Kardiopulmonálna resuscitácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d link |
wikilinky, formulácia, obávam sa aj o nestrannosť najmä posledných viet článku |
||
Riadok 1:
'''Kardiopulmonálna resuscitácia''' alebo '''resuscitácia''' je súbor výkonov na okamžité zaistenie alebo obnovenie prietoku okysličenej
== História ==
Prvé lekárske pokusy o oživovanie umierajúcich boli zamerané na obnovu dýchania. Spomedzi mnohých spomeňme metódu Silvestrovu a Holger - Nielsenovu, pri ktorých sa nádych a výdych dosahoval vonkajšou manipuláciou s ramenami a hrudníkom. Účinný a klinicky použiteľný postup zaviedol až profesor [[Peter Safar]], americký anesteziológ s českými koreňmi. Preskúmal účinnosť umelého dýchania z úst do úst a počas pôsobenia na Hopkinsovej univerzite ho spojil s objavmi Williama Kouwoena a Guya Knickerbockera, ktorí pri pokusoch s defibriláciou na zvieratách zistili účinnosť vonkajšej masáže srdca a tiež Jamesa Jude, ktorý ju overil na človeku. Tak vznikla jeho "ABC" koncepcia kardiopulmonálnej resuscitácie: zaistiť voľné dýchacie cesty ('''A'''irways), dýchanie ('''B'''reathing) a obeh krvi ('''C'''irculation)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Acierno|meno=Louis, L.|priezvisko2=Worrell|meno2=Timothy|titul=Peter Safar: Father of Modern Cardiopulmonary Resuscitation.|periodikum=Clinical Cardiology|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Wiley Periodicals, Inc.|miesto=|dátum=2007|ročník=30|číslo=|strany=52-54|issn=|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/clc.20042/pdf|dátum prístupu=}}</ref>. Táto koncepcia bola časom opakovane modifikovaná a
== Fyziológia ==
Pre prežitie človeka je nevyhnutné zaistenie prísunu
== Základná neodkladná resuscitácia dospelých ==
Řádek 11 ⟶ 12:
2. Ak obeť nereaguje na slovnú výzvu (predpokladané bezvedomie), privolajte pomocníka, otočte postihnutého na chrbát a spriechodnite dýchacie cesty záklonom hlavy a nadvihnutím brady: položte ruku na jeho čelo a jemne zakloňte hlavu dozadu. S prstami pod špičkou brady nadvihnite bradu, aby ste spriechodnili dýchacie cesty. Udržiavajte záklon hlavy a sledujte, či dýcha: hľadajte zrakom pohyb hrudníka, počúvajte s uchom pri jeho ústach, vnímajte dýchanie na svojom líci (uchu). Ak postihnutý dýcha normálne, otočte ho do zotavovacej (stabilizovanej) polohy na boku, pošlite alebo choďte pre pomoc – volajte [[Zdravotnícka záchranná služba|zdravotnícku záchrannú službu]], číslo 155 alebo 112. Pravidelne kontrolujte, či dýcha.
3. Pri akýchkoľvek pochybnostiach, či je dýchanie normálne, treba konať tak, akoby normálne nebolo, a potom
4. Začnite stláčať hrudník týmto spôsobom:
Řádek 31 ⟶ 32:
== Rozšírená neodkladná resuscitácia ==
[[Súbor:AED open cutout.jpg|alt=Automatický externý defibrilátor|náhľad|Automatický externý defibrilátor]]
Častým nálezom pri rozšírenej neodkladnej resuscitácii je fatálna porucha srdcového rytmu. Lepšiu prognózu majú pacienti, ktorí majú defibrilovateľnú [[Arytmia|arytmiu]] - [[Fibrilácia komôr|fibriláciu komôr]] alebo komorovú tachykardiu, než pacienti s asystolou alebo elektrickou aktivitou bez prítomného pulzu. Pokiaľ je na kardiomonitore prítomný organizovaný rytmus, je na mieste kontrola prítomnosti pulzu a prípadné ukončenie masáže srdca.
Řádek 37 ⟶ 38:
'''Liečba príčiny zástavy krvného obehu a dýchania:'''
Častou príčinou zástavy obehu je akútny [[infarkt myokardu]], ktorý je možné diagnostikovať [[Elektrokardiografia|EKG]] vyšetrením a okamžite liečiť [[Fibrinolytikum|fibrinolýzou]], alebo [[Perkutánna koronárna intervencia|perkutánnou koronárnou intervenciou]]. Rozpoznať a liečiť sa dajú aj závažné arytmie (liekmi, vonkajšou [[Kardiostimulácia|kardiostimuláciou]]). Ťažšie sa dá rozpoznať akútna [[pľúcna embólia]], hoci jej [[Fibrinolytikum|fibrinolytická]] liečba je možná v rámci poresuscitačnej starostlivosti. O nájdenie a odstránenie príčiny sa treba prednostne pokúsiť pri traumatickej príčine.
== Resuscitácia v zvláštnych situáciach ==
Řádek 46 ⟶ 47:
'''Traumatická zástava obehu''': je spojená s veľmi vysokou úmrtnosťou. Prioritu pred vonkajšou masážou srdca má odstránenie príčiny zastavenia obehu. Najčastejšie príčiny sú zhrnuté v skratke HTTH: [[hypoxia]] (zastavenie prísunu kyslíka - porucha dýchania, dusenie), tenzný [[pneumothorax]] (vniknutie vzduchu do hrudníka bez možnosti jeho unikania), [[tamponáda]] (stlačenie) srdca (zakrvácaním do osrdcovníka), [[hypovolémia]] (strata objemu krvi - vykrvácanie). Laicky sa dá pomôcť len pri hypoxii spriechodnením dýchacích ciest, záchranári na mieste môžu podať náhradné roztoky pri masívnom krvácaní, alebo ošetriť tenzný pneumothorax. Rozpoznanie a drenáž tamponády srdca je prakticky viazané na ultrasonografické vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.
'''Topenie''': potopenie pod hladinu na dobu kratšiu
'''Starší pacienti''': postup je štandardný, treba rátať s častejšími zlomeninami rebier, ktoré nie sú dôvodom na prerušenie resuscitácie (skontrolujte správnu polohu rúk na hrudníku).
Řádek 55 ⟶ 56:
== Výsledky ==
Je rozdiel medzi obnovením vitálnych funkcii po resuscitácii (ROSC - return of spontaneous circulation) a dlhodobým prežívaním pacientov - významná časť úspešne resuscitovaných pacientov zakrátko podlieha základnému ochoreniu, ktoré k resuscitačnej situácii viedlo, alebo komplikáciam. Po resuscitácii prežíva do prepustenia z nemocnice celkovo asi 10% pacientov; ak je príčinou komorová fibrilácia alebo tachykardia, až 20% pacientov. Prežívanie je vyššie u pacientov, resuscitovaných v nemocnici a ešte lepšie u tých, ktorých resuscitáciu začali svedkovia zastavenia krvného obehu (straty vedomia, pádu). [[Defibrilácia]] do 3 - 5 minút môže zvýšiť šancu na prežitie na 50% - 70%.
Zlú prognózu majú pacienti s dlhotrvajúcou zástavou dýchania. Ak sa u nich s istým oneskorením podarí obnoviť vitálne funkcie (ostatné orgány okrem mozgu, napríklad srdce tolerujú dočasné zastavenie prívodu kyslíka desiatky minút až hodiny), môžu dlhodobo prežívať s nenávratným poškodením mozgu ([[coma vigile]]), odkázaní na opateru alebo aj prístrojovú ventiláciu, pokým skôr alebo neskôr nepodľahnú komplikáciam. Nádej na ich návrat do bežného života je blízka nule (aj keď zúfalí blízki sú niekedy presvedčení, že vnímajú okolie a trvajú na pokračovaní paliatívnej starostlivosti). Takíto pacienti predstavujú ťažký etický problém a značnú ekonomickú záťaž systému zdravotnej starostlivosti.
== Referencie ==
|