chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace Značka: sekcia Referencie |
Bez shrnutí editace Značky: sekcia Referencie odkazy na rozcestníky |
||
{{pracuje sa}}
{{iné významy}}
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj
Najbežnejšie (ale zďaleka nie jediné) základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich
== Definícia ==
*"duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie"<ref>inteligencia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref>
*"duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť"<ref>inteligencia. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>
*"súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť"<ref name=VSCS>ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 553</ref>
*"schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"<ref>inteligencia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref> (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"<ref>definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56 </ref>
*"schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" <ref>definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
*"zložená [aggregate] alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať,
*"spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).<ref name=LP/> ▼
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
▲*"spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).<ref name=LP/>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť riešiť ťažké problémy"<ref>definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>
*"myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."<ref name=SNS>inteligencia. In: [[Slovenský náučný slovník]] II.. 1932. S. 181</ref>
*"bezchybný prenos informácií cez kortex"<ref>definícia Eysencka citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*to isté ako Spearmanov [[g-faktor]] (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialita<ref name=Bel>inteligencia. In: [[
*"súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."<ref>definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"<ref>inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56</ref>
*to isté, čo [[intelekt]]<ref name=VSS/>
*"to, čo merajú inteligenčné testy"<ref>definícia Boringa z roku 1923 citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref>
*to isté, čo [[IQ]]<ref name=Blatný>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Blatný Marek a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Psychologie osobnosti - Hlavní témata, současné přístupy | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 301 | url = | isbn = 978-80-247-3434-7 | kapitola = | strany = 71 a nasl.| jazyk = }}</ref>
*schopnosť abstraktne myslieť<ref>definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref><ref name=LP/>
*schopnosť učiť sa<ref>definícia Buckinghama citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
|