Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami

Podpísaní oficiálne žiadali „poskytnúť skutočnú pomoc a podporu všetkými možnými spôsobmi, ktoré máte k dispozícii“ zachrániť [[Česko-Slovensko]] „pred hrozbou kontrarevolúcie“. „S ohľadom na zložitosť a nebezpečný vývoj situácie v našej krajine prosíme vás o maximálne utajenie tohto nášho prehlásenia, preto vám píšeme priamo osobne a po rusky.“ Kópia ruského originálu aj český preklad boli zverejnené v roku [[1993]] ako príloha v odbornom časopise<ref name="Janacek">{{Citácia elektronického dokumentu

Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Václavovi Havlovi]] vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. ListJeľcin vtedy odovzdal spis obsahujúci sedem dokumentov, ktoré boli dovtedy v archívoch [[ÚV KSSZ]]. Autenticitu potom potvrdil R. G. Pichoja, hlavný archivár. Išlo však o kópiu "Pozývacieho listu", ktorý bol súčasťou spisu, bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konštantínom Černenkom]] s poznámkou: ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.'' Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací list získať 200 sľubovaných podpisov.

Hoci V. Biľaka pre pozývací list a iné činy trestne stíhali od roku 1991 proces po 20 rokoch ([[2011]]) zastavila slovenská Špeciálna prokuratúra. Nik z pisateľov tak nebol odsúdený. Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil jeho existenciu.

Pražský kriminalistický ústav zistil, že rez písma zodpovedá písaciemu stroju česko-slovenskej výroby značky Consul, zrejme prenosný model vyrábaný v rokoch 1965 až 1972.<ref name=":0" /> V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“ Podpisy však overiť nevedeli, pretože nemajú originál. V Čechách považujú podpisy na liste za overené znalcami.<ref name=":2">Zvací dopisy byly dva. Soudruzi je psali ve spěchu a nikdy se nepřiznali, Technet, 20. augusta 2015, (česky) [http://technet.idnes.cz/zvaci-dopisy-kapek-bilak-srpen-68-1968-dto-/vojenstvi.aspx?c=A150817_113118_vojenstvi_kuz Dostupné online]: Znalecký posudek z oboru kriminalistické techniky v trestní věci proti obviněnému Vasilu Biľakovi vypracovaný ... listopadu 1992, v laboratořích Kriminalistického ústavu. Jednoznačně potvrdil pravost podpisů pětice tehdejších politických osobností pod tzv. „zvacími dopisy“. Tedy i Vasila Biľaka.