Jozef Sivák (politik): Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 9 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
(doplnenie infoboxu)
Značky: vizuálny editor: prepnuté odkazy na rozcestníky
Bez shrnutí editace
 
 
Pseudonym: Trávnický, Anica Jaroslavská.
 
== Rodina ==
* otec: Ján Sivák
* matka: Mária rod. Pohlová
 
== Životopis ==
Narodil sa v obci Bobrovec v [[Liptovský Mikuláš (okres)|okrese Liptovský Mikuláš]]. Jeho otec bol Ján Sivák a matka Mária rod. Pohlová. Študoval na učiteľskom ústave v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Štúdium prerušil kvôli práci v advokátskej kancelárii Jána Ružiaka v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a vyučovaniu na škole v [[Smrečany|Smrečanoch]]. Štúdium dokončil na cirkevnej škole v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Pracoval ako učiteľ v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] a v [[Likavka|Likavke]]. V tomto období sa začal intenzívnejšie stretávať s [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]]. Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]] sa stal školským inšpektorom v [[Prievidza|Prievidzi]]. Bol členom a od [[19. december|19. decembra]] [[1918]] aj ústredným tajomníkom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]], ktorú od [[11. marec|11. marca]] [[1919]] až do roku [[1920]] zastupoval v [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučnom národnom zhromaždení]]. Od roku 1920 však znova vykonával iba pedagogické povolanie. V tejto dobe začal pripravovať nové učebnice, ktoré v slovenskom jazyku absentovali, postupne zostavil Abecedár, Prírodopis, Mravovedu, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, učebnicu Krátka náuka o hospodárstve a mnohé iné. V roku [[1924]] sa stal poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]], kde pôsobil až do roku [[1938]], od roku [[1937]] ako jeho podpredseda. Ako poslanec sa zaoberal najmä školskou a kultúrnoosvetovou problematikou. Zasadzoval sa o zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku, k čomu došlo až v roku [[1937]]. Za rozvoj cirkevného školstva ho v roku [[1928]] [[pápež]] [[Pius XI.]] vyznamenal Rytierskym rádom sv. Silvestra.<ref name=Sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci | url = https://myliptov.sme.sk/c/5719376/jozef-sivak-sa-venoval-pedagogickej-a-kulturno-osvetovej-praci.html | vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 
Koncom roka 1938 sa stal poslancom [[Snem Slovenskej krajiny|slovenského autonómneho snemu]] a od marca [[1939]] aj poslancom snemu [[Prvá slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V januári 1939 sa stal ministrom školstva a národnej osvety v tretej slovenskej autonómnej vláde. [[9. marec|9. marca]] 1939 ho česko-slovenský prezident [[Emil Hácha]] vymenoval za predsedu slovenskej autonómnej vlády a okrem ministra financií aj ministrom všetkých rezortov. V tom čase sa zdržiaval v [[Rím]]e na slávnostnej korunovácii pápeža [[Pius XII.|Pia XII.]] Keď sa dozvedel o menovaní, odmietol funkcie prevziať. [[11. marec|11. marca]] 1939 bol menovaný ministrom školstva a národnej osvety v poslednej autonómnej vláde a túto funkciu zastával aj po vzniku samostatnej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra školstva bolo vydaných viac ako 4 000 kníh a prvý raz sa začala tvoriť vlastná slovenská filmová produkcia.<ref name=Sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci | url = https://myliptov.sme.sk/c/5719376/jozef-sivak-sa-venoval-pedagogickej-a-kulturno-osvetovej-praci.html | vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Jeho zásluhou sa sa do vyučovacieho procesu nedostala ideológia [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Nemeckého národného socializmu]]. Ako minister sa zasadil o zotrvanie niektorých českých profesorov na Slovenskej univerzite. Mal vplyv na vzniku [[Slovenská akadémia vied a umení|Slovenskej akadémie vied a umení]], predchodkyne [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Bol odporcom [[Holokaust|deportácií Židov]] zo Slovenska a bol odhodlaný na protest odstúpiť z postu ministra. Nakoniec odstúpil až [[5. september|5. septembra]] [[1944]] na znak nesúhlasu s pozvaním nemeckých vojsk na potlačenie [[Slovenské národné povstanie|SNP]].
[[Kategória:Politici HSĽS]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Bobrovca]]
[[Kategória:Kolaboranti]]
[[Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Osobnosti z Bobrovca]]