Národnosocialistická nemecká robotnícka strana: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenenie časti histórie
Značky: vrátené vizuálny editor odkazy na rozcestníky
mínus text formulovaný v štýle rozprávka o psíčkovi a mačičke (alebo vandalizmus)
Značky: vrátenie odstránenie referencie
Riadok 34:
 
NSDAP chcela odmietnutím mierových zmlúv (predovšetkým [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej]]) napomôcť vzniku [[nacionalizmus|nacionalistickej]] reakcie v nemeckej spoločnosti. Vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] boli jedným z najväčších problémov Nemecka po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
[[Súbor:Nsdap_gaue.png|thumb|NSDAP Gaue 1926,1928,1933 & 1937]]
 
== História strany ==
 
=== 20. roky ===
31. júla [[1919]] bola v Nemecku prijatá [[Weimarská ústava]] a vznikla federatívna parlamentná republika, známa ako [[Weimarská republika]]. Zákonodarnú moc tvoril [[Reichstag]] (dolná snemovňa), do ktorého sa volilo pomerným spôsobom a každý poslanec predstavoval 60 000 voličov, a [[Reichsrat]] (horná snemovňa), kde sa schádzali zástupcovia 17 spolkových štátov. [[Výkonná moc|Výkonnú moc]] predstavoval kabinet s kancelárom na čele. [[Prezident]], hlava štátu, bol volený na 7 rokov a menoval a odvolával kancelára. Právo voliť mali všetci nemeckí občania, ktorí boli mužského pohlavia a starší ako 20 rokov.
 
Rok po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], v ktorej [[Nemecko]] stálo na strane porazených, založili [[Anton Drexler]], [[Karl Harrer]] a [[Gottfried Feder]] v [[Mníchov|Mníchove]] Nemeckú robotnícku stranu (Deutsche Arbeiterpartei, DAP). Pre nemecký štát to nebola ideálna doba. Zem vyčerpala vojna a chaos vzniknutý v jej dôsledku sa ťažko dáva do poriadku. Navyše bola na spadnutie ratifikácia [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluvy]] (10. januára 1920), ktorá posunula hranice v neprospech Nemecka, uložila mu platiť veľké vojnové reparácie, ktoré pomaly privádzali štát do kolapsu, a redukovať armádu. [[Adolf Hitler]] pôsobil v roku [[1919]] ako agent [[Reichswehr|Reichswehru]] (nemeckej armády) a mal za úlohu sledovať mníchovské extrémistické organizácie.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Němci proti Hitlerovi : opozice v třetí říši 1933-1945|url=https://www.worldcat.org/oclc/85140773|vydavateľ=Knižní klub|rok=2005|miesto=V Praze|isbn=80-242-1379-6|meno=David|priezvisko=Welch}}</ref> Jednou z týchto sledovaných strán bola aj nacionalistická DAP, do ktorej 12. septembra 1919 Hitler vstúpil. Strana mala vtedy medzi 20 až 40 členmi. [[Nacionalizmus|Nacionalistické]] a [[Antisemitizmus|antisemitské]] názory panujúce vo vedení strany lahodili uchu novo prichádzajúceho. Potom sa však zdvihol akýsi človek, ktorého meno už nepoznáme, a vyhlásil, že za zlú situáciu Nemecka je zodpovedná politika [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]]. Povedal, že by sa malo [[Bavorsko]] od Pruska oddeliť a spojiť sa s [[Rakúsko|Rakúšanmi]]. V tej chvíli [[Adolf Hitler|Adolf]] vstal a onomu človeku oponoval. Povedal, že vinník nie je na strane Pruska, ale na strane [[Židia|Židov]]. Keď odchádzal nahnevaný zo schôdze DAP, zastavil ho [[Anton Drexler]] a dal mu brožúru s nápisom „Moje politické prebudenie“. Hitler sa začal zúčastňovať na schôdzach DAP a postupne sa so stranou zžil.[[Súbor:Nsdap_gaue.png|thumb|NSDAP Gaue 1926,1928,1933 & 1937]]
 
== Volebné výsledky ==