John Bonham: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo 2x
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Zoso.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal.
Riadok 45:
Bonham najprv váhal, či sa pripojiť k skupine, navzdory intenzívnej kampani.<ref name="amgbio">{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.allmusic.com/artist/led-zeppelin-p4739| titul= Led Zeppelin Biography| dátum prístupu=2008-11-11 | priezvisko= Erlewine| meno= Stephen Thomas| dátum= | edícia= | vydavateľ=[[Allmusic]]}}</ref> Plant poslal osem [[telegram]]ov do Bonhamovho obľúbeného hostinca "Three Men in a Boat" vo [[Walsall]] a po nich nasledovalo štyridsať telegramov od Granta. Avšak, v tom istom čase dostával tiež lukratívne ponuky od zavedených umelcov akými boli [[Joe Cocker]] a [[Chris Farlowe]]. Nakoniec akceptoval Grantovu ponuku. Neskôr spomínal, "Rozhodol som sa, pretože sa mi páčila viac ich hudba, než Cockerova alebo Farloweova."<ref name="autogenerated1">{{Citácia periodika | priezvisko=Davis | meno=Stephen | titul = Power, Mystery And The Hammer Of The Gods: The Rise and Fall of Led Zeppelin | periodikum = Rolling Stone | číslo=451 | dátum=4 July 1985 | url =http://www.rollingstone.com/artists/ledzeppelin/articles/story/17537975/power_mystery_and_the_hammer_of_the_gods | dátum prístupu=2008-01-15 }}</ref>
 
Počas prvého amerického turné skupiny Led Zeppelin v decembri 1968, sa Bonham spriatelil s bubeníkom skupiny [[Vanilla Fudge]], ktorým bol [[Carmine Appice]]. Appice mu predstavil bicie značky [[Ludwig]], ktoré potom Bonham používal po zvyšok svojej kariéry. Bonham používal najdlhšie a najťažšie dostupné paličky (veľkosť 2B), ktorým hovoril "trees" (stromy). Jeho tvrdý štýl hry sa uplatnil v mnohých skladbách Led Zeppelin, vrátane "[[Immigrant Song]]" (''[[Led Zeppelin III]]''), "[[When the Levee Breaks]]" (''[[Led Zeppelin IV]]'' / [[Súbor:Zoso.svg|70px]]), "[[Kashmir]]" (''[[Physical Graffiti]]''), "[[The Ocean]]" (''[[Houses of the Holy]]'') a "[[Achilles Last Stand]]" (''[[Presence]]''). Štúdiová nahrávka skladby "[[Misty Mountain Hop]]" perfektne dokazuje jeho zmysel pre [[dynamika|dynamiku]], podobne ako to predviedol perfektnou hrou na "[[No Quarter]]." Na niekoľkých kúskoch z neskorších albumov sa Bonham prikláňa skôr k hre na bicie ovplyvnenej štýlom [[funk]] a [[Latinská Amerika|latinskoamerickou]] hudbou. Piesne ako "[[Royal Orleans]]" a "[[Fool in the Rain]]" sú toho dobrými príkladmi.
 
Jeho slávne sólo na bicie, najprv známe ako "Pat's Delight", neskôr premenované na "[[Moby Dick]]", často trvalo pol hodiny a pravidelne v ňom Bonham používal holé ruky, aby dosiahol rôznych zvukových efektov.