Inteligencia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 859 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: sekcia Referencie
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj biológie, personálneho manažmentu a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.
 
VNajbežnejšie najužšomzákladné ponímanídefinície jeinteligencie inteligenciasú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, alebo2) schopnosť učiť sa., V najčastejšom ponímaní je inteligencia3) súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]), a/alebo4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). [[Sociálna inteligencia]] sa niekedydnes často (aspoň čiastočne) považuje za súčasť inteligencie z predchádzajúcej vety (teda všeobecnej inteligencie), inokedyniekedy sa však považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu [[emocionálna inteligencia]], [[morálna inteligencia]], [[estetická inteligencia]] a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav [[intelekt]]u. PríkladyKonkrétne príklady definícií pozri nižšie.
 
== Definícia ==
*"schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"<ref>inteligencia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>
 
V psychologických, biologických, pedagogických, kybernetických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):
*"schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" <ref>uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108</ref>
*"schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"<ref>definícia Pintnera citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref> (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"<ref>definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56 </ref>
*"schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" <ref>definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
*"zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"<ref>definícia D. Wechslera citovaná napr. v: {{Citácia knihy | priezvisko = Bortz | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Döring | meno2 = Nicola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 900 | url = | isbn = 978-3-540-33306-7 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref>
*"spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).<ref name=LP/>
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť riešiť ťažké problémy"<ref>definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>
*"myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."<ref>inteligencia. In: [[Slovenský náučný slovník]] II.. 1932. S. 181</ref>
*"bezchybný prenos informácií cez kortex"<ref>definícia Eysencka citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*to isté ako Spearmanov [[g-faktor]] (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialita<ref name=Bel>inteligencia. In: [[Encyklopaedia Beliana]]</ref>
*"súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."<ref>definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"<ref>inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56</ref>
*"vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"<ref>definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.<ref>citát Thorndika 1903 citovaný v [[Encyklopédia medicíny|Encyklopédii medicíny]]</ref>
*"schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania a [[engram]]y spôsobom vhodným pre daný predmet a problém ([[myslenie]], [[vhľad]]) a prípadne ich príslušne spájať ([[kognitívne učenie]])." (toto je príklad biologickej definície inteligencie) <ref>Intelligenz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref>
*"schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti"<ref>definícia V. A. C. Henmona citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť" <ref>definícia J. Huarteho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa predtým považovali za neusporiadané" <ref>definícia R. W. Younga citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"kvalitatívny a kvantitatívny prejav" [[intelekt]]u (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")<ref name=VSS>intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: [[Velký sociologický slovník]] 1996</ref>
*to isté, čo [[intelekt]]<ref name=VSS/>
*schopnosť abstraktne myslieť<ref>definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref><ref name=LP/>
*schopnosť učiť sa<ref>definícia Buckinghama citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" <ref>definícia R. Kurzweila citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [httphttps://labsarxiv.psychology.illinois.eduorg/~lyubanskpdf/IQdef0706.3639.htmpdf]</ref>
*miera "bezchybnýschopnosti prenosaktéra informáciídosahovať cezciele kortexv širokej škále prostredí"<ref>definícia EysenckaLegga a Huttera citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://brillarxiv.comorg/previewpdfpdf/book/edcoll/9789087905552/BP0000090706.3639.xmlpdf]</ref>
*"dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach” <ref>definícia B. Goertzela citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život"<ref>definícia K. Warwicka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"zlepšovanie sa v priebehu času"<ref>definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*to isté, čo [[mnohonásobná inteligencia]] (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie<ref>https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm</ref><ref name=Bel/>
*príklady prehľadov definícií:
 
**"H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu [[inštinkt]] a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."<ref name=LP>Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
**"Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie."<ref name=LP/>
**"Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho [[g-faktor]]a ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."<ref>inteligencia. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 72</ref>
 
== Pozri aj ==