Jeho otec bol Ján Kovalik a matka Mária rod. Habernalová. V roku [[1872]]{{--}}[[1880]] študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, [[1880]]{{--}}[[1885]] filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. V roku [[1885]]{{--}}[[1890]] pôsobil ako profesor gymnázia v Trstenej, [[1890]]{{--}}[[1935]] v Žiline. Politický exponent [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. V januári 1920 po abdikácii [[Vladimír Makovický|Vladimíra Makovického]] bol povolaný za poslanca [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučného národného zhromaždenia]] za slovenský klub. V revolučnom parlamente zasadal v sociálnom výbore. V [[Voľby do Národného zhromaždenia v roku 1920|parlamentných voľbách v roku 1920]] bol zvolený za senátora za [[KDU-ČSL|Česko - slovenskú stranu ľudovú]]. V roku 1921 jej slovenskí poslanci a senátori (vrátane J. Kovalika) zo spoločného klubu vystúpili a vytvorili si vlastný. Za senátora bol zvolený aj v [[Voľby do Národného zhromaždenia republikyv ČeskoslovenskejČesko-Slovensku v roku 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] i [[Voľby do Národného zhromaždenia republikyv ČeskoslovenskejČesko-Slovensku v roku 1929|1929]]. V rokoch 1930{{--}}1936 bol aj členom predsedníctva HSĽS. V [[Voľby do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny v roku 1935|krajinských voľbách v roku 1935]] bol zvolený za člena [[Krajinské zastupiteľstvo|Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]] za HSĽS. V roku [[1938]] sa stal na ustanovujúcej schôdzi v [[Žilina|Žiline]] prvým predsedom [[Zväz slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov|Zväzu slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Slovenské lesy do slovenských rúk|periodikum=Slovenský denník|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/112499/view?search=Koval%C3%ADk&page=3&p=separate&tool=search&view=0,0,2591,1706|miesto=Bratislava|dátum=1938-11-01|ročník=XXI|číslo=254|strany=3|dátum prístupu=2022-04-05}}</ref> [[1942]]{{--}}[[1943]] Štátnej rady Slovenskej republiky. Predstaviteľ romantizmu, ako epigón štúrovskej balady vstúpil roku [[1879]] do slovenskej literatúry občiansky a vlastenecky motivovanými veršami v časopise Orol, neskôr ho ovplyvnila aj poézia P.O. Hviezdoslava. Zväčša išlo o veršované epické skladby plné patetizmu, rétoriky a verbalizmu, ktoré ideovo kotvili vo vlasteneckej poézii neskorého štúrovstva a do slovenského literárneho vývinu nezasiahli. Autor filozofického spisu Adaptio és emancipatio ([[1885]]), venoval sa aj publicistike, zaoberal sa najmä pedagogickou problematikou.
V roku [[1938]] bol zvolený za prvého predsedu [[Zväz slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov|Zväzu slovenských drevopreimyselníkov, drevoobchodníkov a lesomajiteľov]].<ref name=":0" />
