Inteligencia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{pracuje sa}}
{{iné významy}}
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu. Najbežnejšie (ale zďaleka nie jediné) základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich [[cieľ]]ov v rôznych prostrediach). [[Sociálna inteligencia]] (resp. [[sociálna kompetentnosť]]) sa niekedy (najmä, ale nie výlučne, medzi laickou verejnosťou) považuje za súčasť inteligencie, inak sa však považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu [[emocionálna inteligencia]], [[morálna inteligencia]], [[estetická inteligencia]] a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav [[intelekt]]u. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.<ref name=Blatný/><ref name=LP/><ref>LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref name=VSCS/><ref>{{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref><ref>Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108</ref><ref>heslá: intelekt a inteligence; sociální inteligence. In: [[Velký sociologický slovník]] 1996</ref>
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.
 
Najbežnejšie (ale zďaleka nie jediné) základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich [[cieľ]]ov v rôznych prostrediach). [[Sociálna inteligencia]] (resp. [[sociálna kompetentnosť]]) sa niekedy (najmä, ale nie výlučne, medzi laickou verejnosťou) považuje za súčasť inteligencie, inak sa však považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu [[emocionálna inteligencia]], [[morálna inteligencia]], [[estetická inteligencia]] a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav [[intelekt]]u. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.<ref name=Blatný/><ref name=LP/><ref>LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref name=VSCS/><ref>{{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref><ref>Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108</ref><ref>heslá: intelekt a inteligence; sociální inteligence. In: [[Velký sociologický slovník]] 1996</ref>
 
== Definícia ==