Saddám Husajn: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
d pridaná Kategória:Popravení obesením pomocou použitia HotCat
Bez shrnutí editace
Riadok 47:
V priebehu svojej vlády okolo seba vyvinul už spomínaný silný [[kult osobnosti]], takže sa vo funkcii udržal i počas [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojny]] v rokoch [[1980]] – [[1988]] a [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Zálive]] roku [[1991]], ktoré pre Iračanov a Irak znamenali okrem poklesu životnej úrovne aj hospodársky pád ešte donedávna prosperujúcej krajiny. Pre mnoho [[Arabi|Arabov]] predstavoval hrdinu bojujúceho proti Západu a [[Izrael]]u a podporujúceho [[Palestínčania|Palestínčanov]]. V priebehu [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa z propagandistických dôvodov, ale tiež v dôsledku rozpadu [[ZSSR]], ktoré prestalo podporovať arabské krajiny, aj napriek svojmu doterajšiemu sekularizmu priklonil čiastočne k [[islam]]u. 2. augusta 1990 jeho vojská vpadli do [[Kuvajt]]u, ktorý vyhlásil za súčasť Iraku. Tento jednostranný akt agresie odsúdilo aj OSN, ktoré zorganizovalo medzinárodnú koalíciu pod vedením USA, ktorá proti Husajnovým vojskám zasiahla v roku 1991.
 
Po dlhotrvajúcom hospodárskom embargu, ktoré trvalo od roku 1991 a súčasne znamenalo veľké utrpenie irackých civilistov, bol Irak úplne ekonomicky vyčerpaný. V roku 2003 padlo v USA definitívne rozhodnutie na vpád do Iraku. Na základe nepotvrdenej domnienky o držbe [[zbraň hromadného ničenia|zbraní hromadného ničenia]] začala 20. marca 2003 americko-britská koalícia (bez mandátu OSN) [[Tretia_vojna_v_Perzskom_zálive|inváziu do Irackej republikyIraku]]. Po bojoch o Um-Kasr, [[Basra (mesto v Iraku)|Basra]], Nadžaf, Kut a Karbala bola iracká armáda a domobranecké milície zničené americkou vojenskou a technologickou prevahou. Bagdad bol obsadený 9. apríla 2003.
 
Saddám Husajn bol prakticky zbavený moci. No darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. [[24. december|24. decembra]] [[2003]] bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z [[genocída (právo)|genocídy]], [[vražda|vrážd]] a [[týranie|týrania]] civilistov spáchaných počas iracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Na súde sa obhajoval sám. [[5. november|5. novembra]] [[2006]] bol uznaný vinným z [[vojnový zločin|vojnových zločinov]] a [[zločin proti ľudskosti|zločinov proti ľudskosti]] a odsúdený na [[trest smrti]] [[obesenie|obesením]]. Podľa irackého práva nasledovalo po udelení trestu smrti automaticky odvolanie (v lehote 30 dní), pričom odvolací súd trest smrti [[26. december|26. decembra]] [[2006]] potvrdil. Napriek medzinárodným ohlasom o barbarskosti trestu smrti bol rozsudok vykonaný už [[30. december|30. decembra]] 2006 pri východe Slnka o 6:05 miestneho času. (Údaje o presnom čase popravy sa však rozchádzajú. Arabské zdroje uvádzajú 6:05, iné čas 5:57.) [[31. december|31. decembra]] bol pochovaný v meste [[Tikrít]].