Šimon z Kézy: Rozdiel medzi revíziami

V rokoch [[1269]]{{--}}[[1271]] sa zúčastnil cesty uhorského posolstva do [[Neapol]]a, s cieľom upevniť dynastické zväzky [[Arpádovci|Arpádovcov]] a [[Anjouovci|Anjouovcov]]. [[1272]] sa meno Šimona z Kézy po prvý krát objavuje v listine, kde sa uvádza, že bol klerikom kráľovnej Alžbety, vdovy po [[Štefan V.|Štefanovi V.]] Neskôr nastupuje do služieb [[Ladislav IV.|Ladislava IV.]] V roku [[1283]] bol notárom v kráľovskej kancelárii, pripravoval koncepty kráľom vydávaných listín. Na kráľovskom dvore pôsobil aj ako kráľov dôverník, o čom nás informuje v dedikácii svojho diela: „''Invictissimo et potentissimo domini Ladislae tertio glorissimo regi Hungarorum, magister Simonis de Keza, fidelis clericus eius.''“<ref>Pražák, R.: ''Legendy a kroniky koruny uhorské''. Praha 1988, s. 304</ref> Od septembra do októbra [[1283]] sa zúčastnil ako kráľovský poverenec a svedok pri uvádzaní vdovy po šľachticovi [[Mojš]]ovi do vlastníctva dvoch dedín v strednom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Uvedením bola poverená [[Budínska kapitula]], v ktorej relácii bol Šimon uvedený. Uvedený je aj v donačnej listine [[Ladislav IV.|Ladislava IV.]] z 19. októbra [[1283]]. Dátum jeho úmrtia nie je známy.<ref>RATKOŠ, Peter: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, s. 375.