}}</'''Železná doba''' (lingvisticky nevhodne '''doba železná'''{{#tag:ref >|Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku [[kamenná doba]].|group=pozn}} ) je obdobie [[Dejiny ľudstva|dejín ľudstva]], ktoré nasledovalo po konci [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Tento termín zaviedol dánsky múzejník [[Christian Jürgensen Thomsen]] na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období [[Človek rozumný|človek]] všeobecne používal [[Železo|železo]] vo výrobe pracovných nástrojov a zbraní.<ref>železná doba. In ''[[Malá slovenská encyklopédia]]''. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 818.</ref><ref name=EA/> ▼'''Železná doba''' (lingvisticky nevhodne '''doba železná'''){{#tag:ref|Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí [[Prídavné meno|adjektívum]] za [[Podstatné meno|substantívom]], sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä [[Latinčina|latinčiny]]. Podľa vyjadrenia [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]], je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo ''„by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“'' a preto radí ''„názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkom slovníku slovenského jazyka]]''<ref>Pozri: {{Citácia Harvard
| Heslo = doba
| URLHesla = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=doba&s=exact&c=w41a&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8#
| Rok = 2003
| PriezviskoEditora = Kačala
| MenoEditora = Ján
| PriezviskoEditora2 = Pisárčiková
| MenoEditora2 = Mária
| PriezviskoEditora3 = Považaj
| MenoEditora3 = Matej
| Titul = [[Krátky slovník slovenského jazyka]]
| Vydanie = 4.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| ISBN = 802240750X
| Strana =
}}</ref>''.“''<ref>Pozri bližšie: {{Citácia Harvard
| Rok = 1997
| Titul = Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?
| URL = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa
| Časopis = Kultúra slova
| Ročník = 31
| Číslo = 2
| ISSN = 0023-5202
| Strana = 118 – 120
}}</ref> V takejto podobe názov uvádza aj ''[[Encyklopédia archeológie]]'' (1986).<ref name=EA>{{Citácia Harvard
| Heslo = želená doba
| Priezvisko1 = Novotný
| Meno1 = Bohuslav
| Autor2 = et al.
| Rok = 1986
| Titul = Encyklopédia archeológie
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor
| Strana = 1013
▲}}</ref>|group=pozn}} je obdobie [[Dejiny ľudstva|dejín ľudstva]], ktoré nasledovalo po konci [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Tento termín zaviedol dánsky múzejník [[Christian Jürgensen Thomsen]] na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období [[Človek rozumný|človek]] všeobecne používal [[Železo|železo]] vo výrobe pracovných nástrojov a zbraní.<ref>železná doba. In ''[[Malá slovenská encyklopédia]]''. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 818.</ref><ref name=EA/>
Aj keď je definícia železnej doby splnená aj pre Blízky východ a niektoré iné oblasti Zeme, pojem sa ako označenie epochy spravidla používa len pre Európu, pretože napríklad v Egypte či Mezopotámii už v tomto období bolo historické obdobie (písomne doložené štáty, dynastie a podobne) a delenie dejín týchto oblastí sa teda opiera o iné charakteristiky.
| 