Sokrates: Rozdiel medzi revíziami

Bol synom [[Sochár (povolanie)|sochára]] [[Sófroniskos (otec Sokrata)|Sófroniska]] a babice Fainarety. Sokrates sa spočiatku zaoberal [[filozofia prírody|filozofiou prírody]] a [[matematika|matematikou]], ktorú zanechal pravdepodobne pod vplyvom [[Anaxagoras|Anaxagora]]. Sokrates si v Aténach získal značnú autoritu; jej posilnením bola aj odpoveď delfskej veštkyne, ktorá ho uznala prinajmenej za veľmi múdreho. To ho ešte viac pripútalo k Aténam, k aténskej kultúre a k duchovnému životu, ktorého prejavom bola v tých časoch činnosť sofistov. A oni boli – i keď nepriamo – aj jeho prvými učiteľmi [[dialektika|dialektiky]] a metódy filozofovania. Tu v Aténach Sokrates pôsobil ako [[morálka|moralista]] a [[politika|politik]], pokúšal sa o reformu [[demokracia|demokratického]] zriadenia, ktoré odsudzoval, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho metóda a filozofia. Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z [[Platón]]ových dialógov, zo Spomienok [[Xenofon]]ta a z krátkych zmienok u [[Aristoteles|Aristotela]]. Jeho najznámejší výrok bol {{vjz|grc|οἶδα ουδὲν εἰδώς|oida ouden eidós}} – „viem, že nič neviem“). Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.