Jeleň lesný: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
smkkt
Značky: vrátené sekcia Referencie možný vandalizmus vulgarizmy; slang vizuálny editor
Renvoy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 91.219.132.246 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:3140:7400:C1EF:A97E:63A0:A39 (7288727): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok
Značky: rollback odkazy na rozcestníky SWViewer [1.4]
Riadok 30:
Titulok2=Mapa rozšírenia jeleňa lesného.
}}
'''Jeleň lesný'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
Kokot lesny sa živí ďalšími kokotmi jeleňovitými
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Jeleň lesný - Cervus elaphus
| poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 523 - 529
}}</ref> (iné názvy: '''jeleň obyčajný, jeleň hôrny, jeleň európsky, jeleň'''; [[latinčina|lat]]. ''Cervus elaphus'') je veľký [[Párnokopytníky|párnokopytník]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľad]]e [[jeleňovité|jeleňovitých]] (''Cervidae''). Vyskytuje sa na rozľahlom území [[Európa|Európy]], na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]], v [[Malá Ázia|Malej]], Strednej a Západnej Ázii a izolovane aj na území medzi [[Maroko]]m a [[Tunisko]]m, čo z neho robí jediný druh jeleňa v [[Afrika|Afrike]]. Človekom bol neskôr rozšírený aj do iných častí sveta ako do [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]], na [[Nový Zéland]] alebo do [[Argentína|Argentíny]].
 
Po celé storočia je jeleň lesný veľmi obľúbenou [[lovná zver|lovnou zverou]], čo na značnej časti jeho areálu rozšírenia platí dodnes. Aj keď bol jeho počet často viditeľne oslabený, vďaka spätnej [[reintrodukcia|reintrodukcii]] do voľnej prírody a mnohým ochranárskym opatreniam prežíva v pomerne hojnom počte aj v súčasnej dobe.<ref>{{Citácia periodika|autor=Milner, J. M., Bonenfant, C., Mysterud, A., Gaillard, J.-M., Csányi, S. és Stenseth, N. C.|rok=2006|titul=Temporal and spatial development of red deer harvesting in Europe: biological and cultural factors|periodikum=Journal of Applied Ecology|vydanie=43|strany=721-734}}</ref>
 
==Opis==
Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 – {{cm|230|m}} a ich [[hmotnosť]] sa pohybuje medzi 160 – {{kg|240}}. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 – {{cm|210|m}} a dosahujú hmotnosť medzi 120 – {{kg|170}}. Chvost pritom meria 12 – {{cm|19|m}} a v kohútiku dosahujú výšku 120 až {{cm|150|m}}. Veľkosť a hmotnosť je však veľmi premenlivá a viditeľne sa líši medzi jednotlivými poddruhmi, kde najťažší (C. e. elaphus) môže vážiť až {{kg|500}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://animaldiversity.ummz.umich.edu/site/accounts/information/Cervus_elaphus.html| titul = Senseman, R. 2002. "Cervus elaphus" (On-line), Animal Diversity Web.| dátum prístupu = 2007-08-26| jazyk = en}}</ref> oproti tomu jelene žijúce v menej priaznivých podmienkach môžu dorastať do {{cm|70|m}} a vážiť sotva {{kg|100}}.<ref>{{Citácia knihy
| url = http://books.google.com/books?id=bcWZX-IMEVkC&pg=PA202
| titul = Deer of the world: their evolution, behaviour, and ecology
| strany = 202
| meno = Valerius
| priezvisko = Geist
| vydavateľ = Stackpole Books
| rok = 1998
| isbn = 0811704963
}}</ref>
 
Cez leto má jelenia [[srsť]] obvykle hnedú farbu s červeným nádychom a u samcov je väčšinou navyše viditeľná aj menšia srsť na krku.
[[Obrázok:Kronhjortshornets utveckling, Nordisk familjebok.svg|left|thumb|Ukážka vývoja parožia]]
Najtypickejším znakom pre samcov sú [[parohy]], ktoré každý rok, zvyčajne na konci [[zima|zimy]], zhadzuje. Na [[jar]], keď jeleňom rastú nové parohy, sú porastené jemnou ochrannou zamatovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne. Parohy sú tvorené z [[kosť|kosti]], ktorá môže denne vyrásť v priemere o {{cm|2.5|m}}. Pri dospelých samcoch sa na parohoch objavujú akési výrastky, ktorým sa odborne hovorí výsady, a ktoré s pribúdajúcim vekom rastú a pribúdajú. Samec s jednou výsadou, ktorá sa nazýva očník, sa v poľovníckej reči označuje ako vidlák. Druhá výsada sa označuje ako nadočník. Tretia (rastie však ako druhá v poradí), posledná potom ako operák; samce sa potom s ňou nazývajú šestoráci. Rozvetvené zakončenie parožia sa za výsadu už nepovažuje a označuje sa ako koruna.
 
== Hlas ==
{{Počúvaj
|Meno súboru=DM550106 CervusElaphus Slovakia hill Volovec.ogg
|Názov =Samec v ruji
|Popis =1 min 20 s, [[Slovensko]]
|formát = Ogg
}}
 
== Rozšírenie ==
Jeleň lesný je rozšírený v mnohých krajinách a je hojným druhom párnokopytníkov. Obýva prakticky celú [[Európa|Európu]], úplne chýba iba v jej najsevernejšej časti. Na území Ázie obýva jej strednú a západnú časť a zasahuje tiež na územie [[Malá Ázia|Malej Ázie]].<ref name="UK">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = The Ecology of Red Deer| vydavateľ = Deer-UK| url = http://www.deer-uk.com/red_deer.htm| dátum prístupu = 2006-10-02}}</ref> Ide pritom o typického obyvateľa starých lesov s občasnými lúkami a pásmi krovín.<ref>{{Citácia knihy|autor=Szunyoghy, J.|rok=1963|titul=A magyarországi szarvas. Kandidátusi értekezés|vudavateľ=Természettudományi Múzeum|miesto=Budapest|strany=193}}</ref>
 
V minulosti sa predpokladalo, že obýva aj územie [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]], vďaka DNA testom je však dnes populácia žijúca na tomto území považovaná za úplne samostatný druh – [[jeleň wapiti]] (''Cervus canadensis'').
 
Hoci jeho početnosť všeobecne rastie (zvlášť na území štátov, kde boli takmer úplne vyhubení jeho prirodzení predátori), v niektorých častiach sveta je jeho [[populácia]] stále na poklese. Príkladom je [[severná Afrika]]. V niektorých štátoch bol v minulosti úplne vyhubený ([[Albánsko]], [[Izrael]], [[Jordánsko]], [[Libanon]], [[Mexiko]], [[Nepál]], [[Turkménsko]]) sa nevyskytuje sa tu dodnes, v niektorých bola jeho populácia zachránená vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných jedincov späť do voľnej prírody ([[Grécko]], [[Kazachstan]], [[Maroko]]). Človekom bol úplne zavedený napr. do Austrálie, [[Čile]], [[Portugalsko|Portugalska]], Argentíny alebo na Nový Zéland.
 
=== Rozšírenie na Slovensku ===
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 351 (81,4 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 131, 30,4 %) v nadmorských výškach 103 ([[Leles]]) – {{mnm|2150}} ([[Svinica (vrch)|Svinica]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
 
== Ekológia ==
Samce sa okrem [[ruja|ruje]] zdržujú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Aktívny býva až počas súmraku, kde ho môžeme vidieť na pastve na lesných lúkach.
 
Dosahujú rýchlosť 40 [[kilometer za hodinu|km/h]], krátkodobo aj {{km|78|m}}/h.
 
Jeleň lesný je typický [[bylinožravec]]. V jeho strave prevažujú najmä zelené byliny, ale často ohrýza aj kôru stromov alebo požiera lesné plody (bukvice, gaštany, žalude) a puky.<ref name="Thomas">{{Citácia knihy| priezvisko = Thomas| meno = Jack Ward| spoluautori = Dale Toweill| titul = Elk of North America, Ecology and Management | vydavateľ = HarperCollins| rok = 2002| miesto = New York| isbn = 1-58834-018-X}}</ref>
 
== Predátori ==
Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšiu hrozbu pre nich predstavuje [[vlk dravý|vlk]], občas na ne môže zaútočiť aj [[medveď hnedý|medveď]].<ref name="Thomas"/> Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou [[rys ostrovid|rysov]]. Pri pokuse o napadnutie sa samce väčšinou oháňajú svojimi parohmi a snažia sa tak predátora zastrašiť, samice sa obvykle spoliehajú na svoju ostražitosť a pri [[pastvina|pastve]] na otvorenej ploche nad bezpečnosťou stáda dohliada niekoľko z nich, ktoré v prípade ohrozenia vydajú poplašný signál a celé stádo sa stiahne späť do [[les|lesného porastu]].<ref name="Thomas"/>
 
== Rozmnožovanie ==
[[Súbor:Hirschkampf.jpg|left|thumb|Dva jelene počas obdobia ruje]]
[[Súbor:Artiodactyla - Cervus elaphus elaphus - 13.jpg|thumb|Samica s mláďaťom]]
Samce jeleňa lesného počas [[ruja|ruje]] charakterizuje ich hlasné trúbenie, pri ktorom sa snažia upútať pozornosť samíc a udržať tak svoju čriedu pohromade. Tento jav môžeme najčastejšie počuť pri svitaní alebo pri súmraku, kedy sú jelene najaktívnejšie. Samotné trúbenie však používajú aj pri súbojoch medzi sebou, kedy sa snažia pomocou svojich parohov vyhnať svojho konkurenta od blízkosti samíc.
 
Samice pohlavne dospievajú v druhom roku života a gravidita u nich trvá 240 až 262 dní.<ref name="SBP">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.popielno.pl/jelenie.html| titul = Stacja Badawcza Rolnictwa Ekologicznego i Hodowli Zachowawczej Zwierząt PAN w Popielnie| dátum prístupu = 2007-08-27|jazyk = pl}}</ref> Rodia 1, vzácne aj 2 mláďatá vážiace približne {{kg|15}}, ktoré sú niekoľko prvých dní po narodení skryté v trávnatom poraste. Po dvoch týždňoch sú mláďatá schopné pripojiť sa k stádu, ale od matky sú závislé 3 mesiace. Ich charakteristické biele škvrny obvykle miznú, ale pomerne často sa stáva, že niekoľko bielych škvŕn je na srsti mladých jeleňov viditeľných ešte nasledujúci rok.
 
Vo voľnej prírode sa jeleň lesný dožíva priemerne 10 až 13 rokov, v zajatí sa môže dožiť aj viac ako 20 rokov.<ref name="SBP"/>
 
== Referencie ==
{{reflist}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Cervus elaphus|wikispecies=Cervus elaphus}}
 
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Jelen lesní|6333644}}
 
[[Kategória:Jeleňovité]]