Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
fv Značky: vrátené zlé umiestnenie textu vizuálny editor: prepnuté |
d Verzia používateľa 178.143.63.233 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ Značka: rollback |
||
Riadok 18:
Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky sa datujú do roku 1854, keď prvý odporový zdroj [[svetlo|svetla]] vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba Joseph Swan z [[Newcastle]] vo Veľkej Británii v roku 1878 a Thomas Edison v USA v roku 1879. Funguje na princípe odporového [[teplo|zahrievania]] vodiča elektrickým prúdom, ktorý ním preteká. Pri vysokej [[teplota|teplote]] vlákno žiarovky žiari ako [[absolútne čierne teleso]] v infračervenom, ultrafialovom a viditeľnom spektre. [[sklo|Sklenená]] banka žiarovky je však pre [[ultrafialové žiarenie]] nepriepustná.
Pôvodné [[Thomas Edison|Edison]]ove žiarovky mali [[uhlík|uhlíkové]] [[vlákno]], dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]]ová [[zliatina]], ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály ([[špirála]] je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, keď wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenej banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[Podtlak]] by však spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené inertným plynom pod nízkym [[tlak]]om napr
Žiarovka spotrebuje len malú časť [[príkon]]u na svetlo. Až 92 % [[energia|energie]] vyžiari v iných [[Elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako teplo.
Riadok 42:
[[Kategória:Žiarovky| ]]
| |||