Fiála: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MatSuBot (diskusia | príspevky)
d WPCleaner v1.29b - Opraveno pomocí Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia - Články obsahujúce riadiace znaky Unicode
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: typo gram
 
Riadok 4:
Fiála svojou [[zvislosť|vertikálou]] vyjadruje [[stredovek]]ú túžbu po priblížení sa k [[Nebo (náboženstvo)|nebu]] a k [[Boh]]u.<ref>E. Ullmann, ''Svět gotické katedrály''. Praha 1987, str. 10, 20 aj.</ref> Z výtvarného hľadiska výrazne podtrhuje vertikalizmus gotických stavieb. Má však aj konštrukčný význam, lebo fiály svojou váhou aktívne spolupôsobia ako súčasť gotického oporného systému pri rozklade tlaku [[klenba|klenby]].
 
Okrem architektúry sa fiály (rovnako ako ostatné gotické architektonické články) hojne uplatňovali aj pri dekoráciách truhlárskych ([[oltár|oltárne nástavcenadstavce]], [[stalla|stally]] ap.) či klenotníckych ([[monštrancia|monštrancie]], [[relikviár]]e ap.) výrobkov.
 
V období neskorej gotiky tvorili fiály často, napríklad v nástavcochnadstavcoch oltárnych skríň, bohaté fiálové zrastence – '''fiálové veže'''. Vidno ich napríklad na hlavnom oltári [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|chráme svätého Jakuba]] v [[Levoča|Levoči]], kde fiálový nástavecnadstavec dosahuje výšku takmer desať metrov.
[[Image:Failanastareradnici.JPG|thumb|upright|Detail portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne s krútenými fiálami, Anton Pilgram, 1510- – 1511]]
V období neskorej gotiky, na začiatku [[16. storočie|16. storočia]], došlo tiež v rámci rafinovanej formálnej hry s gotickými prvkami k ich deformácii, ohýbaniu, krúteniu, „zosýchaniu“, takže sa objavujú '''deformované fiály'''. Táto deformácia gotických prvkov vyjadruje [[relativita|relativizovanie]] stredovekých hodnôt a myšlienkový posun smerom k [[Renesancia|renesancii]], alebo skôr [[manierizmus|manierizmu]].
 
Deformované fiály sú často súčasťou spomínaných oltárnych nástavcovnadstavcov. Najvýraznejším príkladom tohoto deformovania fiál je však kamenný ozdobný nástavecnadstavec portálu [[Stará radnica (Brno)|Starej radnice]] v Brne, ktorý vytvoril v rokoch [[1510]] -  – [[1511]] majster [[Anton Pilgram]]. Krajná z pätice fiál (zľava) je tu „prekrútená“ o 45 %, druhá a štvrtá fiála sú, hoci zdanlivo zhodné, tvorené mierne odlišným spôsobom, tretia (stredná) fiála je výrazne prehnutá a naklonená na ľavú stranu. Výrazne „prekrútený“ je tiež baldachýn z ktorého rastie štvrtá fiála. Prvá a piata fiála potom vyrastá z vyššie spomenutého fiáloveho zrastenca. Celý neskorogotický portál je tak výbornou ukážkou slohového rozkladu ku ktorému prišlo v období neskorej gotiky.
 
== Referencie ==