Gén: Rozdiel medzi revíziami

Gén, kódujúciktorý kóduje proteín, je zložený z [[triplet]]ov – [[kodón]]ov, kde každý triplet predstavuje informáciu o zaradení jednej [[aminokyselina|aminokyseliny]]. Zároveň musí gén obsahovať aj sekvencie umožňujúce jeho reguláciu. Patria sem sekvencie označujúce miesto začiatku a konca [[transkripcia (genetika)|transkripcie]] génu. Tieto kodóny nekódujú aminokyseliny, ale poskytujú informácie, bez ktorých by nebol možný úspešný priebeh [[proteosyntéza|proteosyntézy]]. Úseky kodónov bez funkčných regulačných sekvencií sa nazývajú [[pseudogén]]y.

Gény tvoria veľkú časť DNA [[baktérie|baktérií]], no len malú časť v DNA [[eukaryot]]ov. Eukaryotická DNA totiž obsahuje rozsiahle [[nekódujúca DNA|nekódujúce sekvencie]] medzi génmi, ale aj vnútri nich. Nekódujúca sekvencia vo vnútri génu sa nazýva [[intrón]]. Aby z génu vznikol správny produkt, musí byť intrón z RNA[[Pre-mRNA|pre-mRNA]] vystrihnutý a zostávajúce kódujúce časti RNA spojené. Kódujúca časť génu sa nazýva [[exón]]. Časť DNA tvorená exónmi sa nazýva [[kódujúca DNA]].

Génom možno nazvať hocijaký úsek DNA, ktorý je prepisovateľný do podoby RNA, ktorá následne plní v bunke nejakú funkciu. Tou funkciou nemusí byť len syntéza bielkovín. Niektoré druhy RNA dokážu vykonávať funkciu už samisamé osebe, hoci predtým neraz ešte musia podstúpiť úpravy. Takáto RNA sa nazýva funkčná RNA a matrica na jej vyvorenie je gén v širšom zmysle.

Gén chápaný v zmysle úseku DNA môže mať všetky sekvencie funkčné a predsa sa nemusí prejavovať. V organizmoch nedochádza k prejavom všetkých génov súčasne. U [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkových organizmov]] dochádza v rôznych orgánoch k prejavom rôznych génov, hoci všetky bunky majú takmer identickú DNA a všetky teda nesú rovnaké gény. Prejavovanie génu sa nazýva [[Expresia génu|expresia génu]]. Expresia génu jeJe ovplyvňovaná rozličnými faktormi. Expresia génu sa môže v závislosti od okolností alebo od štádia [[ontogenéza|ontogenézy]] zapínať a vypínať.