Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami

Atómy vzácnych plynov (okrem hélia) majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns² np⁶, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns² np_x² np_y² np_z²), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jak inertní jsou inertní plyny?|url=https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2014/cislo-3/jak-inertni-jsou-inertni-plyny.html|vydavateľ=vesmir.cz|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> Kvôli tomu sa vzácne plyny kedysi nazývali i [[Inertný plyn|inertné plyny]],<ref>inertné plyny. In{{Citácia knihy|priezvisko=Bína, |meno=Jaroslav (ed.). ''|titul=Malá encyklopédie chémie''. |vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, |rok=1980,|strany=339|kapitola=Inertné s. 339.plyny}}</ref> avšak toto pomenovanie sa aktuálne používa i pre iné plyny s touto vlastnosťou (napríklad [[dusík]]).<ref>{{GoldBookRef|file=I03027|title=inert gas}}</ref>

Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]<ref name="ChemBook"/>) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).{{Bez citácie}} Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).<ref name="ChemBook">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzácné plyny {{!}} E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie|url=http://e-chembook.eu/vzacne-plyny|vydavateľ=e-chembook.eu|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> Radón sa používa pri liečbe rakoviny.<ref name="ChemBook"/>