej vede“. Veď už Hurbanov súčasník [[Ctiboh Zoch]] označoval štúdie J. M. Hurbana publikované v Slovenských pohľadoch “za subjektívne náhľady na objektívnosť ešte nepovýšené". Preto ich právom nepovažoval “za vedu vo zmysle absolútnom, aká má byť". Pritom však ani on nepochyboval, že časom sa z tohto časopisu môže stať „obľúbený orgán pre vedomcov slovenských“.
 
== Predrevolučné SlovenskéSlovenskje pohľadypohladi (1846  –  1847) ==
Hurban už svoj úvodník „Veda a Slovenskje pohľadi“ zaplnil úvahami o zmysle vedeckého poznania pre slovenskú a slovanskú spoločnosť. Svojím časopisom chcel “kriesiť život čistejší a kresťanskejší, vyšší v národe našom, menovite učiť vedu, umenia, literatúru, jednak poznávať duokladnejšie, jednak tvoriť ich vystavovaním ideálu vedy slovanskej". Program novinárskej práce si tu Hurban staval veľmi náročne a vzhľadom na obmedzené slovenské možnosti aj priširoko. Osvedčil sa, že chce “našimi Pohľadmi vynahradiť nedostatok časopisov, s akým napospol chudobnejší vzdelancovia slolancovia slovenskí sa potýkajú".
 
Časopis mienil orientovať na Vedu, ktorej chcel venovať najviac rubrík na Umenie a Literatúru. Tieto state mali dopĺňať špecifické Prehľady časopisov a rubrika Dopisovateľ zostavená z listov dopisovateľov, ale aj z iných prameňov tak, aby v nej bývalo aktuálne kultúrne a literárne spravodajstvo. Z vedy chcel tu mať príspevky z filozofie, jazykovedy, etnografie, histórie, ale aj prírodovedecké disciplíny. „Menšie vedecké články“ sa mali skladať “z úvah, reflexií, náhľadov a túžieb". Umenie v Slovenských pohľadoch mali reprezentovať „vyššej poézie pokusy, básnické úchvaty v próze a vo veršoch“  –  čím chcel Hurban do veľkej miery suplovať úlohy Orla tatranského. Okrem toho sľuboval uverejňovať aj články z estetiky, literárnej histórie a kritiky, z dejín umenia, biografie a pod. Veľký význam pripisoval rubrike „Literatúra časopisná“, v ktorej formou Obzoru tlače registroval i komentoval výboje slovenskej i českej publicistiky.
 
Všetky tieto náročné úlohy vo svojich predrevolučných Slovenských pohľadoch nesplnil zo spomínaných dôvodov, ale aj pre nedostatok spolupracovníkov a dopisovateľov, Takmer sám vyplnil ich prvý zväzok a podstatnú časť materiálu napísal aj do druhého zväzku. Tu začal uverejňovať aj jednu z najvydarenejších prác svojho života “Slovensko a jeho život literárny", v ktorom sa dôstojne zaradil medzi znalcov slovenskej literárnej minulosti a prítomnosti hodnotiac ju, pravda, z hľadiska potrieb a názorov svojej generácie.
Riadok 25:
Hurban sa v prvých dvoch zväzkoch časopisu ukázal nielen ako znamenitý polemik a kritik, ako autor vynikajúcich recenzií súdobej slovenskej knižnej produkcie (napr. Lichardovej Domovej pokladnice na rok 1847), ale aj novín a časopisov ([[Slovenskje národňje novini]] a [[Orol tatránski]], Danica Horvatsko-Slovansko-Dalmatínska, Pražské noviny a Česká Včela…). Chcel aj v týchto recenziách ukázať, aký veľký vplyv malo štúrovské literárne a politické hnutie a aký ohlas vzbudilo v slovanskom svete.
 
Druhý zväzok Slovenských pohľadov, ktorý vyšiel na Nový rok 1847 (90 strán), sa nesie naďalej v znamení obrany spisovnej slovenčiny a národného účinkovania štúrovcov. Má protimaďarizačné ostrie a propaguje slovanskú vzájomnosť. Hurbanovi sa vtedy ku časopisu podarilo pritiahnuť nových dopisovateľov  –  Eugena Geromettu a Sama B. Hroboňa. Prínosom Hurbanovho časopisu sú aj jeho komentáre pod čiarou, ktoré podľa dobových zvyklostí pripojil ku článkom obidvoch dopisovateľov. V nich vyzdvihoval túžbu slovanských národov po slobode a odsudzoval kupčenie s otrokmi v Severnej Amerike. Súčasne bránil slovanskú vzájomnosť proti tým, ktorí v nej videli „knuty a reťaze ruského carizmu“ tvrdiac, že Slovania tiahnu „k slobode ducha, kde kvitne kvieťa vied, umení a štestia duchovného národu“.
 
Hurban publikovaním tohto Geromettovho príspevku sledoval aj národnozjednocovacie snahy evanjelikov a katolíkov v slovenskej spisovnej reči a v národnej ideológii, a preto aj odporúčal spojenie budínskeho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej s novozaloženým Tatrínom. Pozoruhodný je aj jeho Prehľad literatúry slovenskej v najnovších časoch. Je to vlastne bibliografia doplnená výstižnými anotáciami. Referát, kritika, recenzia a anotácia boli v Slovenských pohľadoch častou formou interpretácie materiálu. V tejto osožnej recenznej a bibliografickej práci pokračoval v Pohľadoch aj po roku 1851 jeho spoluredaktor Mikuláš Dohnány.
Riadok 34:
Tretí zväzok Slovenských pohľadov sa Hurban chystal vydať v júli roku 1847, no k tomu už nedošlo. Jeho polemiky s grófom Karolom Zayom a s inými nepriateľmi slovenského národa, priniesli svoje ovocie. Úradná vrchnosť z formálnych administratívnych príčin zakázala ďalšie vydávanie tohto časopisu. 7. mája 1847 Cenzorské kolégium v Budíne konštatovalo, že sa Slovenskje pohľadi menia z nepravidelného zborníka na pravidelný časopis. Preto pokarhalo jeho skalického cenzora Ambroža Ernyeya za nedodržiavanie predpisov. Postup Cenzorského kolégia schválila Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne a Uhorská dvorská kancelária vo Viedni. Tieto úrady zakázali ďalšie vydávanie Slovenských pohľadov. Hurban pritom ľutoval hlavne to, že pre neho zle obišiel skalický cenzor Ernyey, ktorého si veľmi vážil už aj preto, že pustil do tlače už prvý zväzok Slovenských pohľadov, nebojac sa “napriek svetu nespravodlivému podpísať pravdu národa ubiedeného mocným vtedy slovom: Imprimatur".
 
Hurban si chcel čo najrýchlejšie vybaviť najvyššie povolenie, potrebné k ďalšiemu vydávaniu časopisu. Získal pre tento účel odporúčanie superitendantov Jána Seberínyho a Pavla Jozeffyho i Jána Lottnera  –  farára a vicearcidiakona kysucko-novomestského. 10. októbra 1847 si podal takto opatrenú žiadosť o povolenie vydávať „Slovenskje pohľadi na vedecki, cirkevni a literárni život“, pričom sa osvedčil, že jeho časopis nebude mať politické tendencie. Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada síce neodporúčala vyhovieť Hurbanovej žiadosti, no po vyjdení nového tlačového zákona v marci 1848 nebolo už nijakých prekážok na uskutočnenie tejto Hurbanovej prosby. V tejto dobe však, ako sa Hurban sám vyjadril, už “písať nemal kedy…, keď bolo už všetko čím hore, tým dole, v pohyboch breznových roku 1848. Vtedy sa i mne zdalo, že nie je moja úloha sedieť na jednom mieste a písať, ale ta ísť všade, kde sa koľvek topili hlasy života a zachodila nádeje Slovenstva".
 
== Porevolučné SlovenskéSlovenskje pohľadypohladi (1851  –  1852) ==
 
Keď sa nádeje na založenie slovenských politických novín po revolúcii zmarili, rozhodol sa Hurban obnoviť svoje Slovenskje pohľadi, a to tretím zväzkom ich prvého ročníka, ktorý vyšiel 25. apríla 1851. Sám sa však napriek tomu, že mohol vydávať iba nepolitický časopis, nechcel vzdať i za sťažených podmienok života v dobe bachovského absolutizmu, politického pôsobenia na slovenských činiteľov. Preto aj v obnovených Pohľadoch otvoril osobitnú rubriku zvanú Varta slovenská, ktorá mala aspoň z časti nahrádzať politické noviny. Jej poslanie Hurban takto charakterizoval: „Pod záhlavím týmto budeme podávať kratšie i dlhšie články zo života slovanského vzatie, a naň sa vzťahujúce. Slovenská varta bude obraňuvať....ona bude pozor ostrý dávať na všetko to, čo by mohlo škodiť kvetu aj ovocú života spoločenského Slovenstva“.
Riadok 70:
Druhý ročník svojho časopisu Hurban aj tematicky obohatil. Zaviedol do neho dôležitú rubriku „Obozrenia novejších literatúr slovanských“, ktorá vychádzala na pokračovanie v piatich číslach druhého ročníka. V nej sa vhodne a výstižne konfrontovala slovenská literatúra s umeleckou tvorbou ostatných slovanských národov. Tak ju prijímali aj čitatelia, ktorí vtedy Pohľady označovali “za jedinú studnicu", z ktorej možno čerpať správy “rozvíjajúceho sa širokého života slovanského”.
 
Vtedy už prejavoval veľké úsilie zo Slovenských pohľadov vytvoriť celonárodný tlačový orgán na dobrej úrovni a to aj napriek tomu, že mal obmedzené možnosti. Trpel nedostatkom spolupracovníkov a odbornej literatúry. Veď žil v Hlbokom  –  v malej západoslovenskej dedine, odtrhnutý od veľkomestského strediska, centrálnych úradov, vedeckých ústavov, knižníc i vysokých škôl. Nedal sa však odvrátiť od svojho úmyslu a začal kampaň za rozšírenie počtu dopisovateľov svojho časopisu. Dúfal, že sa postupne aj “činnosť literárna stvorí… i dobrý politický časopis". Preto aj vyzýval učených Slovákov, “aby mu o všetkom, čo sa duoležitého prihodí a stane na Slovensku, zavčasu hodnoverné správy posielať sa nesťažovali, aby sa tak Slovenskje pohľadi stať mohli živým svedkom, verným zrkadlom nášho života a hodnoverným prameňom pravdivých zpráv i pre druhé národné i cudzojazyčné noviny a časopisy".
 
V augustovom čísle Slovenských pohľadov z roku 1851 sa už ukazujú pozitívne výsledky tejto kampane. Rozširuje sa počet skúsených spisovateľov a novinárov, ktorí v tomto časopise začínajú publikovať. Okrem Ľudovíta Štúra, Mikuláša Dohnányho, Jána Palárika bol to aj Peter Kellner-Hostinský, Karol Sucháč z Brezovej, A. H. Krčméry, Samuel Štúr, Andrej Radlinský a iní. Aby urobil spravodajský materiál čo najpríťažlivejším, Hurban kvôli nemu zaviedol ďalšie rubriky a používal nové formy jeho interpretácie. Názvy týchto rubrík nie sú ustálené a časom sa menia. (Zlaté klásky, Literárne novinky, Ohlasy a pod.). Slovenskými pohľadmi sa ako červená niť tiahne Hurbanova národnozjednocovacia snaha, jeho túžba preklenúť konfesionálne i jazykové rozpory a napomôcť víťazstvu “reči spisovnej slovenskej a jej pravopisu".
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovenskje_pohladi_na_vedi,_umeňja_a_literatúru“