Leonid Iľjič Brežnev: Rozdiel medzi revíziami

[[15. október|15. októbra]] [[1964]] bol Brežnev vymenovaný za prvého tajomníka ÚV KSSZ, Alexej Kosygin sa stal predsedom vlády. V priebehu dvoch rokov sa jeho pozícia postupne upevňovala a v roku [[1966]] sám seba vymenoval za generálneho tajomníka. Rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu.

 

 

Brežnevovu éru charakterizoval vzostup [[ZSSR]] na pozíciu veľmoci rovnocennej [[Spojené štáty|USA]]. Vedúci politickí predstavitelia ZSSR signalizovali svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v [[Európa|Európe]]. Podieľal sa na vedení politiky uvoľnenia ([[détente]]). Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým [[prezident]]om a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]]. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola [[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] roku [[1975]] v [[Helsinki|Helsinkách]]. Táto konferencia potvrdila platnosť povojnových hraníc v strednej a východnej Európe a v istom zmysle aj legitimizovala sovietsku hegemóniu nad týmto regiónom<ref>de Graaf, B., 2008, Brezhnev, Leonid. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 322-324</ref>.