Študoval v Oberschutzene, v Lipsku a v Edinburghu. Ako farár pôsobil v Sučanoch, v Budapešti a v Žiline.
Bol biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania ([[1947]]-[[1952]]), spoluzakladateľ Svetovej rady cirkví. AktivneAktívne sa staval proti politike SlovenskehoSlovenského štátu, najmä voči výlučnému stotožňovaniu slovenského národa s katolíckou vierou, proti vyháňaňiuvyháňaniu neslovenských národností (Čechov) zo Slovenska, proti vyčleňovaniu národností v evanjelickom zbore a proti schváleniu protižidovských zákonov a deportáciám slovenských židov. Za svoje aktivity bol odsúdený do väzenia v Ilave (1942) z osobnej iniciatívy Vojtecha Tuku, a v roku 1944 bol poslaný do koncentračného tábora v Seredi na podnet žilinských členov Hlinkovej gardy. V 50. rokoch bol perzekvovaný a v roku [[1962]] bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia za rozvracanie republiky (kde bol okrem iného obvinený z kolaborovania s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Dr. Jozefa Tisu).
