|
[[Súbor:Cyrillic letter Yat.png|náhľad|Písmeno Ѣ]]
'''Ѣ''' (minuskula '''ѣ''') alebo '''jať''' je užbývalé (od 10. do začiatku 20. storočia bežne nepoužívanépoužívané) písmeno [[cyrilika|cyriliky]]. PoužívaDnes sa používa už len v [[liturgia|liturgických]] textoch v [[cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]].
Písmeno pôvodne vyjadrovalo [[jať (hláska)|hlásku jať]] (má s ňou aj rovnaké meno), resp. v textoch, ktoré boli prepisom nejakej [[hlaholika|hlaholskej]] predlohy vyjadrovalo aj hlásku (j)a. Po zániku hlásky jať v slovanských jazykoch okolo 13. storočia písmeno ѣ vyjadrovalo rôzne hlásky, ktoré zaniknuté jať v jednotlivých jazykoch nahradili (napr. v ruštine e, v ukrajinčine i). V [[hlaholika|hlaholike]] písmenu ѣ zodpovedá písmeno [[Ⱑ]], ale s tým rozdielom, že Ⱑ vyjadrovalo okrem hlásky jať aj hlásku (j)a, ktorú ѣ vyjadrovalo (ako bolo spomenuté vyššie) len v špeciálnych prípadoch. Podrobnosti pozri v článku [[jať (hláska)]].<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[jať (hláska)]].</ref>
== Použitie v staroslovienskych textoch a vývoj ==
S písmenom jať sa možno stretnúť už v staroslovienskych pamiatkach. Možno si tam všimnúť aj to, že sa postupne namiesto znaku pre jať používa (ja), čo znamená, že sa asi vyslovovalo veľmi podobne. K týmto zmenám dochádza hlavne na začiatku slov. Tieto informácie sa doniesli z byzantských a latinských záznamov, kedy cestovatelia neslovanského pôvodu zaznamenali hlásku (jať), ktorú sami nepoznali, a písali čo počuli. Pretože počuli ale zakaždým niečo iného, pozná sa, v akej pozícii sa jať zhruba mohol nachádzať.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Đorđić
| meno = Petar
| odkaz na autora =
| titul = Staroslovenski jezik
| vydavateľ = Matica srpska
| miesto =
| rok = 1975
| počet strán =
| kapitola = O slovu jat, njegovoj glasovoj vrednosti i upotrebi
| strany =
| isbn =
| jazyk = srbochorvátčina
}}</ref>
Písmeno existuje aj v jotovanom variante ako [[Ꙓ]] ( tzv. jotované jať), ale vyskytuje sa vzácne. ▼== Vývoj ==
Pôvodom sa jať vykryštalizovalo z [[praindoeurópčina|praindoeurópskeho]] dlhého E, a to zmenou, ku ktorej došlo, keď sa nachádzalo pred spoluhláskami mäkkými. Jeho vývoj sa počas následujúcich storočí menil, a to na všetkých územiach, kde sa postupne starosloviensky jazyk rozrôznil do radu dialektov a nakoniec samostatných jazykov. Napríklad v západnom juhoslovanskom prostredí, kde sa vytvoril [[srbčina|srbský]] a [[chorvátčina|chorvátsky]] jazyk, bol výsledkom vznik radu dialektov a nárečí, ktoré sa líšia nielen používaním prízvukov, ale predovšetkým aj reflexom jaťu ([[ekavica]], [[ijekavica]], [[ikavica]]). Srbská redakcia cirkevnej slovančiny používala podobu jať ako E. Pod jej vplyvom dochádzalo k niektorým nepatrným zmenám aj v oblastiach, kde sa jať realizovalo inak. A na druhej strane do ekavského jazykového priestoru prenikalo veľa vplyvov ikavských a ijekavských, napr. podoba niektorých zámen.
== Realizácia v rôznych slovanských jazykoch ==
V rôznych [[Slovanské jazyky|slovanských jazykoch]] sa z [[Hláska|hlásky]] zachytenej týmto písmenom vyvinuli iné:
* [[slovenčina]] – ''ie'', ''e''
* [[čeština]] – ''í'', ''ě''
* [[poľština]] – ''ie'', ''ia''
* [[bulharčina]] – ''ja'' (я), ''e'' (е) - ''бял'' ale ''бели'' (v západných nárečiach – ''e'')
* [[ruština]] – ''je'' (v niektorých regiónoch ''ja'', ''jije'' alebo ''ji'')
* [[srbčina]]/[[chorvátčina]]
** [[ekavčina]] – ''e''
** [[jekavčina]] – ''ije''
** [[ikavčina]] – ''i''
* [[ukrajinčina]] – ''i'', ''ji''
* [[medzislovančina]] – ''ě''
▲Písmeno existuje aj v jotovanom variante ako [[Ꙓ]] (jotované jať), ale vyskytuje sa vzácne.
V [[hlaholika|hlaholike]] mu zodpovedá písmeno [[Ⱑ]].
== Zdroje ==
<references/>
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Ѣ|7625498}}
{{Písmená cyriliky}}
[[Kategória:Písmená cyriliky]]
| 