Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky.

 

 

Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a.