Karol Krčméry: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros441 (diskusia | príspevky)
doplnenie obrázku
Maros441 (diskusia | príspevky)
doplnenie informácií a odkazov
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Riadok 27:
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti = [[Ladislav Krčméry]], [[Karol Krčméry ml.]],
| Webstránka =
| Poznámky =
Riadok 40:
* matka Terézia rod. Kňazovická
* brat [[Atanázius Silvester Krčméry]]
* syn [[Ladislav Krčméry]] , Karol Krčméry
 
== Životopis ==
[[Súbor:Škultéty Tuka Krčméry.jpg|vľavo|náhľad|420x420bod|[[Karol Krčméry]] (druhý sprava) v spoločnosti [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] (štvrtý sprava) a [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]] (piaty sprava) v kúpeľoch [[Sliač]] v roku 1939.]]
Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru. Písal básne a zaujímal sa o kultúrne a politické udalosti. Začal študovať teológiu v [[Pázmaneum|Pazmáneu]] vo [[Viedeň|Viedni]], avšak pre slabú telesnú sústavu bol nútený seminár opustiť. Následne sa začal venovať filozofii a štúdiu klasických rečí, z ktorých veľmi rýchlo zložil doktorát a dosiahol profesorský diplom. Karol Krčméry začal svoju pedagogickú dráhu v [[VII. obvod (Budapešť)|Erzsébetvárosi]] a pokračoval ako riaditeľ vo [[Kikinda|Veľkej Kikinde]], kde zotrval až do roku 1918. Okrem maďarského jazyka vyučoval aj po srbsky, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou a aj vďaka tomu sa už vo svojich 28 rokoch stal riaditeľom na gymnáziu v jazykovo zmiešanom území. V tomto pôsobisku zotrval 31 rokov. Napriek účinkovaniu v maďarských krajoch udržiaval kontakty so slovenskými vlasteneckými kruhmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Karol Krčméry osemdesiatročný|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44346/view?search=Karol%20Kr%C4%8Dm%C3%A9ry&page=1&p=separate&view=0,0,3467,2867|miesto=Bratislava|dátum=29.11.1939|ročník=XXI|číslo=75|strany=1|dátum prístupu=23.9.2021}}</ref>
 
Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] sa vrátil na územie Slovenska. Vzdal sa penzie a stalvšetkých výhod, ktorých by sa mu dostalo, keby zostal v Maďarsku. Stal sa stúpencom politiky [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] a [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]]. Začal prispievať do novín [[Slovák (noviny)|Slovák]]. V rokoch 1925 - 1939 reprezentoval HSĽS hornej komore [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://web.archive.org/web/20141213004517/http://www.senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/rejstrik/jmenny/k.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2021-09-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://web.archive.org/web/20141213005317/http://www.senat.cz/informace/z_historie/tisky/4vo/rejstrik/jmenny/k.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2021-09-23}}</ref> Dokonca vo volebnom období 1926 - 1929 pôsobil ako podpredseda senátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://web.archive.org/web/20141213004517/http://www.senat.cz/informace/z_historie/tisky/2vo/rejstrik/jmenny/k.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2021-09-23}}</ref> Bol členom predsedníctva strany a počas pobytu Andreja Hlinku v USA bol v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu počas neprítomnosti predsedu. Na zasadnutiach senátu, ako aj vo výboroch sa venoval najmä otázkam školstva a cirkevných záležitostí. Bol odporcom pražského centralizmu a bojoval proti tendenciám počeštiť slovenský pravopis. Dostával sa preto často do konfliktu s českými a slovenskými politikmi z centralistických strán, dokonca boli aj pokusy a snahy o jeho odstúpenie z postu podpredsedu senátu. Prispieval do viacerých periodík, kde sa venoval najmä dejinám spisovnej slovenčiny, slovenskému pravopisu, gramatike, fonetike a lingvistike. Vo svojej práci dával do súvisu jazykový vývoj s vývojom politickým. Pôsobil v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. AktívnyVeľmi aktívny bol aj v [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku svätého Vojtecha]], kde pôsobil ako predseda jeho literárneho odboru, ktorý sa podarilo vytvoriť vďaka jeho snahe v roku 1930.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okrúhle výročia na sobotu 2. februára|url=https://www.skolske.sk/clanok/46840/okruhle-vyrocia-na-sobotu-2-februara|vydavateľ=www.skolske.sk|dátum prístupu=2021-09-23|priezvisko=DREZZIO}}</ref> Aj v pokročilom veku sa aktívne zúčastňoval na politickom a kultúrnom živote na Slovensku. Po vyhlásení [[Autonómia Slovenska|autonómie Slovenska]] sa postupne stiahol z politiky a vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] už nebol kandidovaný. Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] v marci 1939 prispel sumou 10.000 vtedajších korún na pôžičku obrody Slovenska<ref>{{Citácia periodika|titul=Úpisy na pôžičku obrody|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44455/view?search=Karol%20Kr%C4%8Dm%C3%A9ry&hlid=612532384&page=8&p=separate&tool=search&view=0,2030,3497,3015|miesto=Bratislava|dátum=24.3.1939|ročník=XXI|číslo=70|strany=8|dátum prístupu=1.3.2022}}</ref>. Aktívnym zostal aj v rokoch 1939 - 1945. Bol členom Slovenského jazykovedného spolku, Slovenskej katolíckej akadémie a zasadal v správnych radách viacerých ružomberských podnikov.
 
== Referencie ==