Trebonianus Gallus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Odkaz na súbor 083_Trebonianus_Gallus.jpg bol odstránený, pretože ho Sealle na Commons zmazal. |
→top: fix |
||
Riadok 3:
Kým sa dostal k moci, prešiel Gallus klasickou kariérou príslušníka vyšších vrstiev, od prijatia do [[senát (staroveký Rím)|senátu]] až po [[Konzul (antický Rím)|konzulát]], ktorý zastával niekedy okolo roku 245. Potom, ako sa roku [[250]] stal legátom oboch Moesií, bojoval s gótskym kráľom [[Kniva|Knivom]] pri meste Novae na [[Balkán]]e a tam sa k nemu pripojil cisár [[Decius]] po svojej porážke pri Beroie. Cisár chcel na jar roku [[251]] skrížiť Gótom ústupovú cestu cez [[Dunaj]], utrpel však porážku pri Abritte a spolu so svojím synom padol. V polovici júna vojsko zvolilo Treboniana Galla za Augusta a jeho synovi [[Volusianus|Volusianovi]] udelilo titul Caesara.
Prvým opatrením nového cisára bola dohoda s Gótmi – Rimania im ponechali všetku korisť a zaviazali sa platiť ročný tribút. Ďalší problém predstavoval Deciov mladší syn [[Hostilianus]], ktorý sa v čase vojny s Gótmi zdržiaval v [[Rím]]e. Gallus vyriešil chúlostivú situáciu tak, že Hostiliana adoptoval a udelil mu titul Augusta, čím ho formálne postavil na svoju úroveň. Hostilianus však onedlho zomrel, vraj na [[Mor (pestis)|mor]].
Hneď ako Gallus usporiadal pomery na Balkáne, ponáhľal sa do Ríma, kde sa potom zdržiaval až takmer do konca svojej krátkej vlády. Z tej doby sú prakticky známe len dve význačné udalosti – ustanovenie Caesara Volusiana za Augusta na jeseň roku 251 a vypuknutie morovej epidémie, ktorá zdecimovala značnú časť ríše. Na odvrátenie moru prinášali občania smierne obety bohom. Keďže kresťania sa zdráhali robiť podobne, stali sa prenasledovaní. Napriek tomu, že toto prenasledovanie sa veľmi nerozšírilo, predsa až dvaja [[pápež]]i – [[Kornel (pápež)|Kornelius]] a [[Lucius I.|Lucius]] – boli za svoje presvedčenie popravení.
| |||