Alois Chytil: Rozdiel medzi revíziami

Po príchode na Štrbské Pleso, v posledných decembrových dňoch roku [[1918]], so svojou manželkou našiel hotely a penzióny vykradnuté a zdevastované. Po skončení prvej svetovej vojny prešla osada do vlastníctva [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] štátu. Boli to klimatické kúpele s hotelovo-liečebnou prevádzkou. Dňa [[9. február]]a [[1919]] manželia Chytilovci odovzdali memorandum splnomocnenému ministrovi pre správu Slovenska v [[Žilina|Žiline]] [[Vavro Šrobár|Vavrovi Šrobárovi]], v ktorom žiadali, aby bol okamžite zabezpečený dozor nad štátnymi kúpeľmi a aby bolo zastavené rozkrádanie štátneho majetku. Aj v ďalších povojnových mesiacoch rozbiehal aktivity na záchranu kúpeľného majetku. Vo februári 1919 sa k manželom Chytilovcom pripojili mnohí renomovaní českí maliari František Cina Jelínek (1882{{--}}1961), Ota Bubníček (1871{{--}}1962), Vít Skála (1883{{--}}1906) a Stanislav Feikl (1883{{--}}1933), ktorí si z návštevy Vysokých Tatier do Prahy priniesli spolu s Chytilovcami obrazy a fotografie. Alois Chytil vydal prvú sériu tatranských obrazov z reprodukcií ich diel. Počas pobytu na Štrbskom Plese dal podnet na usporiadanie Tatranskej výstavy v Prahe do ktorej prispel svojimi fotografiami. V roku [[1920]] vydal svoju prvú sériu 300 pohľadníc Vysokých Tatier.

Vysoké Tatry pokladal za ideálne miesto na mnohé športové aktivity, ktoré by mohli organizovať športové organizácie. Preto svoj výstavný výbor pretvoril [[12. september|12. septembra]] [[1919]] na ''Pracovní sbor sportovní a turistický v Prahe'' s cieľom postaviť v sedle [[Váha (sedlo)|Váha]] turistickú chatu. Pracovní sbor aktívne vystupoval v rokovaní s vysokými politickými špičkami s cieľom sprístupniť Vysoké Tatry českej verejnosti. Popri tom sa zaujímal aj o ekonomické, politické a hospodárske otázky, cestovný ruch a kúpeľníctvo. To bolo v tom čase vo Vysokých Tatrách na pokraji krachu. Tatry sa len veľmi ťažko spamätávali z maďarského vplyvu. V hoteloch, penziónoch a v kúpeľných osadách stále pôsobili maďarskí úradníci a zamestnanci. O [[Christian Hohenlohe|Hohenloheho]] [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|javorinské panstvo]] usilovali Poliaci. [[Tatranská Javorina|Javorinu]] s priľahlými dolinami kúpil predseda plebistickej komisie v [[Tešín]]e Mannevill. Poliaci rátali s týmto územím ako so svojim, na mape zobrazili toto územie ako poľské. Chytilovci a jeho priatelia bránili Javorinu pred jej odstúpením Poľsku. Členovia Pracovního sboru upozorňovali na drancovanie [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]], na neblahé pomery na železnici, kde stále pôsobili maďarskí zamestnanci, ktorí sabotovali prepravu tovaru do Vysokých Tatier. Aj v tomto prípade Chytilovci intervenovali u Vavra Šrobára. Ešte prepred zánikom Sboru Alois Chytil v zime [[1920]] usporiadal na Štrbskom Plese Zimné športové hry. Zúčastnilo sa na nich 44 športových klubov. Počas 14 dní sledovalo hry až 500 divákov.<ref>{{Citácia periodika |meno=Zuzana|priezvisko=Kollárová |titul=Obdobie vzniku Československej republiky vo Vysokých Tatrách a v blízko okolí|periodikum= Tatry |ročník=LVIII |číslo=1|strany=26-30}}</ref>

Keď sa usadil vo Vysokých Tatrách, rozprúdil domácku výrobu tatranských suvenírov z dreva, kože a keramiky, pripravil niekoľko autorských seriálov fotografií, skladačiek, pohľadníc a fotoalbumov s tatranským motívom, vydal niekoľko propagačných letákov, rôzne hotelové adresáre a prospekty, turistické mapy a sedem vydaní praktického ''Prúvodce po Vysokých Tatrách''. Fotografie z tatranského prostredia vystavoval v [[Paríž]]i, [[Lyon]]e, [[Miláno|Miláne]], [[Antverpy|Antverpách]] či [[Brusel|Bruseli]]. V roku [[1919]] vydal prvú turistickú mapu Vysokých Tatier so slovenským názvoslovím. Je autorom trojdielnej publikácie Slovensko v obrazoch, pričom prvý zväzok o Vysokých Tatrách ministerstvo školstva odporučilo ako učebnú pomôcku na školách. V rokoch [[1925]]{{--}}[[1929]] bol vydavateľom, redaktorom i hlavným prispievateľom turistiko–balneologického časopisu ''Z Tater a slovenských lázní'', od 2. ročníka ''Z Tater a našich hor a lázní'' a od 4. ročníka ''Z našich hor a lázní''. Jeho články sa dotýkali najmä ekonomických otázok, problémov v cestovnom ruchu a kúpeľníctve. Zostala po ňom mohutná fotografická pozostalosť.<ref name="Bohuš" />