Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 23 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
d
chýba zhrnutie úprav
d (úprava citácie)
dBez shrnutí editace
 
}}</ref>, '''askomycéty'''<ref>rastlina. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>, '''vreckatovýtrusné (huby)'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské knihy | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1954 | počet strán = 252 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 42| jazyk = }}</ref>, '''huby vreckatovýtrusné'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.unipo.sk/public/media/17985/statnicove%20otazky%20biologia%20UAP%20Bc..pdf | vydavateľ = unipo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Novacký>NOVACKÝ, A. Jozef Vido: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. In: Slovenské odborné názvoslovie 1956, č. 3 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1956/SON_1956_03.pdf] S. 94-95</ref>, staršie '''vreckovýtrusné (huby)''', staršie '''huby vreckovýtrusné'''<ref name=Novacký/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vido | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Huby našich hôr a lúk | vydanie = | vydavateľ = Štátne telovýchovné nakladateľstvo | miesto = | rok = 1955 | počet strán = 110 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 7| jazyk = }}</ref>; lat. ''Ascomycota'', staršie ''Ascomycotina'', staršie ''Ascomycetes'') sú druhovo najpočetnejší veľký taxón (v závislosti od autora konkrétne: [[oddelenie (taxonómia)|oddelenie]], [[kmeň (taxonómia)|kmeň]], trieda a pod.) [[huby|húb]] (''Fungi'').
 
Obsahuje asi 32 000 známych [[druh (taxonómia)|druhov]], čo je 50-60 % známych [[taxón]]ov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (''ascus''), v ktorých sa vytvárajú [[spóra|spóry]] [[askospóra|askospóry]], obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi [[bunka]]mi [[Mycelium|mycélia]], umožňujúce migráciu [[cytoplazma|cytoplazmy]] a cytoplazmatických štruktúr, vrátane [[bunkové jadro|jadier]].
 
Niektoré vreckaté huby majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u väčšiny druhov je však [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]].
 
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [[meióza]] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[mycélium]]. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne [[fragmentácia|fragmentáciou]]. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (''antherídium'') a samičie (''ascogon'') [[gametangium|gametangiá]]. Ascogon má výbežok zvaný ''trichogýn'', ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych [[Hýfa|hýf]] sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne [[karyogamia]] a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.
 
Väčšina známych [[lišajník|lichenizovaných húb]] patrí práve do tohto oddelenia.
1 879

úprav