Kardiopulmonálna resuscitácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
d link
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
wikilinky, formulácia, obávam sa aj o nestrannosť najmä posledných viet článku
Riadok 1:
'''Kardiopulmonálna resuscitácia''' alebo '''resuscitácia''' je súbor výkonov na okamžité zaistenie alebo obnovenie prietoku okysličenej krvi[[krv]]i [[mozog|mozgom]] u osoby s náhlym zlyhaním funkcie vitálnych systémov - [[dýchanie|dýchania]] a [[krvný obeh|krvného obehu]]. Jeho najčastejšou príčinou vo vyspelých krajinách je fatálna [[arytmia]] (porucha srdcového rytmu) pri [[Ischemická choroba srdca|ischemickej chorobe srdca]] (až okolo 80%). Včasná a správna resuscitácia je pre prežitie mnohých pacientov rozhodujúca.
 
== História ==
Prvé lekárske pokusy o oživovanie umierajúcich boli zamerané na obnovu dýchania. Spomedzi mnohých spomeňme metódu Silvestrovu a Holger - Nielsenovu, pri ktorých sa nádych a výdych dosahoval vonkajšou manipuláciou s ramenami a hrudníkom. Účinný a klinicky použiteľný postup zaviedol až profesor [[Peter Safar]], americký anesteziológ s českými koreňmi. Preskúmal účinnosť umelého dýchania z úst do úst a počas pôsobenia na Hopkinsovej univerzite ho spojil s objavmi Williama Kouwoena a Guya Knickerbockera, ktorí pri pokusoch s defibriláciou na zvieratách zistili účinnosť vonkajšej masáže srdca a tiež Jamesa Jude, ktorý ju overil na človeku. Tak vznikla jeho "ABC" koncepcia kardiopulmonálnej resuscitácie: zaistiť voľné dýchacie cesty ('''A'''irways), dýchanie ('''B'''reathing) a obeh krvi ('''C'''irculation)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Acierno|meno=Louis, L.|priezvisko2=Worrell|meno2=Timothy|titul=Peter Safar: Father of Modern Cardiopulmonary Resuscitation.|periodikum=Clinical Cardiology|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Wiley Periodicals, Inc.|miesto=|dátum=2007|ročník=30|číslo=|strany=52-54|issn=|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/clc.20042/pdf|dátum prístupu=}}</ref>. Táto koncepcia bola časom opakovane modifikovaná a doplňovanádopĺňaná o poresuscitačnú starostlivosť, resp. rozšírenú resuscitáciu; mnohé modifikácie boli nakoniec zrušené ako nepodstatné pre prerušovanie toho najpodstatnejšieho – vonkajšej masáže srdca. Po roku 2000 viacerí pracovníci zistili, že u mnohých, pravdepodobne väčšiny resuscitovaných pacientov, je dôležitejšie obnovenie krvného obehu, ako dýchania. Okrem toho, väčšina potenciálnych záchrancov mala obavy alebo zábrany poskytnúť umelé dýchanie z úst do úst.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gordon|meno=Ewy, A.|priezvisko2=Sanders,|meno2=Arthur, B.|titul=Alternative Approach to Improving Survival of Patients With Out-of-Hospital Primary Cardiac Arrest.|periodikum=Journal of the American College of Cardiology|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2013|ročník=61|číslo=2|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>. Preto bola prijatá ako prijateľná alternatíva resuscitácie len samotná vonkajšia masáž srdca, čo je azda najvýznamnejšia zmena pôvodného Safarovho postupu. V najnovších smerniciach sa kladie dôraz na neprerušovanú vonkajšiu masáž srdca a minimalizujú sa úkony s neistým významom, ktorúktoré odďaľujú a prerušujú vonkajšiu masáž srdca (zisťovanie pulzu, rutinná intubácia). Ďalším významným prínosom je zavádzanie automatizovaných externých [[Defibrilátor|defibrilátorov]] (AED), ktorých včasné použitie ďalej zvyšuje percento úspešne resuscitovaných. Nové smernice Európskej  resuscitačnej rady (European Resuscitation Council, ERC) z r. 2015 tiež viac zdôrazňujú úlohu spolupráce medzi operátorom tiesňovej linky a laickými záchrancami na mieste, prevenciu zástavy srdca a poresuscitačnú starostlivosť.[[Súbor:Kpr.jpg.jpg|alt=Základná KPR|náhľad|Schéma postupu základnej neodkladnej resuscitácie]]
 
== Fyziológia ==
Pre prežitie človeka je nevyhnutné zaistenie prísunu kyslíka[[kyslík]]a do mozgu. Bez jeho prísunu nastáva [[bezvedomie]] v priebehu niekoľkých sekúnd a mozog podlieha nenávratnému poškodeniu po približne piatich minútach (táto doba je približná, predlžuje sa napríklad pri podchladení; tiež schopnosť zotavenia je lepšia u mladých ľudí, preto treba resuscitovať každého, kto nie je jednoznačne mŕtvy). U väčšiny resuscitovaných je prvotnou príčinou zastavenie srdca následkom fatálnej [[Arytmia|arytmie]] (napr. [[Fibrilácia komôr|fibrilácie komôr]] alebo komorovej tachykardie) a efektívnou pomocou vonkajšia masáž srdca. Hoci plnohodnotne nenahradí činnosť srdca, pri jej včasnom započatí nedôjde ani k zastaveniu dýchania, teda okysličovania krvi v pľúcach, ku ktorému spravidla dochádza až po niekoľkých minútach po zastavení krvného obehu. Počas krátkej doby na prežitie mozgových buniek postačuje aj malé množstvo zvyškového kyslíka v krvi, pľúcach[[pľúca]]ch a tkanivách, ktoré dopraví krv do mozgu pri vonkajšej masáži srdca.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Irwin|meno=Richard, S.|priezvisko2=Rippe|meno2=James M|titul=Intensive Care Medicine, sixth edition|vydanie=6|vydavateľ=Lippincott Williams and Wilkins|miesto=Philadelphia|rok=2008|isbn=|strany=186}}</ref>. Keď pacient prestane dýchať, zabezpečenieje okysličovania krvi umelým dýchanímnevyhnutné v čo najkratšom čase jezabezpečiť nevyhnutnéokysličovania krvi umelým dýchaním. Množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu, ktoré sa dostane do pľúc pacienta pri umelom dýchaní z úst do úst, je dostačujúce pre dlhodobejšie prežitie mozgových buniek. Podmienkou účinného umelého dýchania sú voľné dýchacie cesty.  
 
== Základná neodkladná resuscitácia dospelých ==
Řádek 11 ⟶ 12:
2. Ak obeť nereaguje na slovnú výzvu (predpokladané bezvedomie), privolajte pomocníka, otočte postihnutého na chrbát a spriechodnite dýchacie cesty záklonom hlavy a nadvihnutím brady: položte ruku na jeho čelo a jemne zakloňte hlavu dozadu. S prstami pod špičkou brady nadvihnite bradu, aby ste spriechodnili dýchacie cesty. Udržiavajte záklon hlavy a sledujte, či dýcha: hľadajte zrakom pohyb hrudníka, počúvajte s uchom pri jeho ústach, vnímajte dýchanie na svojom líci (uchu). Ak postihnutý dýcha normálne, otočte ho do zotavovacej (stabilizovanej) polohy na boku, pošlite alebo choďte pre pomoc – volajte [[Zdravotnícka záchranná služba|zdravotnícku záchrannú službu]], číslo 155 alebo 112. Pravidelne kontrolujte, či dýcha.
 
3. Pri akýchkoľvek pochybnostiach, či je dýchanie normálne, treba konať tak, akoby normálne nebolo, a potom  treba predpokladať zastavenie krvného obehu a treba zahájiť základnú neodkladnú resuscitáciu (hmatanie pulzu je nespoľahlivé a v súčasnosti sa už neodporúča.) Zavolajte alebo prikážte zavolať zdravotnícku záchrannú službu (155 alebo 112).
 
4. Začnite stláčať hrudník týmto spôsobom:
Řádek 31 ⟶ 32:
 
== Rozšírená neodkladná resuscitácia ==
jeJe poskytovaná kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi s použitím potrebného prístrojového vybavenia (kardiomonitor, [[defibrilátor]], kapnograf...) a liekov (adrenalín, infúzna liečba, antiarytmiká...). Jej základom je naďalej vonkajšia masáž srdca a umelé dýchanie, každých 3 - 5 minút sa podáva vnútrožilne 1 mg adrenalinu[[adrenalín]]u. Je možné pacientovi podávať kyslík, jeho predávkovanie však môže byť škodlivé. Pri dlhšej resuscitácii na príslušne vybavenom pracovisku sa využíva [[umelá pľúcna ventilácia]], prípadne prostriedky mechanickej podpory krvného obehu, ak sú dostupné. V rámci rozšírenej resuscitácie sa stanovuje, a ak je to možné, aj lieči aj príčina poruchy vitálnych funkcii. Na úspešnú kardiopulmonálnu resuscitáciu nadväzuje '''poresuscitačná starostlivosť''' na príslušne vybavenom pracovisku.
[[Súbor:AED open cutout.jpg|alt=Automatický externý defibrilátor|náhľad|Automatický externý defibrilátor]]
Častým nálezom pri rozšírenej neodkladnej resuscitácii je fatálna porucha srdcového rytmu. Lepšiu prognózu majú pacienti, ktorí majú defibrilovateľnú [[Arytmia|arytmiu]] - [[Fibrilácia komôr|fibriláciu komôr]] alebo komorovú tachykardiu, než pacienti s asystolou alebo elektrickou aktivitou bez prítomného pulzu. Pokiaľ je na kardiomonitore prítomný organizovaný rytmus, je na mieste kontrola prítomnosti pulzu a prípadné ukončenie masáže srdca.
Řádek 37 ⟶ 38:
'''Liečba príčiny zástavy krvného obehu a dýchania:'''
 
Častou príčinou zástavy obehu je akútny [[infarkt myokardu]], ktorý je možné diagnostikovať [[Elektrokardiografia|EKG]] vyšetrením a okamžite liečiť [[Fibrinolytikum|fibrinolýzou]], alebo [[Perkutánna koronárna intervencia|perkutánnou koronárnou intervenciou]]. Rozpoznať a liečiť sa dajú aj závažné arytmie (liekmi, vonkajšou [[Kardiostimulácia|kardiostimuláciou]]).  Ťažšie sa dá rozpoznať akútna [[pľúcna embólia]], hoci jej [[Fibrinolytikum|fibrinolytická]] liečba je možná v rámci poresuscitačnej starostlivosti. O nájdenie a odstránenie príčiny sa treba prednostne pokúsiť pri traumatickej príčine.
 
== Resuscitácia v zvláštnych situáciach ==
Řádek 46 ⟶ 47:
'''Traumatická zástava obehu''': je spojená s veľmi vysokou úmrtnosťou. Prioritu pred vonkajšou masážou srdca má odstránenie príčiny zastavenia obehu. Najčastejšie príčiny sú zhrnuté v skratke HTTH: [[hypoxia]] (zastavenie prísunu kyslíka - porucha dýchania, dusenie), tenzný [[pneumothorax]] (vniknutie vzduchu do hrudníka bez možnosti jeho unikania), [[tamponáda]] (stlačenie) srdca (zakrvácaním do osrdcovníka), [[hypovolémia]] (strata objemu krvi - vykrvácanie). Laicky sa dá pomôcť len pri hypoxii spriechodnením dýchacích ciest, záchranári na mieste môžu podať náhradné roztoky pri masívnom krvácaní, alebo ošetriť tenzný pneumothorax. Rozpoznanie a drenáž tamponády srdca je prakticky viazané na ultrasonografické vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.
 
'''Topenie''': potopenie pod hladinu na dobu kratšiu, než 10 minút je spojené s veľmi vysokou šancou na prežitie, ponorenie do ľadovej vody časové okno výrazne predlžuje. Resuscitáciu zahájte piatimi umelými vdychmi, najlepšie ešte pred úplným vytiahnutím obete z vody (napríklad na plytčine), pokračujte štandardným spôsobom. Odstraňovanie vody z pľúc nemá význam, pretože sa rýchlo vstrebáva do krvného obehu.
 
'''Starší pacienti''': postup je štandardný, treba rátať s častejšími zlomeninami rebier, ktoré nie sú dôvodom na prerušenie resuscitácie (skontrolujte správnu polohu rúk na hrudníku).
Řádek 55 ⟶ 56:
 
== Výsledky ==
Je rozdiel medzi obnovením vitálnych funkcii po resuscitácii (ROSC - return of spontaneous circulation) a dlhodobým prežívaním pacientov - významná časť úspešne resuscitovaných pacientov zakrátko podlieha základnému ochoreniu, ktoré k resuscitačnej situácii viedlo, alebo komplikáciam. Po resuscitácii prežíva do prepustenia z nemocnice celkovo asi 10% pacientov; ak je príčinou komorová fibrilácia alebo tachykardia, až 20% pacientov. Prežívanie je vyššie u pacientov, resuscitovaných v nemocnici a ešte lepšie u tých, ktorých resuscitáciu začali svedkovia zastavenia krvného obehu (straty vedomia, pádu). [[Defibrilácia]] do 3 - 5 minút môže zvýšiť šancu na prežitie na 50% - 70%.
 
Zlú prognózu majú pacienti s dlhotrvajúcou zástavou dýchania. Ak sa u nich s istým oneskorením podarí obnoviť vitálne funkcie (ostatné orgány okrem mozgu, napríklad srdce tolerujú dočasné zastavenie prívodu kyslíka desiatky minút až hodiny), môžu dlhodobo prežívať s nenávratným poškodením mozgu ([[coma vigile]]), odkázaní na opateru alebo aj prístrojovú ventiláciu, pokým skôr alebo neskôr nepodľahnú komplikáciam. Nádej na ich návrat do bežného života je blízka nule (aj keď zúfalí blízki sú niekedy presvedčení, že vnímajú okolie a trvajú na pokračovaní paliatívnej starostlivosti). Takíto pacienti predstavujú ťažký etický problém a značnú ekonomickú záťaž systému zdravotnej starostlivosti.
 
== Referencie ==