Druhá česko-slovenská republika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 7284877 používateľa 178.40.198.118 (diskusia) bola vrátená; nepoužívať expresívne verzie názvu
Značka: vrátenie
Riadok 96:
[[Súbor:Provokace českých Němců.gif|thumb|left|Vo februári 1939 opäť začali – tentoraz v oklieštenom vnútrozemí – henleinovské provokácie pod heslom ''Heil März!'']]
 
Začiatok roku [[1939]] bol v znamení zvýšeného nátlaku na Česko-Slovensko ako zo strany [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]], tak zo strany [[Maďarsko|Maďarska]]. 12. januára dostali vybrané jednotky [[Wehrmacht]]u tajnú smernicu o pohotovosti v nasadení v ČecháchČesku. Na novej hranici na južnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi prebiehali stupňujúce sa incidenty Maďarov, ktorí strieľali na česko-slovenské pohraničné jednotky a vnikali na česko-slovenské územie. [[21. január]]a 1939 navštívil Berlín česko-slovenský minister zahraničných vecí [[František Chvalkovský]], ktorý prišiel rokovať o vzájomných vzťahoch a nemeckých zárukách pre Česko-Slovensko. Oficiálna návšteva, ktorá sa konala v duchu konania pána s nevoľníkom, však dopadla veľmi nepriaznivo. Chvalkovský bol skritizovaný ako od [[Joachim von Ribbentrop|Joachima Ribbentropa]], tak aj od Hitlera, ktorý mu nadiktoval, akým smerom sa má ďalšia česko-slovenská politika uberať. Začiatkom roku 1939 prebiehali rokovania Hitlera s maďarskými a slovenskými predstaviteľmi, ktorá smerovala k úplnému rozbitiu česko-slovenského štátu. 12. februára navštívil Nemecko slovenský politík [[Vojtech Tuka|Tuka]], ktorý ''„odovzdával osud slovenského národa do Hitlerovej starostlivosti“''. Nátlak Nemecka pokračoval aj naďalej vo všetkých oblastiach. Česko-Slovensko bolo, napr. donútené povoliť nemeckým občanom používať vlajočky s [[svastika|hákovým krížom]] či Čechom naopak zakázať používať niektoré symboly prvej republiky. Boli zabavované letáky, ktoré mohli Nemcov „podráždiť“. Česko-slovenské ministerstvo obrany bolo donútené povoliť Nemcom vydať niektoré plány česko-slovenských zbraní. Zle dopadol pokus česko-slovenských politikov vyhlásiť neutralitu, ktorú Hitler z pozície sily „zatrhol“. [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] tiež od Česko-Slovenska vyžadovalo, aby vydalo alikvotný podiel česko-slovenského zlata a devíz, ktorý pripadal na krytie obeživa v [[Sudety (región)|Sudetoch]]. Česko-slovenská strana súhlasila za podmienok, že Nemecko prevezme aj alikvotnú časť česko-slovenského štátneho dlhu, čo Nemci odmietli. Pod obrovským nátlakom nakoniec boli nútení zástupcovia Národnej banky česko-slovenskej podpísať zmluvu s nemeckou Ríšskou bankou, podľa ktorej ČSR uvoľňuje 481 miliónov korún, z toho 465,8 v zlate a zvyšok v devízach, pre krytie obeživa v ulúpenom pohraničí.
 
Začiatkom [[marec|marca]] [[1939]] dostala česko-slovenská vláda prvé informácie o tom, že nacisti obsadia zvyšok Česka a účastníci Mníchovskej dohody [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] proti tomu nič nepodniknú. Na [[Slovácko|Moravskom Slovácku]] sa uskutočnila akcia slovenských fašistov pre pripojenie tejto oblasti k [[Slovensko|Slovensku]]. Na samotnom Slovensku došlo k protičeskej kampani, situácia došla tak ďaleko, že česko-slovenská vláda vyhlásila na Slovensku výnimočný stav a v noci z 9. na 10. marca prevzala v tejto časti republiky moc armáda. Vedúci separatistickí politici Tuka, Mach a Černák boli zatknutí, zásah si nevyžiadal žiadne námietky zo zahraničia. 11. marca 1939 dal nemecký minister propagandy [[Joseph Goebbels]] pokyn ríšskej tlači k vystupňovaniu protičeskej propagandy. V [[Praha|Prahe]] i [[Bratislava|Bratislave]] prebiehali horúčkovité rokovania o vyriešení krízy zostavením novej autonómnej vlády Slovenska. V Prahe vyprovokovali pražskí Nemci krčmovú bitku, ktorá skončila policajným zásahom. O deň neskôr sa 80 nemeckých študentov snažilo vykrikovaním ''[[Heil Hitler]]'' vyvolať ďalšiu bitku. Dňa 13. marca zaútočila skupina asi 600 Nemcov na četnícku stanicu v [[Stonařov]]e a došlo k lynčovaniu [[Četníctvo|četníkov]]. V ten istý deň sa uskutočnil pochod asi 6 000 brnianskych Nemcov smerom k [[Pohořelice (okres Brno-venkov)|Pohořeliciam]], kde na nových česko-slovenských hraniciach zapálili českú colnicu a rozohnali jej osadenstvo. Česko-slovenskí zástupcovia z [[Viedeň|Viedne]] oznámili, že sa k česko-slovenským hraniciam blížia jednotky [[Wehrmacht]]u. K najzásadnejšej udalosti tohto dňa však došlo v [[Berlín]]e, kam odletel slovenský predák [[Jozef Tiso]]. Toho postavil Hitler pred hotovú vec – buď vyhlási samostatný [[Prvá slovenská republika|Slovenský štát]], ktorého hranice bude [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] garantovať, alebo bude Slovensko okupované Maďarmi. Tiso predložil ihneď túto Hitlerovu požiadavku Slovenskému snemu, ktorý ju nasledujúci deň [[14. marec|14. marca]] krátko po 12. hodine schválil. Na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] sa toho istého dňa uskutočnil pokus [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|bojovníkov Karpatskej Siče]] o puč, ktorý bol česko-slovenskými vojenskými jednotkami potlačený. Do Prahy však dorazilo ultimátum z Budapešti, ktoré požadovalo pripojenie zvyšku Podkarpatskej Rusi k Maďarsku. Predseda [[chust]]skej vlády Vološin síce telegrafoval Hitlerovi, aby prinútil maďarskú vládu dodržiavať uznesenia viedenskej arbitráže, ale márne. Česko-slovenské vojská dostali rozkaz na stiahnutie z Podkarpatskej Rusi, pričom zvádzali s maďarskými jednotkami tuhé ústupové boje. Časť česko-slovenských vojsk bola nútená ustúpiť na územie [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Poľsko|Poľska]]. Najväčšie boje medzi jednotkami Karpatskej Siče, dobrovoľníkmi z radov obyvateľstva čerstvo vyhlásenej Karpatskej Ukrajiny a maďarskými Honvédmi sa uskutočnili na Krásnom Poli pri Chuste.