Verzia z 07:26, 13. august 2021 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d →‎Literatúra ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:43, 12. apríl 2022 upraviť vrátiť Hnetubud (diskusia \| príspevky) 654 editací rozliš. Ďalšia úprava →
Riadok 109: == Povojnové ťahy == [[Obrázok:Benedyktxv rzezba.JPG\|left\|thumb\|Pamätník Benedikta XV. v [[Bazilika svätého Petra\|Bazilike sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e, dielo sochára [[Pietro Canonica\|Pietra Canonicu]]]] Benedikt XV. sa po skončení vojny snažil zlepšiť vzťahy s víťaznými mocnosťami a získať aspoň čiastkové výhody na medzinárodnom poli a v Taliansku. Prostredníctvom amerického prezidenta [[Woodrow Wilson\|W. Wilsona]] sa pokúšal dostať na rokovania o [[Versaillská ~~mierová~~ zmluva (1919)\|versaillskej mierovej zmluve]]. Pre zamietavý postoj Talianska sa Vatikán na rokovania nedostal. V snahe zmierniť napäté vzťahy s Talianskom odvolal Benedikt XV. svoj zákaz o neúčasti katolíkov na politickom živote a povolil založenie kresťanskodemokratickej Ľudovej strany. Jej úlohou bolo zabránenie šírenia vplyvu socialistov a komunistov. Pápež uznal právo vedúcich predstaviteľov iných štátov vykonávať oficiálne návštevy u talianskeho kráľa, proti čomu mal Vatikán námietky odvtedy, čo bola zlikvidovaná svetská moc pápežov. Celkovo možno povedať, že jeho zahranično-politické a diplomatické úsilie stroskotávalo. Proti nemu hrali najmä jeho pronemecké sympatie počas vojny. Neúspechom skončili i rokovania v roku 1919 s talianskou vládou v tzv. rímskej otázke (otázka vytvorenia samostatného Vatikánskeho štátu). Medzi oboma stranami sa spočiatku dosiahla dohoda, že Svätá stolica dostane malé územie a samostatnosť. Hlavný cieľ tejto dohody bol však z dôvodu rozpustenia vtedajšej vlády a následného častého striedania vlád nasledujúcich naplnený až v [[Lateránske zmluvy\|lateránskych zmluvách]] v roku 1929.

Benedikt XV.: Rozdiel medzi revíziami