Verzia z 11:38, 7. apríl 2022 upraviť 85.237.234.0 (diskusia) →‎Meno a výskyt Značky: vrátené odsadenie medzerou úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:38, 7. apríl 2022 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 465 editací d Verzia používateľa 85.237.234.0 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator Značka: rollback Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Athena ciste.jpg\|thumb\|Busta Pallas Atény.]] '''Aténa''' (iné názvy: '''Athéné, Athéna, Athena''', zastarano '''Athene''', (?) '''Atena''' ; po aticky ''Athéna'', po iónsky ''Athéné'', po dórsky ''Atháná'', po novogrécky ''Athina''; prímená pozri nižšie) bola [[staroveké Grécko\|starogrécka]] bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, stratégie, spravodlivej vojny, umenia, remesiel a zručnosti. [[Etruskovia]] si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s [[Minerva\|Minervou]]. [[Herodotos]] a [[Platón]] nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou [[Neith]] (moderní Berberi). Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha~~. Bohyňa hlúposti sa nazýva Klementínka alebo Agátka~~. == Prímená == Riadok 17: == Meno a výskyt == ~~Bohyne hlúposti sa vyskytujú prevažne na Slovensku ale hlavne na Záhorí v Skalici.~~ Nemá grécky pôvod. Zrejme išlo o bohyňu z [[Egej]]a, odkiaľ prišla do Grécka. Porovnávali ju s anatolskou matkou bohýň ako [[Kybela]] (Cybelé), jej meno je pravdepodobne líbyjského pôvodu a jej predmeno Pallas sa prirovnáva k [[chetiti\|chetitskému]] ''palahh'', čo v [[Mykény\|mykénskej]] gréčtine znamená boží odev. Sú dôkazy o tom, že v starých dobách Aténa sama bola sovou, alebo vtáčou bohyňou. V tretej knihe [[Odysea (Homér)\|Odyssey]] na seba berie podobu morského orla. Jej náprsný štít so strapcami (Aegis) môže byť zvyškom krídiel. Aténa sa spája s Aténami (mesto [[Atény]] – Athenai), v množnom čísle, pretože v dávnych dobách to bolo miesto, kde predsedala svojmu sesterstvu, Athenai. V [[olymp]]skom [[panteón (spoločenstvo bohov)\|panteóne]] Aténa vystupuje ako Diova obľúbená dcéra, zrodená z jeho hlavy. Príbeh o jej zrodení má niekoľko verzií. V najčastejšie uvádzanej sa Zeus miluje s [[Metis]], bohyňou prefíkanej mysle, keď sa náhle preľakol dôsledkov. Existovala veštba, ktorá hovorila, že Metis porodí dieťa mocnejšie ako Zeus sám. Aby zabránil jej naplneniu, Zeus hneď po milovaní premenil Metis na muchu a prehltol ju, no už bolo neskoro. Metis už bola tehotná. Metis okamžite začala chystať helmu a odev pre zárodok svojej dcéry. Keď kula helmu, spôsobila tým Diovi veľkú bolesť a [[Prometeus (mytológia)\|Prometeus]], [[Hefaistos]], [[Hermes (boh)\|Hermes]], alebo [[Palaimón]] (v závislosti od zdroja povesti) rozštiepil Diovu hlavu dvojhlavou minojnskou sekerou (labrys). Aténa vyskočila z Diovej hlavy, dospelá a v plnej zbroji, a Diovi sa tento zážitok celkom páčil.

Aténa (mytológia): Rozdiel medzi revíziami