Opera: Rozdiel medzi revíziami

'''Opera''' je divadelný druh, v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom orchestra a často je doplnený aj baletom. Spevácke hlasy sa v opere rozdeľujú podľa hĺbky. Mužské hlasy sú (od najhlbšieho): bas, barytón a tenor, ženské hlasy sú: alt, mezzosoprán a soprán. Spevácke číslo, v ktorom postavy vyjadrujú svoje pocity a nálady, nazývame [[ária]]. [[Recitatív]] je pomerne monotónne spievaný dialóg. Podstatou opery je vzájomný súlad literárneho, hudobného a vizuálneho vyjadrenia, vďaka čomu je opera nepochybne jedným z vrcholov ľudskej kultúry.

 

Po zániku antickej drámy a komédie doprevádzanej hrou na lýre, sa v stredoveku divadelné predstavenia obmedzili na nábožensky ladené predstavenia v chrámoch. S nástupom renesancie v 16. storočí vzrastal aj záujem oživiť antické divadlo. Texty niektorých antických divadelných hier sa zachovali, ale keďže Gréci nepoznali noty, nikto nevedel (a nevie dodnes) aká hudba existovala v antickom grécku. Bolo preto potrebné vymyslieť niečo nové – spevácky štýl ktorý by vyjadroval pocity a vášne. V záujme oživenia antickej hudobnej drámy bol v poslednej štvrtine 16. storočia vo [[Florencia|Florencii]] založený spolok Camerata pod vedením grófa [[Giovanni Baldini|Giovanniho Baldiniho]]. Prvé pokusy vykonal [[Vincenzo Galilei]], ale 1. skutočnú operu ''Dafne'' napísal [[Jacopo Peri]] v roku [[1594]], ktorá sa bohužiaľ nezachovala. V roku [[1600]] napísal pri príležitosti svadby [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] a Márie Medici operu ''Eurydice''. Tieto opery ešte zďaleka nemali súčasnú formu. Boli to hudobne oveľa jednoduchšie, asi pol hodiny trvajúce diela, ale znamenali zrod nového úspešného divadelného druhu.