František Ferdinand d’Este: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor
V&ltz (diskusia | príspevky)
Revízia 7389964 používateľa 188.120.210.239 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 31:
|titul=František Ferdinand d'Este následník trůnu
|vydavateľ=Paseka|miesto=Praha: Litomyšl
|rok=2000|strany=353}}</ref> Niekoľko sekúnd na to, mladík odtrhol rozbušku od ručného granátu o železný stĺp vedľa nábrežného múru a hodil ho smerom na auto v ktorom sa viezol arcivojvoda s manželkou. Šofér vozidla videl letiaci čierny predmet, rýchlo zareagoval a pridal plyn, granát spadol na strechu auta. Arcivojvoda sa na ochranu svojej manželky rýchlo zahnal rukoulllllllllllllrukou a odkotúľal granát dolu ulicou, ktorý vybuchol pod zadným kolesom sprievodného auta za nimi. Akonáhle granát vybuchol, atentátnik preskočil múr, na ktorého druhej strane bola rieka [[Miljacka]], ktorá je uprostred leta takmer úplne plytká, a zoskočil do vyše šesť metrovej hĺbky. Polícia ho však krátko na to dobehla a zatkla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vrábel|meno=Ferdinand|titul=Sarajevský atentát, následnícky pár a Slováci : František Ferdinad Rakúsky d'Este a Žofia Chotková, vojvodkyňa z Hohenbergu|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=Bratislava|rok=2014|strany=164}}</ref>
 
Arcivojvodov voz sa začal veľkou rýchlosťou náhliť k radnici. Boli zranení dvaja podplukovníci a asi 20 divákov. Arcivojvodov komorník požiadal šoféra aby pokračovali v ceste, pretože arcivojvodov stojací voz, bol jednoduchým terčom pre prípadného druhého atentátnika. Prvé dve autá ktoré už boli pri radnici vôbec netušili čo sa za nimi stalo a výbuch pokladali za salvy z diel, až kým ich nekonfrontoval arcivojvoda so skutočnosťou. Pred radnicou ich už čakal uvítací výbor na čele s mešťanostom. Po vzájomnom uvítaní Habsburského sprievodu a mešťanostu sa všetci odobrali dovnútra do radnice. Podľa guvernéra Potiorka sa hovorilo o tom, aby sa plány návštevy pozmenili. Ďalšou zastávkou malo byť múzeum do ktorého sa mali dostať cez úzku ulicu Františka Jozefa, cez centrum mesta. Potiorek však navrhol aby sa išlo späť cez Apelové nábrežie. Niektorí členovia sprievodu chceli plány návštevy úplne zmeniť, niektorí dokonca navrhli, aby sa návšteva hneď ukončila a arcivojvoda sa vrátil hneď do Ilidže. František Ferdinand však rozhodol a vyslovil želanie navštíviť raneného podplukovníka Merizzihoho, ktorý bol po prvom útoku prevezený do vojenskej nemocnice, a až potom sa bude pokračovať do múzea.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Dedijer|meno=Vladimír|titul=Sarajevo 1914|vydavateľ=Epocha|miesto=Bratislava|rok=1969|strany=658}}</ref>