György Klapka: Rozdiel medzi revíziami

'''György Klapka''' (* [[7. apríl]] [[1820]], [[Temešvár|Temesvár]], dnes [[Rumunsko]] – † [[17. máj]] [[1892]], [[Budapešť|Budapest]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Maďarsko]]) bol uhorskýmaďarský armádny generál a politik, účastník [[Uhorská revolúcia|uhorskejmaďarskej revolúcie]] v rokoch 1848/1849.

Narodil sa v [[Sedmohradsko|sedmohradskom]] meste [[Temešvár|Temesvár]], v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]. Roku [[1835]] absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku [[1838]] príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku [[1842]] sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.

Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v [[Pešť|PeštiPesti]]. Začiatkom roku [[1849]] nahradil vo funkcii generála [[Lázár Mészáros|Lázára Mészárosa]], ktorého vojská boli [[Bitka pri Košiciach|porazené pri Košiciach]]. Velil [[honvéd]]skemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.

V júli 1849, keď hlavné sily uhorskejmaďarskej armády odtiahli z Komárna pod vedením [[Artúr Görgei|Artúra Görgeia]] bol poverený obranou [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Komárňanskej pevnosti]]. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do [[23. september|23. septembra]] [[1849]]. Až po preniknutí informácií o [[bitka pri Világoši|kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši]] (dnes [[Şiria]] v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal [[2. október|2. októbra]] [[1849]].

Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s [[Lajos Kossuth|Lajosom Kossuthom]] politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojny]] bol pozvaný do [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] aby sa podieľal na sformovaní uhorskejmaďarskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]].

Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-UhorskaMadarska a v roku [[1867]] bol zvolený za poslanca za [[Ferenc Deák|Deákovu]] stranu.

V roku [[1877]] sa pokúsil o reformy v [[Osmanská ríša|Tureckej]] armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v [[Budapešť|BudapeštiBudapesti]] [[17. máj]]a [[1892]]. V [[Komárno|Komárne]] mu v roku [[1896]] vybudovali pamätník.