Pakt Ribbentrop-Molotov: Rozdiel medzi revíziami

Aj napriek zverejneniu kópie v západných médiách bolo oficiálnou politikou Sovietskeho zväzu popieranie existencie tajného protokolu. Molotov až do svojej smrti kategoricky odmietal jeho existenciu. Francúzska komunistická strana neuznávala existenciu tajného protokolu až do roku 1968, kedy došlo k destalinizáciedestalinizácii strany.

V reakcii na publikovanie tajných protokolov a iných tajných nemecko-sovietskych zmlúv a dokumentov vydalo sovietske ministerstvo zahraničia v roku 1948 knihu ''[[Falzifikátori dejín]]'', kde sa tvrdí, že počas podpisovania tohto paktu Stalin odmietol Hitlerovu požiadavku podieľať sa na rozdelení sveta na sféry vplyvu a naopak neobsahuje zmienky o rokovaniach o vstupe ZSSR do Osi. Kniha tiež tvrdila, že Mníchovská dohoda bola "tajnou dohodou" medzi Nemeckom a Západom a "veľmi dôležitou fázou v ich politike zameranej na boj proti Sovietskemu zväzu."

3. februára 1948 bol Stalinovi predložený strojopis s názvom "Odpoveď ohováračom". Stalin zmenil názov na [[''Falzifikátori dejín]] (Historická správa)''. Stalin knihu osobne editoval, vrátane škrtania a prepisovania celých častí formou poznámok písaných rukou.

[[''Falzifikátori dejín]]'' sa pôvodne objavila ako séria článkov v Pravde vo februári 1948. Následne bola uverejnená v mnohých jazykoch a distribuovaná do celého sveta. Sovietsky zväz neskôr zverejnil zbierku dokumentov, ktoré získal z nemeckých archívov s názvom ''Dokumenty a materiály vzťahujúce sa na predvečer druhej svetovej vojny''.