Plánovaná [[ekonomika]] sa neriadi [[Dopyt|dopytom]] [[Zákazník|zákazníkov]] a nevedie k optimalizácii [[Zisk|zisku]] výrobcov a distribútorov, ako je to u [[Trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]], ale riadi sa zámermi a rozhodnutiami [[Štátny orgán|štátnych orgánov]], ktoré sledujú iné ciele.
Moderná plánovaná ekonomika sa vyvinula začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] pre potreby vojnového hospodárstva. V technických vojnách 20. storočia prudko vzrástol význam zložitých zbraňových systémov a armáda potrebovala vyhradiť značnú časť [[Priemysel|priemyslu]] pre svoje potreby. Ústredné orgány štátu a [[Armáda|armády]] sa napr. každoročne dohodli o objemoch, termínoch a cenách vojenskej výroby a len zvyšná voľná kapacita sa mohla využiť na civilnú výrobu. Vojnové hospodárstvo teda nesleduje čo najväčší zisk [[Výrobca|výrobcu]], ale požiadavky armády s cieľom [[Vojna|vojnu]] vyhrať. Dopyt civilných zákazníkov sa môže uspokojovať až ako druhý, alebo ďalší v poradí a v plne rozvinutej plánovanej ekonomike je spravidla realizovaný ako prídel tovaru na každú osobu a obmedzovaný napr. potravinovými lístkami, lístkami na odevy, mydlo, obuv, vykurovacie palivo, pohonné hmoty a iné.
V mierových pomeroch je centrálne plánovaná ekonomika na jednej strane veľmi zložitá vzhľadom na pestrosť potrieb obyvateľov, na druhej strane nepružná, pretože nedáva riaditeľom a manažérom nižších úrovní takmer žiadny priestor pre rozhodovanie - toto namiesto nich vykonávajú úradníci. Pretože manažérov málo motivuje, je tiež málo efektívna.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Stát a ekonomika : příspěvek k teorii hospodářské politiky|url=https://www.worldcat.org/oclc/85111898|vydavateľ=Karolinum|rok=2004|miesto=Praha|isbn=80-246-0817-0|meno=Zdislav|priezvisko=Šulc}}</ref>
