Sociálny darvinizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie a spresnenie definície Značky: sekcia Referencie vizuálny editor odkazy na rozcestníky |
Doplnenie pôvodu konceptu Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
Riadok 1:
'''Sociálny darwinizmus''' alebo '''spoločenský darwinizmus''' (zriedkavo tiež '''sociáldarvinizmus''') je teória, ktorá sa snaží aplikovať [[Charles Darwin|Darwinove]] úvahy o prírodnom výbere a ''„prežití najschopnejších“'' (survival of the fittest) na ľudskú spoločnosť, jej vrstvy a jednotlivcov. Tak ako v prírode aj v spoločnosti ľudia súťažia o prežitie, lepšie adaptovaní jedinci víťazia a tí horšie adaptovaní majú byť ponechaní svojmu osudu. Termín používali skôr Darwinovi kritici, Darwin sám dôsledky tejto úvahy (napr. [[Eugenika|eugeniku]]) výslovne odmietol. Ľudská [[solidarita]] totiž podľa neho vplyvy prírodného výberu do značnej miery obmedzuje.<ref>[http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=text&itemID=F955&pageseq=157 Ch. Darwin, ''The descent of man''. 1882, str. 134.]</ref> Sociálni darwinisti napríklad tvrdia (tvrdili), že [[altruizmus]] a [[milosrdenstvo]] sú proti [[Príroda|prírode]], pokiaľ čin neposlúži k lepšej propagácii vlastných [[Gén|génov]] v budúcnosti, alebo že podľa [[Evolučná teória (veda)|evolučnej teórie]] majú silní právo utláčať slabých, inak dôjde k postupnej degenerácii ľudstva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Úvod do evoluční biologie|url=https://www.worldcat.org/oclc/228498970|vydavateľ=Academia|rok=2007|miesto=Praha|isbn=978-80-200-1539-6|meno=Jaroslav|priezvisko=Flegr}}</ref>
== Pôvod konceptu ==
Myšlienka súťaže ako hlavného hýbateľa ľudského a spoločenského vývoja sa od [[17. storočie|17. storočia]] objavuje hlavne u britských mysliteľov (napr. [[Thomas Hobbes]], [[Adam Smith]]), nesmierny vplyv mal spis anglického duchovného T. Malthusa o nebezpečenstve preľudnenia (An Essay on the Principles of Population, 1798).<ref>{{Citácia knihy|titul=An essay on the principle of population|url=https://www.worldcat.org/oclc/85813971|vydavateľ=Dover Publications|rok=2007|miesto=Mineola, NY|isbn=978-0-486-45608-9|meno=T. R.|priezvisko=Malthus}}</ref> Sám Malthus nebol sociálnym darwinistom, poskytol však myšlienkový základ pre bezohľadný raný kapitalizmus: neúspešným ľuďom nemá zmysel pomáhať, sociálne problémy sa tým totiž iba zhoršujú. Spencer, Darwin aj Galton jeho knihu čítali. Myšlienky sociálneho darwinizmu prvýkrát vyjadril britský filozof a teoretik liberalizmu [[Herbert Spencer]] v knihe „''O zákonoch a príčine pokroku“'' (Progress: its Law and Cause, 1857), kde tiež používa pojem ''„prežitie najschopnejších“''. O dva roky neskôr vyšiel Darwinov spis ''„O pôvode druhov“''<ref>{{Citácia knihy|titul=The origin of species by means of natural selection, or : the preservation of favored races in the struggle for life|url=https://www.worldcat.org/oclc/41634114|vydavateľ=Bantam Books|rok=1999|miesto=New York|isbn=0-553-21463-2|meno=Charles|priezvisko=Darwin}}</ref>. Darwinov nevlastný bratranec [[Francis Galton]] potom zo Spencerovho a Darwinovho učenia vyvodil tieto spoločenské dôsledky: dobročinnosť a sociálna starostlivosť udržujú nažive menej schopné, a tak im umožňujú, aby sa ďalej množili. Pretože ľudské schopnosti sú prísne dedičné, dochádza tak k zhoršeniu kvality ľudskej populácie. Tomu by mala brániť [[eugenika]].
'''Sociálny darvinizmus''' alebo zriedkavo '''sociáldarvinizmus''' je sociologická teória, podľa ktorej je hlavnou [[sila hybná|hybnou silou]] [[vývoj spoločenský|spoločenského vývinu]] [[boj o život]] a prírodný výber. Sociáldarvinizmus sa rozšíril koncom [[19. storočie|19. storočia]].
| |||